Veľký pôst: Čo to je a ako ho prežívať?

Veľký pôst je obdobie pokánia, modlitieb a duchovnej obnovy, ktoré má kresťanom pomôcť pripraviť sa na oslavu Veľkej noci. Je to čas sebareflexie, uvedomenia si Kristovho utrpenia a obety, a tiež hľadania svojho miesta v spoločnosti a spoločenstve.

Pokušenie Krista, mozaika z chrámu sv. Marka v Benátkach.

História a význam Veľkého pôstu

Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. Stanovenie pôstneho obdobia na štyridsať dní sa orientovalo podľa Svätého písma. Mojžiš strávil „štyridsať dní a štyridsať nocí“ v modlitbe na Sinaji, aby prijal Boží zákon (Ex 24,18; 34,28). Eliáš prejde „štyridsať dní a štyridsať nocí“ v púšti, aby zbadal Pánovu slávu na Horebe (1 Kr 19,8).

Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre.

Vo východnej/byzantskej tradícii sa predveľkonočné pôstne obdobie, známe ako Veľký pôst, nazýva aj „Pôstnou triodou“ podľa príslušnej bohoslužobnej knihy a zahŕňa istým spôsobom aj trojtýždňové predpôstne obdobie, následne „Štyridiastnicu“ od takzvaného „čistého pondelka“ do piatka jej šiesteho týždňa, a nakoniec aj „Svätý a Veľký týždeň“.

Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: „Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré sa nám počas tohto týždňa dostali“.

Pôst v rôznych kresťanských tradíciách

Rímskokatolícka cirkev

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Pôstne obdobie trvá od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

Gréckokatolícka cirkev

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Pravoslávna cirkev

Sedemtýždňový pôst pred Paschou - Veľkou nocou sa začína aj pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom. Pôst znamená pre pravoslávnych zdržiavanie sa nielen mäsitých jedál, ale aj mliečnych pokrmov až do Veľkonočnej nedele.

Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv Michala archanjela z dediny Ortutova, okr.

Duchovný a telesný pôst

Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Telesný pôst by mal byť nepochybne spojený s duchovným pôstom. Duchovná obnova, a to praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: „Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti“.

Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu. Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa „celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu“.

Duchovný pôst je nevyhnutný, pretože bez neho telesný pôst stráca význam. Svätí otcovia ho definujú nasledujúco: „Keď sa postíš, prejavuj to svojimi skutkami. Ako? Zmiluj sa nad chudobným človekom, nezáviď šťastnému, nehľaď na ženu, ktorá žiari krásou. Neposť sa pokrytecky; posť sa očami, srdcom, ušami, rukami, všetkými svojimi zmyslami… Zadrž svoje ruky, aby si neprivlastnili to, čo im nepatrí; zadrž svoje nohy, aby nechodili na miesta zábavy; uchráň svoje uši pred počúvaním ohovárania a lži. Nech sa tvoje ústa postia zdržanlivosťou v odsudzovaní iných“.

Pôstna disciplína

Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.

• Zdržanlivosť od mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života.
• Zákon pôstu (prísny) zaväzuje všetkých plnoletých (od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.

Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť.

Ako sa postiť? Pravidlá a odporúčania

Na to, ako by mal vyzerať pôst, sú pravidlá. „Oficiálny a záväzný pôst máme celkom jednoduchý, akurát prvý deň pôstu, teda v pondelok, a samotný Veľký piatok, ktorý je už až po veľkej Štyridsiatnici, ale je s ňou duchovne spojený, vtedy je prísny pôst, to znamená, že človek sa môže raz do sýtosti najesť a dvakrát malé občerstvenie s tým, že sa má zrieknuť všetkého, čo má živočíšny pôvod. Teda mlieko, vajcia, mäso... A v ostatné dni pôstu je zdržanlivosť od mäsa - v stredu a v piatok. To je také minimálne, čo je u nás -v gréckokatolíckej cirkvi záväzné,“ skonštatoval J. Pavlovský.

V pravoslávnej cirkvi je pôst prísnejší. „Mal by to byť jeden z najprísnejších pôstov, ktorý predchádza veľkému sviatku Vzkriesenia Isusa Christa. Keď si zoberieme tie strasti, to poní­ženie, utrpenie a všetko, čo Kristus absolvoval pre našu spásu, z úcty k nemu by sme sa mali aj my nejakým spôsobom vedieť obetovať. My už s tým Kristovi nič nepridáme, ani neuberieme, ale ide o našu spásu, v duchovnom slova zmysle pôstom a modlitbou vzniká akési prepojenie. No a, samozrejme, aj ďalšie cnosti, ako je láska a dob­ročinnosť a služba blížne­mu, to sú ďalšie, podporné prejavy, ktoré by mali spre­vádzať pôst a modlitbu,“ objasnil pravoslávny kňaz Ján Sovič.

Bezpečnosť pôstu

Pôst môže byť bezpečný pre zdravých dospelých osôb, ak je správne plánovaný a vykonávaný. Avšak, jeho bezpečnosť a vhodnosť sa líši od človeka k človeku a závisí od mnohých faktorov, ako sú zdravotný stav, trvanie pôstu, a typ pôstu. Počas pôstu je dôležité všímať si signály tela a udržiavať dostatočnú hydratáciu. Je dôležité pamätať na to, že pôst nie je pre každého a môže byť nevhodný alebo nebezpečný pre určité osoby.

tags: #velky #post #kalendar