Obec Veľká Franková leží v Spišskej Magure, v doline Frankovského potoka. V historickej literatúre sa objavujú zmienky o existencii obce Frankovej už roku 1296. Obec Veľká Franková vznikla v r.1296 ako šoltýska osada, založená šoltýsom Frankom,príslušným rodine Berzevičovcov.
Poloha Slovenska v Európe
Založenie a Pôvod Názvu
Založená bola členmi rodu Berzevici z Veľkej Lomnice na nemeckom /šoltýskom/ práve pravdepodobne už koncom 13. storočia. Prvý skutočný originálny doklad o existencii obce Franková však pochádza až z roku 1314 /villa magistri Frank t. j. Pomenovanie obce podľa svojho majiteľa či zakladateľa si Franková zachoval až do súčasnosti.
Majetkové Vzťahy a Vlastníci
Vo svojej histórií patrila obec rôznym majiteľom. Berzeviciovci roku 1396 darovali Frankovú kartuziánskemu kláštoru na Skale útočišťa. V ďalšom období bola Franková začlenená k panstvu kartuziánov v Červenom kláštore. Roku 1529 obec násilne pričlenil k Nedeckému panstvu Hieroným Lasky, ale roku 1542 ju spišský prepošt Ján Horvát ako nájomca Nedeckého panstva vrátil kartuziánom v Červenom kláštore. Obec takto natrvalo pripadla panstvu v Červenom kláštore.
Panstvo kartuziánov však od 16. storočia viackrát zmenilo majiteľov. Najskôr roku 1563 majetky patriace ku kláštoru kráľ Ferdinand I. daroval Spišskej kapitule, potom ich vlastnili istý čas Gašpar Magócy, Štefan Tokoli,´Juraj Horvát z Plavča a Pavol Rákoci. Roku 1699 získal panstvo v Červenom kláštore nitriansky biskup Ladislav Matiašovský. Ten ho v testamente roku 1704 odkázal reholi kamaldulov, takže po čase sa majiteľmi kláštora i panstva stali opäť mnísi.
Po zrušení žobravých rádov Jozef II. sa roku 1782 stal majiteľom červenokláštorského panstva erár, ale roku 1820 panovník František I. panstvo daroval grécko-katolíckemu biskupstvu v Prešove.
Historické Názvy Obce
V 14. - 20. storočí Veľká Franková v prameňoch možno vidieť pod nasledovnými názvami: Frankuagasa /1320/, Frankowa /1598/, Frankova, Fronkova, Franck /1773/, Gross-Frankowa /1808/, Nagy-frankova /1863/, Nagyfrankvágása /1907/, Veľká Franková /1920/.
V rokoch 1979-1990 bola zlúčená s Malou Frankovou do obce Franková.
Obyvateľstvo a Hospodárstvo
Veľká Franková patrila k stredne veľkým obciam na Spiši. Roku 1787 tu v 69 domoch žilo 469 obyvateľov a roku 1828 v 77 domoch 560 ľudí. Obyvatelia obce sa zaoberali v minulosti hlavne poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom.
Chov oviec a dobytka sa rozšíril hlavne od polovice 16. storočia, keď na severnom Spiši a hlavne Zamagurí prebiehala valašská kolonizácia. Aj vo Veľkej Frankovej r. 1553 usadil prior kartuzianského kláštora prostredníctvom škultéta Maximiliána rusínske obyvateľstvo. To si prinieslo so sebou aj východný cirkevný obrad. Ich prílev do Veľkej Frankovej v 2. polovici 16. storočia bol tak veľký, že roku 1562 sa obec uvádza ako "dedina Rusinov" /Villa Rutenis/.
V tabuľke sú zhrnuté údaje o počte domov a obyvateľov v obci v priebehu rokov:
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1787 | 69 | 469 |
| 1828 | 77 | 560 |
Cirkevný Život a Kostol
Farnosť Veľká Franková vznikla v r. 1747, predtým teda farský kostol v obci nebol. Je však nanajvýš pravdepodobné, že sakrálny objekt - filiálny kostol alebo kaplnka, stál v obci už dávno pred vznikom tunajšej farnosti.
Pri obnove terajšieho kostola bola v r. 1979 nájdená listina, v ktorej sa nachádza, že na mieste, kde stojí súčasný kostol, stál predtým drevený kostol, postavený ešte kamaldulskými mníchmi z Červ. Kláštora. Podľa údajov na listine sa drevený kostol zrútil 10. 3. 1854.
