Veľký Šariš, malebné mestečko v Prešovskom kraji, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kostol sv. Jakuba, ktorý tvorí historickú dominantu námestia Veľkého Šariša. Farský kostol sv. Jakuba staršieho vo Veľkom Šariši je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou.
V roku 2013 bol košickým arcibiskupom-metropolitom Mons. Bernardom Boberom vyhlásený za diecéznu svätyňu so všetkými právami a výsadami. Už v roku 1999 Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita, vyhlásil farský kostol vo Veľkom Šariši za pútnické miesto Košickej arcidiecézy.
Vo Veľkom Šariši už chystajú sviatočnú dobrotu: Farníčky denne upečú 700 oblátok!
Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši
História a Vývoj Kostola
Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Krátko po postavení bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. Odborníci predpokladajú, že na mieste súčasnej stavby mohol existovať ešte starší kostol.
Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša.
Prestavby a Úpravy
Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. V západnej časti lode bola vstavaná tribúna a k južnej strane veže pripojili menšiu prístavbu.
Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža. V roku 1869 zvýšili vežu o jedno podlažie a novo ju zastrešili.
Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia. Po roku 2010 prebehli ďalšie rekonštrukčné a reštauračné práce.
Architektonické detaily a Zaujímavosti
Kostol napriek barokovým prestavbám predstavuje hodnotnú ukážku stredovekého staviteľstva z obdobia prelínania románskeho a gotického slohu na našom území. Stredovekú podobu si dnes zachovala už len veža a sčasti presbytérium. Najviac architektonických detailov v exteriéri sa zachovalo na veži - združené okná, viaceré rozetové šesťlaločné okná a gotický portál do podvežia.
Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Veľmi podobné nájdeme aj na kostole v neďalekých Župčanoch. Presbytérium i sakristia, prepojené gotickým portálom, sú zaklenuté ťažkou krížovou rebrovou klenbou s kruhovými svorníkmi, ktoré sú zdobené reliéfom ružice a dubových listov.
Z obdobia okolo roku 1300 sa zachovala gotická kamenná krstiteľnica. V severnej stene presbytéria je osadené neskorogotické kamenné pastofórium s oblúkom v tvare oslieho chrbta. Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode. O niečo mladšia je freska so scénou Ukrižovania na ľavej strane víťazného oblúka, ktorú datujú odborníci do obdobia okolo roku 1300. V južnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň Daniela Hrabecius de Turocz z roku 1645.
Interiér kostola sv. Jakuba staršieho
Pútnické tradície a Bratstvo Panny Márie Karmelskej
Je isté že v roku 1764 vo Veľkom Šariši už jestvovalo Bratstvo Panny Márie Karmelskej. V prvej fáze jeho jestvovania - v 18. storočí - sa hlavná púť konala v deň sviatku Panny Márie Karmelskej, teda dňa 16. júla. V roku 1831 bola na žiadosť farára prenesená na najbližšiu nedeľu po tomto sviatku.
Zdá sa, že k najväčšiemu rozkvetu púti k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza na prelome 19. a 20. storočia, keď došlo nielen k vnútornej renovácii farského kostola, ale i k obnove náboženského života. Nový impulz k prehlbeniu úcty k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza po roku 1990.
Súčasnosť
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.
Praktické informácie
Mesto sa nachádza cca pár kilometrov severozápadne od Prešova. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom ale prístupnom areáli.
Kaplnka sv. Kunhuty
Pár sto metrov od kostola sa nachádza areál zaniknutého augustiniánskeho kláštora, na okraji ktorého postavili v 16. storočí Kaplnku sv. Kunhuty. Kaplnku postavili v areáli kláštora augustiniánov niekedy po roku 1544 s využitím múru staršej stavby. Ten tvorí spodnú časť západnej steny objektu. Pri výstavbe použili architektonické články z ranogotického obdobia pochádzajúce zrejme zo zničeného kláštorného Kostola sv. Kríža.
V roku 1599 došlo k oprave stavby, o čom svedčí letopočet na východnej fasáde. Niekedy po roku 1769 bola stavba opätovne upravená pre liturgické účely, pričom bolo odstránené vstavané podlažie. Kaplnka dostala aj novú strechu pokrytú šindľom.
Rozsiahla oprava sa uskutočnila v roku 1965, vďaka ktorej sa podarilo "sprevádzkovať" kaplnku pre občasné bohoslužby a púte. Nebola však urobená v súlade s predstavami pamiatkarov.
V posledných rokoch sa obnovili snahy o záchranu schátranej stavby, v rámci ktorých sa tu realizovali aj odborné výskumy (2010 - 2011). Pre zmenu doby vzniku kaplnky bol rozhodujúci výskum západného priečelia stavby, ktorý preukázal, že dolná časť muriva je staršia.
Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne zlom stave. Kaplnka stojí vo východnej časti mesta pri futbalovom ihrisku.