Panenská ulica v Bratislave: Historický klenot Starého Mesta

Panenská ulica v Bratislave je miestom s bohatou a fascinujúcou históriou. Táto ulica, pôvodne známa ako centrum remeselníkov a vinohradníkov, prešla mnohými premenami a udalosťami, ktoré ju formovali do dnešnej podoby.

Stredoveké korene a rozvoj ulice

Panenská ulica vznikla v stredoveku na majetku ženskej rehole klarisiek, pričom priestor bol vtedy známy ako Nunnenpeunt. Už v 16. storočí na nej stálo 44 domov. Pôvodne bola ulicou bratislavských remeselníkov a vinohradníkov. Vinohradnícke domy pri Panenskej ulici mali široké dvory a hlboké pivnice.

Význam ulice rapídne stúpol v sedemdesiatych rokoch 17. storočia, keď sem premiestnili z vnútorného mesta cirkevné centrum evanjelikov. V roku 1879 premenovali ulicu na Mateja Bela, ktorý bol riaditeľom neďalekého evanjelického lýcea.

Evanjelické centrum a kultúrny život

Významné kultúrne centrum evanjelikov ešte stále pripomínajú dva evanjelické kostoly, ktoré postavili v druhej polovici 18. storočia. Bol to čas vlády Márie Terézie, krátko pred tolerančným patentom Jozefa II., a v krajine panovala uvoľnená atmosféra. Evanjelici si tak mohli po dlhšom čase stavať aj kamenné kostoly.

Malý evanjelický kostol postavili na rohu Panenskej a Lýcejnej ulice v roku 1778 pre slovenských a maďarských veriacich. Hlavný vchod do chrámu je v strede dlhšej uličnej strany smerujúcej do Panenskej ulice. Na jeho portáli je umiestnená tabuľa s latinským textom. Bočný vchod v užšej časti kostola je z Lýcejnej ulice, za vysokým múrom je skrytá aj átriová záhrada. Veľký evanjelický kostol bez veže postavili v roku 1776 pre nemeckých evanjelikov. Vchádzalo sa do neho úzkym priechodom od lýcea, lebo nádvorie bolo v tom čase zastavané. Dnešný otvorený pohľad na kostol vznikol až zrútením domov pred ním. Na južnom a severnom portáli je tabuľa s latinským nápisom, strechu kostola dobre vidieť z niektorých vyvýšených miest.

Ulica má bohatú históriu, sústreďoval sa tu čulý spoločensko-kultúrny život, mnohé domy na nej majú charakter šľachtických palácov. Väčšina domov, ktoré sa zo starej zástavby zachovali, sú budovy barokové alebo klasicistické. Fasády starobilých domov sa môžu popýšiť prepracovanými detailami.

Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský).

Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 - tesne pred Tolerančným patentom - novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.

Veľký evanjelický kostol

Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger - Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.

Malý evanjelický kostol

Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.

Nový kostol

Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.

Zborový dom v Dúbravke

Najmladším chrámom je Zborový dom v Dúbravke, postavený ako sobášna sieň v 80. rokoch počas výstavby moderného sídliska. Priestor z betónu a skla v interiéri dopĺňa textilný obraz Credo. Architektúra, zodpovedajúca architektonickým názorom z konca 20. st. sa stala novým domovom rastúcemu spoločenstvu.

Evanjelický dom starostlivosti - kaplnka

V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce. Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“ Cirkevný zbor tieto budovy nazval „Evanjelickým domom starostlivosti“ (EDS). Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor. Jeho priestory postupne obnovuje. Zriadil v nich ubytovňu pre evanjelických vysokoškolákov. Sídli tu aj Komunitná nadácia a ambulancia lekára. Veríme, že v dohľadnom čase tu bude aj domov dôchodcov. Dúfame, že vytvoríme pre mladých aj starých v EDS také podmienky, aby v ňom našli dôstojný domov. Týmto hodláme naplniť odkaz našich predkov, ktorí pochopili nevyhnutnosť sociálnej práce. Chceme v ich diele naďalej pokračovať.

Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.

Významné budovy a osobnosti

Budova číslo 9 je niekdajšia továreň na šampanské víno, v druhom nádvorí domu sa nachádzala kvetinová záhrada s cudzokrajnými kvetmi. V dome číslo 10 bola zasa prvá bratislavská aukčná sieň starožitností. Na Panenskej od roku 1988 nepretržite fungujú starožitnosti. Zameriavajú sa na nábytok, väčšinou z obdobia prvej republiky. Ľudia sem chodia kupovať aj doplnky a rôzne drobnosti.

V tomto dome býval po návrate zo štúdií v Halle Ľudovít Štúr. Bola tu aj redakcia Slovenských národných novín, kde sa schádzali Štúrovi stúpenci a spolupracovníci. Ako hlása pamätná tabuľa, nachádzala sa tam redakcia Slovenských národných novín. Tam sa u Štúra schádzali jeho prívrženci, tajne „ako stíny večerné, aby ani len „hausmeister“ o nich nezvedel.“

Goetheho inštitút bol pôvodne na Kozej ulici, na Panenskej je od roku 2000. Táto celosvetovo pôsobiacia nemecká kultúrna organizácia sa stará o šírenie nemeckej a európskej kultúry v zahraničí. Inštitút ponúka jazykové kurzy, filmové predstavenia, koncerty, výstavy a podobne. Do knižnice sem chodia najmä študenti, ale aj starí "Prešpuráci" pre zábavu čítať nemecké časopisy.