V mesiacoch september - október 2000 bol kostol podrobený komplexnému reštaurátorskému prieskumu. Predmetom reštaurovania bol hlavný oltár ako celok, t. j. všetky súčasti oltárnej architektúry,všetky sošky a sochy ako aj dekoratívne prvky.
Hlavný oltár v kostole je neskoro barokovo-rokokový a je evidentne a bez pochýb starší než kostol. Jeho umelecko-historické charakteristiky ho začleňujú približne do obdobia 2. polovice 18. storočia, to znamená do doby existencie bývalého dreveného kostola. Je možné uvažovať o vytvorení oltára pôvodne pre bývalý drevený kostol a o jeho prenesení po zrútení starého a postavení nového kostola.
Hlavný oltár kostola je zasvätený jednému z najpopulárnejších svätcov, a to predovšetkým v cirkvi východného obradu. Ide tu o evidentné prelínanie západnej a východnej kultúry, tak typické pre región severovýchodného Slovenska. Vznik oltára možno položiť orientačne do druhej polovice 18. storočia.
V roku 2009 v mesiaci apríl až august bola uskutočnená výmaľba kostola, zreštaurovanie bočných oltárov. Počas výmaľby kostola sa urobila nová elektroinštalácia, ozvučenie a osvetlenie kostola. V roku 2010 sa zreštaurovala kazateľnica a krížová cesta. Od 2. Mája 2011 do 15. Mája 2011 sa zreštaurovala empora (priečelie chórusa), architektúra orgána ako aj socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho, socha sv. Terézie a socha sv. Alojza. Toto zreštaurovanie urobil kolektív umeleckých maliarov a reštaurátorov Marián Švec, Peter Záhumenský a Milan Bödör. V roku 2013 bol vybudovaný oporný múr okolo kostola. V apríli 2014 prebiehala elektrifikácia zvonov vo zvonici.
Malá Franková
Obec vznikla v 16. storočí ako poddanská obec Červeného kláštora. Obec je doložená z roku 1568 ako Frankowa, neskôr ako Frankovka (1593), Kis Frankvágása, Frankovka (1715), Malá Franková (1920); maďarsky Frankovka, Kisfrankvágása. Dolina Frankovského potoka v Spišskej Magure bola osídlená už koncom 13.storočia. Vznikla tu dedina Franková, ktorá svoje meno dostala zrejme po magistrovi Frankovi z rodu Berzevici, ktorý tu žil koncom 13. a 14.storočia. Dedina bola založená na šoltýskom (nemeckom) práve.
Koncom 14.storočia prešla obec do vlastníctva kartuziánov na Skale útočišťa a potom patrila k panstvu Čerený kláštor v Lechnici. Okolo polovice 16.storočia bola Franková doosídlená rusínskym obyvateľstvom na valašskom práve. Roku 1563 kráľ daroval majetky patriace k panstvu Červený kláštor Spišskej kapitule, po nej ich istý čas vlastnili Juraj Magócy a Štefan Tököli a koncom16. storočia Juraj Horváth z Plavča. A práve on sa zaslúžil o založenie Malej Frankovej na kopaničiarskom práve.
Ako súčasť panstva Červený kláštor obec Malá Franková patrila potom ešte Pavlovi Rákocimu. Od Rákociovcov panstvo získal v roku 1699 nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý ho daroval v testamente v roku 1704 reholi kamaldulov. Po zrušení reholi v čase vlády Jozefa II. (1782) panstvo patrilo eráru, ale v roku 1820 ho cisár František I. Z uvedeného je zrejmé, že Malá Franková sa vyčlenila z chotára Veľkej Frankovej koncom 16. a začiatkom 17. storočia.
Po roku 1611 už ju môžeme považovať za plne konštituovanú samostatnú obec. V rokoch 1979-1990 boli Veľká a Malá Franková zlúčené do obce Franková.
Dolina Frankovského potoka v Spišskej Magure bola osídlená už koncom 13. storočia predkami rodu Berzevici. Vznikla tu dedina, ktorá sa do 2. polovice 16. storočia vyskytuje pod názvami Frankfalva, Frankvagas, Frankowa. Meno dostala zrejme po magistrovi Frankovi z rodu Berzevici, ktorý tu žil koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Dedina bola založená na šoltýskom (nemeckom) práve.
V druhej polovici 16. storočia na severnom Spiši, ale hlavne v Zamagurí žilo mimo dedín roztrúsene početné valašské obyvateľstvo, živiace sa chovom dobytka a oviec. Aby zemepáni mali z nich úžitok, snažili sa ich usadiť natrval o do dedín. A tak Juraj Horváth udelil Lukášovi Malczovi na svojom území novú škultéciu (šoltystvo), ktorá zahrňovala práva i povinnosti.
