História obce Chrenovec-Brusno v okrese Prievidza, ktorej dominantou je Kostol sv. Michala Archanjela, siaha do prvej polovice 13. storočia.
Kostol sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne
Z histórie obce
Prvá písomná zmienka o obci Chrenovec-Brusno je z roku 1243. Vtedy tu boli dve samostatné obce, obec Chrenovec a obec Brusno. Mali vtedy iné názvy, skôr maďarské.
V týchto obciach bolo hlavnou obživou poľnohospodárstvo a ovocinárstvo. Ľudia si takýmto spôsobom zabezpečovali obživu až do 60. rokov minulého storočia, kedy došlo k spojeniu obcí Chrenovec, Brusno a Lipník.
V roku 1991 sa Lipník odtrhol, zostal Chrenovec a miestna časť Brusno a v roku 1993 vznikol rovnoprávny názov Chrenovec-Brusno.
Obec je výnimočná tým, že sa v nej nachádza historický Kostol sv. Michala Archanjela, ktorý postavili v roku 1339. Ten sa týči nad celým sídlom v miestnej časti Chrenovec.
Ďalšou pamiatkou je mariánsky stĺp. Ten dal postaviť generál Anton von Paluschka, rodák z obce. Asi 150 rokov dozadu založili v obci ľudovú knižnicu, jednu z prvých na Slovensku.
Knižnica mala charakter aj prvej banky, požičiavali sa tu peniaze. Ale požičiavali sa iba takým ľuďom, ktorí boli šporovliví, nepili alkohol. Knižnica vychádzala teda v ústrety občanom, ktorí žili bez hriechu, v súdržnom manželskom zväzku.
Hornonitrianske sídlo sa pýši aj náučným chodníkom, ktorý verejnosti približuje geologickú zaujímavosť - Brusnianske gule. Ide o guľovité pieskové útvary, ktoré sa kedysi nachádzali na morskom dne a boli vytvorené chemickou reakciou, podobnou ako výroba perly v perlorodke. Majú priemer od troch centimetrov do dvoch metrov.
Guliam najskôr obyvatelia neprikladali veľký význam, avšak to, že sa nachádzali na morskom dne, zistili múzejníci na základe nálezu zubu žraloka a lastúrnikov.
V Chrenovci-Brusne pôsobili aj dve významné slovenské osobnosti. V miestnom kostole aj v škole to bol Gašpar Drozd, po ktorom je pomenovaná aj tunajšia základná škola.
Do povedomia občanov prichádza táto osobnosť hlavne na Vianoce, a to v tej súvislosti, že sa na povale našli nejaké skladby, noty a knižky, na základe čoho bola zložená pieseň "Daj boh šťastia tejto zemi". Ako prvú ju naspieval folklórny súbor Hájiček, neskôr Habera či Dvorský.
Druhou osobnosťou, ktorá pôsobila v kostole v Chrenovci-Brusne, bol Jozef Murgaš. Vynálezca dokázal ako prvý na svete uskutočniť bezdrôtový prenos ľudského hovoreného slova.
Traduje sa však, že keď odtiaľto odchádzal, zavolal si dvoch chlapov, v noci naložili bedne na vozík a odviezli ich do miestnej časti Kľače, kde ich zakopali. Preto sa hovorí, že niekde tam je zakopaný Murgašov poklad.
História Kostola sv. Michala Archanjela
Do polovice 14. storočia siaha história Kostola sv. Michala Archanjela v Chrenovci-Brusne. Dominantu obce postavili na vŕšku v miestnej časti Chrenovec, pričom miesto na jej výstavbu určila podľa miestnych obyvateľov 'vyššia moc'.
Ku kostolu sa viaže história, že ho chceli postaviť na rozmedzí obcí Veľká Čausa, Malá Čausa, Lipník na mieste zvanom kostolica. Jeden deň tam naviezli robotníci materiál, ale v noci ten materiál zmizol a objavil sa na mieste, kde je teraz kostol. To sa opakovalo aj nasledujúcu noc. Občania teda povedali, že je to nejaká vyššia moc a postavili kostol na jeho dnešnom mieste.
K výstavbe kostola sa podľa výpisu z chrenovskej kroniky viaže aj ďalšia zaujímavá udalosť. V roku 1381 z jeho veže, ktorá vtedy dosahovala výšku asi 13,70 metra, spadlo šesťtýždňové dieťa.