Neobarokový palác Georga Georgievitsa de Apadia je z konca 19. storočia. Nad portálom je šľachtický erb, za domom bola pôvodne terasová záhrada. Dnes je v budove Bulharská základná škola Christa Boteva, ako aj Základná umelecká škola Miloša Ruppeldta. Na fasáde je reliéfny portrét bulharského národného hrdinu, básnika Christa Boteva, ktorý sa stal zakladateľom bulharskej revolučnej a sociálnej poézie.

Susedný renesančný dom (č. 28) je evanjelická fara. Aj dnes sa na jeho fasáde v kamennom ráme nachádza nápis, že patrí evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Oproti (č. 25) sa nachádzal evanjelický sirotinec, kde počas svojho štúdia na evanjelickom lýceu pôsobil ako riaditeľ Ján Kollár. Tu ho navštevoval spolužiak a dobrý priateľ, “otec českého národa“ František Palacký a spolu sa „kochávali ve sladkých zvucích a plodech naší mateřčiny“ - češtiny. Kollár sa idey slovakizovanej češtiny ako spisovného slovenského jazyka nikdy nevzdal, aj preto sa rozkmotril so štúrovcami, ktorých hlavný stan sa nachádzal na opačnom konci ulice, na mieste Domu Kataríny Bondy (č. 1) v starom barokovom Fernolayovom dome.

Asi nevedeli, že takmer 40 rokov pred nimi obýval dom cisársky kapelník, slávny Antonio Salieri, ktorý pri korunovácii Márie Ludoviky (1808) dirigoval v Dóme sv. Ktovie, čo prežíval básnik Sándor Petőfi, keď sa ako bedár niekoľko týždňov tlačil v izbietke u krajčíra Willimského v Blaškovičovom dome (č. 27)? Na rohu so Štetinovou ulicou (č. 15) sa nachádza krásny palác obchodníka s tabakom Habermayera. Koncom 19. storočia v ňom býval objaviteľ Rákociho hrobu Kálman Thaly. Presťahoval sa sem z Budapešti kvôli neurastémii a naše mesto mu poskytlo práve ten zdravý vzduch a pokojné zázemie, ktoré tak veľmi potreboval.

Mohol by som ešte hovoriť o Vendelínovi Kutlíkovi, ktorému počas maďarizácie pravidelne rozbíjali na byte okná, o svetoznámom komeniológovi Jánovi Kvačalovi, výnimočnom oftalmológovi Karolovi Kankovi, Mozartovom rukopise, ktorý určitú dobu skrýval jeden z týchto domov, o skvelom hudobníkovi Heinrichovi Kleinovi či opernej speváčke Oľge Trebitschovej, ktorej pomník zdobí nádvorie Georgievitsovho paláca (č. Vybavujú sa mi ďalšie a ďalšie príbehy - napr. aj o zakladateľke slovenskej umenovedy Alžbete Güntherovej-Mayerovej - o ktorých by som mohol písať a hovoriť dlhé hodiny. Mohol, no nestačilo by to. Vystihnúť históriu a atmosféru môže najlepšie ulica sama.

Rád sa prechádzam Panenskou ulicou a nasávam jej nenapodobiteľnú atmosféru. Veď si ju zachovala ako jedna z mála ulíc bratislavských predmestí aj po besnení minulého storočia, keď bágre nemilosrdne zdemolovali Hodžovo námestie, Suché mýto, veľkú časť Kozej a ďalšie blízke ulice.

Pri potulkách touto ulicou premýšľam, ako asi vyzerala v čase svojho vzniku, ešte v stredoveku, keď sa v jej blízkosti nachádzali vinohrady a meštianske záhrady a pozdĺž viedlo vonkajšie valové opevnenia mesta - palisády. Prvý raz sa spomína už v roku 1368 pod názvom Nunnen Pewnt, čiže záhon mníšok. Boli to klarisky, ktoré tu vtedy vlastnili vinohradnícky hon Pönt, okrem neho majer a záhrady.

Malou prestávkou bol prelom 19. a 20. storočia, keď sa volala po “Veľkej ozdobe Uhorska“, Matejovi Belovi, ktorý tu pôsobil v 18. storočí. Nevedno, ako došlo k zástavbe zelene a rozširovaniu ulice, no už v 16. storočí na nej stálo 44 domov. Význam ulice stúpol v 17. storočí, keď sem, na tichú perifériu, z mesta vyhnali evanjelikov. Popri nich tu mali svoje domy šľachtici (napr. Illésházy, Erdődy) či bohatí obchodníci (Habermayer), žili tu krajčíri, čižmári, poštári, pekári… Panenská ulica tak tvorila svoj vlastný mikrosvet. A dnes? Nuž, veľa pomníkov dôb minulých zmizlo, no veľa sa našťastie aj zachovalo. Napríklad Veľký evanjelický kostol - na jeseň si pripomenieme 240. výročie jeho vysvätenia.

Väčšiu publicitu by si azda zaslúžilo, že oltárny obraz Kristus v Emauzách namaľoval pre kostol náš slávny rodák Adam Friedrich Oeser, učiteľ a vzor Johanna Wolfganga Goetheho. Hneď vedľa - na rohu s Lýcejnou ulicou - stojí Malý evanjelický kostol, postavený o čosi neskôr pre evanjelikov maďarskej a slovenskej národnosti. Málokto vie, že v súčasnom kostolíku mal v roku 1904 svadbu excelentný klavirista Frederic Lamond, žiak Franza Liszta, ktorý okrem manželského musel zložiť aj sľub, že sa sem vráti koncertovať. A naozaj, dodržal ho až trojnásobne!

Tabuľka: Evanjelické kostoly na Panenskej ulici

tags: #velky #kostol #panenska