V roku 1593 sa Malá Franková uvádza ako FRANKOWKA. Ako súčasť panstva Červený Kláštor obec Malá Franková patrila potom ešte Pavlovi Rákocimu. Od Rákociovcov panstvo získal r. 1699 nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý ho daroval v testamente roku 1704 reholi kamaldulov. Až roku 1787 si dala obec vyhotoviť pečatidlo s erbovým obsahom. Text kruhopisu znel: POSSESSIO*FRANKOWKA 1787.
Keďže ide o erbovú pečať možno konštatovať, že Malá Franková mala hotový svoj erb už koncom 18. storočia. Súčasne odráža dejinnú spätosť obce Malá Franková s panstvom Červený Kláštor, ktoré v 18. storočí patrilo kamaldulom. Známy bol najmä fráter Cyprián (1724-1775), kt. pôsobil v Červenom Kláštore od roku 1756 a zachoval sa po ňom dokonca herbár s 265 liečivými rastlinami.
Staroslovenský areál a prvé ľudové múzeum Hlaholiky v Malej Frankovej. Pri vstupe do areálu návštevníkov víta socha Matky Božej s Ježišom. Po areáli sú rozmiestnené drevené sochy všetkých sedmopočetníkov: sv. Cyril a Metod, sv. Gorazd a sv. Kliment , Nauma, Sáva a Angelár. V areáli nájdete aj ľudové múzeum Hlaholiky. Autorom areálu je katolícky kňaz Donát Čarnogurský.
Prvá drevená škola v obci bola postavená v roku 1882 na súpisnom čísle 35. Terajšiu budovu školy občania postavili v roku 1907 ako murovanú už aj s bytom pre učiteľa. V súčasnej dobe slúži pre potreby obce, každoročne prebiehajú v nej maliarske sympóziá pod vedením galéristky Natálie Prokopovej a umelcov maliarov zo školy profesora Bergera, ktoré organizuje potomok z rodiny Čarnogurských - Ing. Ivan Čarnogurský ml. súbežne s kultúrnym festivalom ZOGROD.
Obec založil magister Frank Berzeviczy, v roku 1320 ju Kokoš predal svojmu bratovi. Jeho potomci ju darovali kartuziánom zo Skaly útočišťa a potom prešla do majetkov panstva Červeného kláštora a Lechnici. Obec mala mlyn, pílu. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom. V roku 1787 mala obec 69 domov a 469 obyvateľov, v roku 1828 mala 77 domov a 560 obyvateľov. Dodnes je poľnohospodárskou obcou.
Obec vznikla v 16. storočí ako poddanská obec Červeného kláštora. V roku 1787 mala obec 35 domov a 272 obyvateľov, v roku 1828 mala 44 domov a 336 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Zamestnanie sa nezmenilo ani za I. ČSR. Zapojila sa do SNP. Pre svoju polohu bola vhodnou partizánskou bázou.
K najväčším pamätihodnostiam patrí drevený kostolík svätého Jozefa s neskorobarokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia. Kostolík bol postavený v roku 1895, renovovaný v rokoch 1945-1950, 1994-1995 a 2006. Vedľa neho sa nachádza zvonica zo začiatku 20. storočia.
V rokoch 1979 až 1990 boli obce Veľká Franková a Malá Franková administratívne zlúčené do obce Franková. Dnešná Malá Franková je dlhá asi 3 km a zo 73 očíslovaných domov je v súčasnosti obývaných 45. V posledných pätnástich rokoch počet stálych obyvateľov obce klesol na 185.
Prvá písomná zmienka o obci Malá Franková je z roku 1611. Patrónom dediny je svätý Jozef - patrón rodiny, ktorému je zasvätený aj obecný kostol.
Obcou prechádza červená turistická značka, ktorá spája turistickým hraničným prechodom Malú Frankovú a poľskú obec Kacwin. Červená značka vedie z hranice cez Malú Frankovú na hrebeň Spišskej Magury (vrch Magurka (1 193 m n. m.)) a pokračuje do podtatranskej obce Ždiar.Na začiatku Malej Frankovej sa z červenej značky odpája žltá značka na vrch Furmanec (1 038 m n.
Ako Trenčianske Slúžky USPOKOJOVALI Starých Grófov? ŠOKUJÚCE Tajné Služby Za Peniaze
Erb obce Malá Franková