V španielskom barokovom maliarstve dosiahli vrchol diela Diega Rodríguez de Silvy Velázqueza (1599- 1660), ktorý vytvoril množstvo figurálnych portrétov členov kráľovskej rodiny. Čo sa týka maliarskej techniky, mal sklon k benátskej malbe. Ďalšími majstrami boli Bartolomé Estebana Murillo (1618-1682), José de Ribera (1591-1652) pôsobiaci na kráľovskom dvore.
Diego Velázquez: Kristus na kríži
Veľká noc a jej symbolika
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom katolíckeho cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú Umučenie, Smrť a Vzkriesenie Ježiša Krista. V rámci sviatku Pesach Židia oslavujú svoj útek z Egypta, pričom história úteku Židov z Egypta je takisto všeobecne veriacej katolíckej komunite dobre známa.
Katolícka Cirkev slávi vo Veľkom týždni tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Náš Pán Ježiš Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou (Palmová nedeľa po zmene pomenovania, alebo tiež Nedeľa utrpenia Pána), v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere (Zelený štvrtok) sa začína veľkonočné Trojdnie - Veľký piatok utrpenia a smrti Nášho Pána Ježiša Krista, Biela sobota vrcholiaca Veľkonočnou vigíliou a Trojdnie sa uzatvára vešperami nedele Kristovho Zmŕtvychvstania.
Veľký piatok je dňom Utrpenia, Ukrižovania a Smrti Nášho Pána Ježiša Krista. V katolíckych chrámoch sa v tento deň neslávi svätá omša a aj oltáre sú bez pokrytia rúchami. Všetci veriaci katolíci minimálne v tento deň držia prísny pôst a zdržiavajú sa mäsitých pokrmov, najesť dosýta sa môžu len 1x denne. Veľký piatok je deň pokánia a jediný deň v roku, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto toho sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z Bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, poklony svätému Krížu a svätého prijímania. Umučenie Ježiša Krista nám pripomína aj liturgická červená farba - farba krvi.
Tematika Veľkého piatku v sakrálnom umení
Práve Veľký piatok - Utrpenie, Ukrižovanie a Smrť Nášho Pána Ježiša Krista - sa stal častým motívom v sakrálnom umení. Keďže som nadšeným prívržencom barokovej teológie, literatúry a umenia vo všeobecnosti, je zrejmé, že som si nakoniec z veľmi širokého zoznamu naozaj nádherných umeleckých diel aj tak vybral barokového umelca.
Nakoniec som si zvolil obraz neapolského maliara José de Riberu „Pieta“ a už pri písaní týchto riadkov vidím pobavené úsmevy znalcov výtvarného umenia, ktorí si pri čítaní článku okamžite uvedomili, že som veľmi ďaleko od Caravaggia (1571 - 1610) neodskočil, pretože José de Ribera (1591 - 1652) patril k veľkým obdivovateľom tohto geniálneho maliara.
Spomenutý obraz José de Riberu „Pieta“ za Caravaggiovými dielami svojou kompozíciou, naturalizmom, mystikou a napätím nijako nezaostáva. Podľa vzoru Caravaggia sa aj Ribera venoval sakrálnemu umeniu a uprednostňoval námety umučenia, kde mohol uplatniť širokú škálu expresívnej gestikulácie, mimiky či drastických podrobností a jeho diela sú tak plné vnútorného napätia.
José de Ribera: Pieta
José de Riberova Pieta s rozmermi 157 cm x 210 cm sa dnes nachádza v múzeu Thyssen-Bornemisza v Madride. Obraz Piety, nachádzajúci sa v Londýnskej národnej galérii, namaľoval pre benátskeho šľachtica Marcantonia Doria.
V pravom dolnom rohu sa nachádza umelcov podpis „Jusepe de Ribera espanol 1633“. Roky 1630 - 1642 sú prijímané ako najhodnotnejšie roky Riberovej tvorby.
Kompozícia obrazu vyjadruje značné napätie. Riberove postavy na obraze sú konštruované pomocou hlbokého trojrozmerného modelovania a výrazných kontrastov svetla rôznej intenzity. V popredí kompozície je horizontálne zarámované telo Nášho Pána Ježiša Krista. Vpravo sa nachádza sv. Ján Apoštol - Evanjelista, ktorý podopiera Kristov chrbát, zatiaľ čo smútiaca Mária Magdaléna bozkáva s plačom Kristove nohy. Stredu obrazu okrem mŕtveho Krista dominuje Panna Mária, ktorá sa s tvárou spustošenou bolesťou díva do neba a spína ruky v modlitbe. Bodové svetlo kompozície je zamerané na ležiace telo Krista, pričom de Ribera naturalisticky odhaľuje Kristove bolestivé rany a mŕtvolnú bledosť jeho pokožky.
Príbeh o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní (úplný): Od Veľkého piatku do Veľkonočnej nedele.
Riberova „Pieta“, uložená v Madride, je jedinečná svojou skladbou v celom rámci Riberovej tvorby a skutočne patrí k najkrajším dielam výtvarného umenia.
Tabuľka: Porovnanie chrámového a rabínskeho judaizmu
| Oblasť | Judaizmus do Krista (chrámový) | Judaizmus Talmudu (rabínsky) |
|---|---|---|
| Centrum kultu | Chrám, obety, kňazstvo | Synagóga, modlitba, Tóra |
| Autorita | Tóra - písané Slovo | Tóra plus ústna tradícia (Mišna, Gemara - Talmud) |
| Cesta k spravodlivosti | Zachovávanie prikázaní a obety za hriech | Štúdium, skutky Zákona, pokánie, milosrdenstvo |
| Kňazská úloha | Rod Áronov, leviti | Rabíni (učitelia), laici - žiaci |
| Spása | Odpustenie skrze krv obety a Božie milosrdenstvo | Očistenie skrze skutky, štúdium, zásluhy spravodlivých |
| Božia prítomnosť | V chráme, v arche zmluvy | V Tóre a v srdci študujúceho |
| Mesiáš | Kráľ, ktorý zjednotí Izrael a obnoví chrám | Učiteľ, ktorý prinesie pokoj a poznanie Zákona |