Dieťa padlo cez murárske lešenie nahé na ostrý kameň. Zhrozená matka veľmi vykríkla a omdlela. Avšak, keď tam vybehol farár a prebral ju, zviedli ju z lešenia dolu, našli dieťa ako nahé ležalo medzi kameňmi živé, čulé a bez najmenšieho znaku poranenia.
Chrenovský kostolík bol farským kostolom veľkej farnosti, do ktorej patrilo všetkých sedem dedín handlovskej doliny. Bol postavený niekedy v 14. storočí, no nezachoval sa v pôvodnom architektonickom riešení. Po požiari, ku ktorému došlo v roku 1947, už nebol totiž obnovený v pôvodnom výraze.
K požiaru sa podľa historika Jozefa Lenharta viažu dve verzie, jedna oficiálna, druhá neoficiálna.
- Podľa tej oficiálnej požiar vznikol z nedbanlivosti a spôsobil ho zvonár v dedine nazývaný Jožo Malý. Bol mentálne zaostalý, bez rodičov a prežíval vďaka vypomáhaniu na fare. Zvonár pri zvonení odhodil vo veži zapratanej haraburdím ohorok cigarety, preschnuté drevo a papier sa vznietili a keďže kostolná veža bola krytá šindľom, požiar sa veľmi rýchlo šíril. Oheň podporovalo aj veľké sucho, ktoré v tom roku sužovalo dolinu. Požiaru by sa bolo dalo zabrániť, keby ho bol podpaľač ohlásil a zmobilizoval na jeho hasenie dedinčanov. On si ale ľahol do farskej záhrady a sledoval šírenie ohňa po kostole.
- Neoficiálnou verziou je, že kostol chcel farár už začiatkom 20. storočia zbúrať a prestavať. Ibaže mu to úrady pre jeho mimoriadne historické hodnoty nedovolili. Takmer pol storočia apeloval a mobilizoval ľudí na jeho prestavbu.
Nový kostol bol postavený neuveriteľne rýchlo, keďže jeho výstavba trvala iba dva roky.
Zaujímavosťou je, že výstavba nového chrenovského kostola sa udiala v kritických rokoch, v čase politickej radikalizácie, nástupu komunizmu a perzekvovania veriacich. Súčasťou nového kostola bol maľovaný oltár. Tvorila ho monumentálna nástenná maľba predstavujúca psychostázu sv. Michala Archanjela a svojimi rozmermi bola najväčšou nástennou maľbou vytvorenou v 50. rokoch 20. storočia na Slovensku. K jej odstráneniu došlo okolo roku 1995, pri modernizácii chrámu.
Z pôvodného gotického kostola sa zachovalo ako súčasť novostavby polygonálne presbytérium - svätyňa, zaklenuté krížovou rebrovou klenbou s kamenným pastofóriom a západná kostolná veža.
Jej riešenie nemá na Slovensku obdobu. Je šesťhranná a jej prízemie je odľahčené troma hrotitými gotickými portálmi. Stojí na pilieroch otvorenej predsiene, akoby bola vo vzduchu. V dobe svojho vzniku to bolo mimoriadne odvážne a progresívne riešenie.
V kostole sa zachoval i vstupný sedlový portál s netradičnou výzdobou v podobe kamenného panela s plastickou reliéfnou kružbou, tiež monumentálny mnohofigurálny reliéf s výjavom Smrti Panny Márie z roku 1517.
Pôvodne patril k sochárskej výzdobe hlavného oltára. Jeho autor nie je známy, a tak sa jeho tvorca v odbornej literatúre uvádza pod menom Majster Smrti Panny Márie z Chrenovca.
Novostavba chrenovského kostola je riešená v duchu tzv. baťovskej, funkcionalistickej architektúry a patrí k najlepším chrámovým realizáciám svojho druhu na Slovensku. V architektúre došlo k optimálnemu skĺbeniu aktuálnych moderných, funkcionalistických foriem s gotizujúcimi prvkami, ako je použitie tvaru lomeného oblúka a trojlodia.
Folklórny súbor Hájiček
Folklór z hornej Nitry už niekoľko desaťročí prezentuje verejnosti dedinská folklórna skupina Hájiček z Chrenovca-Brusna. Popri staršej generácii sa o zachovávanie tradícií snaží aj tá najmladšia, a to v detskom folklórnom súbore Malý Hájiček.
