Obec Veľký Grob, ležiaca v okrese Galanta v Trnavskom kraji, sa môže pýšiť bohatou históriou a viacerými stavebnými zaujímavosťami. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1275. Archeológovia tu však našli artefakty pochádzajúce z omnoho starších období: pozostatky keltskej osady, germánsku osadu a sídlisko z obdobia Veľkomoravskej ríše. Dnešný Veľký Grob vznikol spojením Nemeckého a Maďarského Grobu.
Obyvateľstvo obce sa v minulosti venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu a tiež remeselnej výrobe: tkáčstvu a výšivkárstvu. Obec sa nachádza na hranici severného výbežku Podunajskej roviny a najjužnejšej časti Trnavskej pahorkatiny. Na východ od obce sa rozkladá časť Podunajskej roviny, známa ako Uľanská mokraď, ktorá je pozoruhodná svojím množstvom vodných tokov.
V obci sa nachádzajú aj historické a kultúrne pamiatky, ako je neskororenesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia, Rímskokatolícky Kostol sv. Anny z roku 1771 a Evanjelický kostol z roku 1936. Mimoriadne cennou pamiatkou je rodný dom výtvarníčky Kataríny Brinzovej, poslednej z ľudových umelkýň, ktorá zomrela v roku 1976. Jej diela sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante a aj v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe.
Kaštieľ vo Veľkom Grobe
Evanjelický kostol vo Veľkom Grobe
História evanjelického cirkevného zboru vo Veľkom Grobe siaha až do roku 1647. V čase protireformácie sa pripojili k cirkevnému zboru Pusté Uľany. V roku 1786 sa im podarilo založiť cirkevný zbor a začať stavať chrám Boží, tzv. tolerančný kostol, ktorý bol dokončený v roku 1788 bez veže a uličného vchodu. Cirkevníkom z Čataja neprišlo zaťažko chodiť na služby Božie do Grobu, či už pešo, na voze alebo na saniach celých 150 rokov.
Čatajskí evanjelici boli väčšinou Slováci, preto si žiadali konať služby Božie v slovenskom jazyku. Prvýkrát sa takéto konali na Vianoce v roku 1793. Zásadné rozhodnutie dozrelo až v roku 1936, kedy Čatajania vyhlásili, že si postavia nový kostol v Čataji. Tak vážne rozhodnutie nenarušilo vzájomné dobré vzťahy zboru, ktoré sa naďalej rozvíjali vo vzájomnej úcte a porozumení.
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1788 ako artikulárny. V roku 1936 bol zbúraný a zároveň nanovo postavený podľa projektu arch. M. M. Harminca s ponechaním barokovo - klasicistickej veže z konca 18. storočia. Starý kostol začali búrať 3. júna 1936 a už 19. júla bol položený základný kameň nového kostola. Stavba nového kostola trvala necelých 6. mesiacov a 15. novembra 1936 bol posvätený Dr. Samuelom Osuským, biskupom Západného dištriktu.
Kostol bol posvätený 3. septembra 1939 biskupom Západného dištriktu Dr. Štefanom Samuelom Osuským. Pri 50. výročí 3.septembra 1989 bol generálnym biskupom prof. dr. Jánom Michalkom tento chrám Boží nanovo posvätený. Veža bola posvätená 14. júna 1985 generálnym biskupom prof. Dr. Jánom Michalkom. Zvony boli posvätené 23. augusta 1992, keď bola generálnym biskupom ECAV na Slovensku Pavlom Uhorskaiom.
V cirkevnom zbore od roku 1786 pôsobilo 13 evanjelických farárov. Cirkevný zbor má v súčasnosti 712 členov.
Z hľadiska historického je tento kostol veľmi mladý, aj keď má už 80 rokov. To však nemôžeme povedať o cirkevnom zbore Veľký Grob - Čataj. Jeho história siaha až do roku 1647. Naši predkovia zažili veľa útrap, protireformačného útlaku až sa im v roku 1786 podarilo založiť cirkevný zbor a začať stavať chrám Boží, tzv. tolerančný kostol, ktorý bol dokončený v roku 1788 bez veže a uličného vchodu.
Architektúra Banskej Bystrice - mestské opevnenie - história a súčasnosť
Rímskokatolícky Kostol sv. Anny
Rímskokatolícky kostol Sv. Anny bol v obci postavený v roku 1771 zväčšením pôvodnej barokovej kaplnky. V roku 1775 bol vymaľovaný. Klasicisticky bol obnovený v 1. tretine 19. storočia. Dispozičná schéma jednoloďového priestoru s presbytériom a vstavanou vežou. Fasáda je klasicistická s náznakom portika v priečelí.
V kostole sa nachádza orgán, ktorý pochádza jednoznačne z dielne trnavského organára Valentína Arnolda približne z prelomu 18. a 19. storočia. V kostole sa tiež nachádzajú dva bočné oltáre s podobizňami sv. Jozefa (vľavo) a sv. Jána Nepomuckého (vpravo). Pri kostole Sv. Anny sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého z obdobia rokoka (pol. 18. storočia)
Významné udalosti a osobnosti
Obec Veľký Grob má v poslednom období akúsi dostredivú silu. "Pečiatku" trvalého pobytu má napríklad slobodný šermiarsky majster Peter Koza, hudobný skladateľ Peter Martinček, akademický maliar Juraj Dolán, herečka a dablérka Dagmar Bruckmayerová, bábkoherec Martin Žák či koncertná umelkyňa, speváčka Alžbeta Bukoveczka. V obci má pôsobisko aj známy a populárny rímskokatolícky kňaz Ján Sucháň.
Medzi významné osobnosti obce patrí aj Katarína Brinzová (1877 - 1976), ľudová umelkyňa, ktorá vytvárala výšivky a maľby predovšetkým pre tradičné prostredie. Jej diela sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante i v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila, je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Pamätník padlým v 1. svetovej vojne vo Veľkom Grobe
Súčasnosť obce
Obec Veľký Grob sa neustále rozvíja a snaží sa skvalitňovať život svojim obyvateľom. V nedávnej minulosti obec vybudovala materskú školu, dom smútku, obecný úrad a zdravotné stredisko. Výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1995. Obec aktívne pracuje na obnove infraštruktúry a podpore kultúrneho a spoločenského života.
Prehľad udalostí a aktivít vo Veľkom Grobe
| Mesiac | Udalosť | Organizátor |
|---|---|---|
| Marec | Ochutnávka vín | Vinári |
| Máj | Cesta rozprávkovým lesom | Búda Team |
| Júl | Juniáles na poľovníckej chate | Poľovníci |
| Október | Jedlá starých materí | Poľovníci |
| December | Poľovnícky ples | Poľovníci |