Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok).
Medzi hlavné obrady a zvyky patria:
- Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti.
- Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy.
- Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice.
Plaščenica (plátno s vyobrazením mŕtveho Ježišovho tela)
Porovnanie s Inými Cirkvami
V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
Obrady v Rímskokatolíckej Cirkvi:
- Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj "prostrácia" , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu). Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš "Chvála ti a česť, Pane Ježišu". Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Odporúča sa však, aby boli Pašie prednášané spevom. Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz. Nimi sa končí liturgia slova.
- Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje "Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta". Veriaci odpovedajú "Poďte, pokloňme sa". Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Preto, že Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.
- Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti, alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí na oltár. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši. Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života, až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov.
Veľkonočné Obdobie a Jeho Význam
Veľkonočná nedeľa je v strede 14- alebo 15-týždňového obdobia (v závislosti od jednotlivých cirkví), ktoré sa nazýva veľkonočný okruh a tvorí centrálnu časť cirkevného roka všetkých kresťanských cirkví. Teologický a liturgický obsah je totožný pre všetky denominácie, odlišnosti sú v dĺžke prípravného obdobia a v terminológii.
Prípravné obdobie (nazývané aj „pôstne“, „veľkopôstne“, „čas pokánia“ alebo „predveľkonočná príprava“) sa vo väčšine západných cirkví začína na Popolcovú stredu, pričom liturgickou farbou tohto obdobia je fialová. V tento deň sa v rímskokatolíckych kostoloch koná obrad poznačenia popolom.
Vo východných cirkvách byzantského obradu (u nás gréckokatolícka a pravoslávna cirkev) sa veľký pôst (nazývaný aj Svätá štyridsiatnica) začína Čistým pondelkom, ktorý je z pohľadu západnej tradície v pondelok pred Popolcovou stredou (východná tradícia ju nepozná). Farba obdobia je tmavočervená.
Centrom obdobia je Veľký týždeň (tiež Svätý alebo Tichý, pravoslávni ho nazývajú Strastná sedmica). Začína Kvetnou (alebo Palmovou) nedeľou, v ktorú sa čítajú alebo spievajú pašie, t. j. časti evanjelia o utrpení a smrti Ježiša. Každý deň tohto týždňa má svoj vlastný význam a symboliku.
Na Zelený (alebo Veľký) štvrtok sa pripomína Ježišova posledná večera a jeho gesto umývania nôh apoštolom. Na Veľký piatok, ktorý je dňom Ježišovej smrti, jeho „zostúpenia do pekiel“ a oslobodenia spravodlivých duší, si v západných cirkvách uctievajú kríž a vo východných cirkvách pláštenicu (plaščanicu), čo je obdĺžnikové plátno s vyobrazením mŕtveho Ježišovho tela.
Biela sobota je dňom, keď Ježišovo telo bolo v hrobe - v rímskokatolíckych kostoloch sa to pripomína vytvorením dočasného Božieho hrobu, ku ktorému sa veriaci chodia modliť od skončenia veľkopiatkových obradov až do začatia vigílie.
Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením cirkevného roka a vo všetkých cirkvách má mimoriadne slávnostný charakter ako deň, keď Ježiš Kristus „zlomil okovy smrti“, „otvoril nebo“, vstal z mŕtvych, pri svojom hrobe sa ako s prvou stretol s Máriou Magdalénou a potom sa zjavil ostatným nasledovníkom.
Po Veľkonočnej nedeli nasleduje obdobie 50 dní, liturgická farba obdobia je biela a je zakončené sviatkom Turíc (iné názvy sú Zostúpenie Ducha Svätého, Letnice alebo Päťdesiatnica), ktorý je pripomenutím zoslania Ducha Svätého na apoštolov v deň židovského sviatku Šavu‘ot (Sviatok týždňov).
Celé obdobie veľkonočného okruhu je v cirkevnom prostredí dôkladne regulované doktrínou a liturgiou, no žité náboženstvo v kresťanskom prostredí u nás i vo svete je výsledkom synkretizmu predkresťanských a kresťanských predstáv, ktoré sa živo udržujú.
tags: #velky #piatok #greckokatolicka #farnost