Repertoár súboru tvorili historické vojenské piesne, na ktorých stavali svoje prvé programy. Sú to však i vianočné koledy a pastorely zo zbierky miestneho učiteľa Gašpara Drozda zo začiatku 19. storočia, na základe ktorých vznikla aj pieseň "Daj boh šťastia tejto zemi". Tú ako prvý naspieval práve Hájiček.
Dedinská folklórna skupina Hájiček vznikla oficiálne v roku 1979, ale našou vlastnou kultúrou sme sa začali zaoberať v roku 1983. Bol to rok, kedy sa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve pripravoval program horná Nitra a Turiec, čiže bola to taká prvá príležitosť, aby sme vystúpili na veľkom javisku pred početným obecenstvom. Ale, čo bolo vtedy najdôležitejšie, aby sme prezentovali tradičnú ľudovú kultúru z našej obce alebo z nášho okolia.
Na hornej Nitre v tom čase neexistovala skupina, ktorá by prezentovala hornonitriansku kultúru, Hájiček sa však dostal do kontaktu s odborníkmi v oblasti ľudovej kultúry, ktorí jeho členov presvedčili, že aj na hornej Nitre niečo môže byť.
Originálnym na Slovensku sa Hájiček stal pre využívanie signálnych nástrojov - pastierskych trúb alebo trembít, ktoré si vďaka zručnosti svojich členov vyrába a zadovažuje sám.
Hájiček ročne absolvuje okolo 150 vystúpení, v nich predstavuje svoj originálny repertoár, ktorý pred viac ako 30 rokmi začal tvoriť na základe výskumov vo vlastnej obci. Celkovo za svoju históriu absolvoval už viac ako 1000 predstavení na Slovensku i v zahraničí. Okrem vystúpení je skupina známa aj organizovaním rôznych folklórnych podujatí na hornej Nitre.
Najznámejším je medzinárodný ekumenický festival vianočných piesní a tradícií v autorskom aj v ľudovom stvárnení "Dni kolied kresťanov Slovenska", ktorý začal písať svoju históriu v roku 1991.
Ďalšie zaujímavosti z histórie
V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche.
Ešte na začiatku 20. storočia bol pri obrázku lístok, na ktorom bolo napísané: „K vzácnosti najmilovanejšej sochy slúži aj to, že sa nemôžeme dozvedieť, z najstarších kánonických vizitácií, v ktorom čase doniesli a položili sochu do kostola, ale všetky vizitácie uznávajú a nepopierajú, že ju vyhotovili ešte pred luteránskymi časmi (t. j. pred reformáciou v 16. storočí).“
Okrem toho starí ľudia úctivo spomínajú, že okolie postihla pohroma, a Frivald sa uchránil od tejto pohromy, čo vážení a zbožní muži pripisujú tejto soche.
Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“
Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením: „Pius PP. VII. Ad perpetuam rei memoriam...“
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor.
Zvonice v okolí
Podnetom pre vznik zvoníc bol predovšetkým ohňový patent Márie Terézie, vydaný v roku 1751. Podľa neho všetky domy museli mať komín a dediny, kde nemali kostol s vežou a zvonmi, boli povinné postaviť samostatné zvonice.
Zvonice sa stavali najmä na ľahko dostupných miestach, odkiaľ bolo zvonenie zvona počuteľné do širokého okolia (zvoničky), alebo pri kostoloch, ktoré nedisponovali vlastnou vežou so zvonom (zvonice).
Zvonica postupne získavala aj reprezentačnú úlohu, a tak mohla mať rôznu architektonickú a slohovú podobu.
V Bojniciach, v miestnej časti Dubnica, sa nachádza murovaná zvonica z 18. storočia. Stavba štvorcového pôdorysu, na prízemí s valene zaklenutým priestorom kaplnky, zakončená ihlancovou strechou, má kapacitu osem ľudí. V interiéri zvonice je uložená plastika Ukrižovaného Krista (baroková drevorezba) z konca 18.
Drevená zrubová zvonica vo Vyšehradom (miestna časť Nitrianskeho Pravna) zo začiatku 19. storočia dokladá vývoj ľudovej architektúry.