Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom, počas ktorého sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Niektoré tradície a zvyky, ktoré dnes neodmysliteľne patria k týmto sviatkom, poznáme už viac ako 2 000 rokov. Prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období oslavovali znovuzrodenie prírody. Súčasťou Veľkonočného týždňa je aj Veľký piatok, deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Poďme sa pozrieť na zvyky a tradície, ktoré sa dodržiavajú na Veľký piatok.
Význam Veľkého piatku
Veľký piatok je dňom, ktorý pripomína ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok. Ide o šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua.
Ide o pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom. Tento deň bol záverom mnohých udalostí Svätého týždňa, vrátane Ježišovho triumfálneho návratu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, Judášovej zrady na Škaredú stredu a Posledná večera na Zelený štvrtok.
Podľa Nového zákona bol Ježiš potom, čo ho Judáš pobozkal, zatknutý a odvedený do domu veľkňaza Kaifáša, kde sa neskoro večer konalo neformálne zasadnutie Sanhedrinu, židovskej vládnucej rady. Potom, čo bol v ich zinscenovanom procese odsúdený, odviedli ho k rímskemu prefektu Pilátu Pontskému, pretože podľa rímskeho práva Židia nemali právomoc niekoho odsúdiť na smrť. Pilát vedel, že Ježiš sa žiadneho zločinu nedopustil, napriek tomu podľahol naliehaniu davu a Ježiša odsúdil.
Ukrižovanie bolo v tom čase najkrutejším spôsobom smrti vyhradeným pre zločincov a otrokov. Ježiš bol zbičovaný a bolo mu prikázané odniesť kríž, na ktorom mal zomrieť, na vrch Golgota. Odtiaľ pochádza aj Krížová cesta, ktorá je symbolickou upomienkou na túto útrpnú časť Ježišovej popravy. Potom, čo bol pribitý na kríž, dostal tŕňovú korunu. Kríž bol umiestnený medzi dvoch ďalších mužov, ktorí boli toho dňa ukrižovaní. Telo mŕtveho Ježiša sňali z kríža jeho blízki, zavinuli ho do plátna a vložili do skalného hrobu.
Kresťanské tradície a obrady
Vzhľadom na významnosť tohto dňa sa s ním spája mnoho kresťanských tradícií a rituálov. V tej prvej sa čítajú tzv. pašije, ktoré rozprávajú o utrpení Ježiša Krista. Bohoslužby prebiehajú od troch hodín popoludní, pretože to je podľa historických prameňov čas, kedy Ježiš zomrel. Mnohí kresťania držia pôst, počas ktorého nejedia žiadne mäso.
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. krížu a obrad Eucharistie.
- Liturgia slova: Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
- Poklona sv. krížu: Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
- Obrad Eucharistie: Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Ľudové zvyky a povery
Okrem zvykov náboženských je s piatkom pred Veľkou nocou spojených aj mnoho tradícií svetských. Piatok pred Veľkou nocou je plný zákazov. Okrem toho sa nemalo nič požičiavať, aby požičanú vec neomámili magické sily vystupujúce tento deň na povrch, a nesmelo sa ani prať. Prečo? Pretože by sa vraj pralo v Ježišovej krvi. V tento deň gazdinky ani nevarili, nepiekli a nezametali.
Podľa ľudových povier sa v tento deň otvárajú hory, aby vydali svoje poklady. Oplatí sa tak pozerať okolo seba, pretože v skalách vzniknú pukliny, z ktorých bude žiariť svetlo, vidieť môžete aj iskričky alebo zlaté papradie. Poklady sú však len pre čisté duše. Kúzelnú a liečivú moc mala v tento deň aj voda. Ľudia sa preto hneď po prebudení išli umyť do potoka, aby tak ochránili svoje telo pred chorobami.
V minulosti ľudia veriaci v tento deň držali prísny pôst. To znamenalo, že sa jedlo len raz za deň a podávaný pokrm musel byť samozrejme bez mäsa. Väčšinou sa jednalo o ľahké a jednoduché jedlo, ako boli krúpy, pšeno, šošovica, hrach alebo polievka, predovšetkým kapustnica so zemiakmi.
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých.
Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Všetko sa malo v tento smutný deň zastaviť a trúchliť pre Ježiša Krista. Veľký piatok bol tiež v znamení pôstu - nesmelo sa ani variť, pretože sa nemal rozkladať oheň. Súčasne boli zakázané aj ťažké práce, rovnako ako príliš hlučné aktivity a práce na poli av poľnohospodárstve vôbec. Nemalo sa hýbať pôdou. Bol to deň, počas ktorého bolo zakázané čokoľvek požičiavať, ale ani predávať alebo darovať, pretože by to prinieslo smolu. Všetko, čo by ste priniesli do domu, by so sebou mohlo priniesť aj zlé sily. Proti nim chránili tzv. pašiové nite, ktoré sa predli aj napriek zákazu práce, a pár stehov na oblečení potom chránilo nositeľa práve pred zlými duchmi.
Aj keď predošlé dni vyložene nabádali na upratovanie, v tento deň už sa nemalo robiť ani to a rozhodne by sa nemalo zametať a následne vynášať akékoľvek smeti z domu.
Veľký piatok vo svete
Na svete existuje mnoho krajín, ktoré majú v tento deň úplne jedinečné tradície a zvyky. Ulice Jeruzalema sú v tento deň plné veriacich, ktorí v tento deň absolvujú rovnakú cestu ako kedysi Ježiš. Veľmi špecifickým spôsobom sa tento deň „oslavuje“ vo filipínskej provincii Pampanga, kde sa v tento deň možno stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nechávajú po Ježišovom vzore pribiť na kríž. Okrem toho si niektorí kajúcnici bičujú chrbát a nosia tŕňové koruny.
Na Bermudách púšťa mnoho miestnych obyvateľov v tento deň šarkanov. Prečo? Púšťanie šarkanov má symbolizovať Ježišovo nanebovstúpenie. V Kanade sa v tento deň pečú a jedia hot cross buns. Tieto malé bochníčky s krížom na povrchu pôvodne priviezli do zeme britskí prisťahovalci.