Otázka, prečo Boh dopúšťa zlo a utrpenie, je jednou z najťažších a najčastejších otázok, ktoré si ľudia kladú. Skúsenosť utrpenia je veľmi stará a rieši ju aj Biblia. Existujú rôzne príčiny utrpenia ako morálna skaza (zlo) ľudí, choroba, zemetrasenie, potopy, hladomor atď.
Poznáme niekoľko dôvodov, prečo Boh dopúšťa utrpenie, určite však nie sú dostatočným vysvetlením pre každé utrpenie. Boh dovolil, aby sa zlo dialo z dôvodov, ktorým čiastočne rozumieme, ale iným rozumieť nikdy nebudeme. Nemôžeme však poznať všetky dôvody, prečo dovoľuje zlu a utrpeniu, aby existovali vo svete.
Ak Boh nezastaví zlo a utrpenie vo svete, neznamená to, že to nedokáže. Boh môže použiť utrpenie pre svoj nadprirodzený plán v prípadoch, keď chce ľudí niečomu naučiť, alebo ich vychovávať. Otázka o odstránení zla nás vedie k uvažovaniu, že ak Boh môže odstrániť zlo, musí odstrániť všetko zlo.
Inými slovami - so zlodejom musí byť odstránený aj vrah, ale aj zlo v myšlienkach, ktoré je v rebélii voči Bohu, ak má byť naozaj odstránené všetko zlo. Ak chceme, aby Pán Boh odstránil zlo, vyžadujeme, aby odstránil všetko zlo, alebo iba časť? Ak odstráni iba časť zla, otázka existencie zla vo svete ostáva.
Prečo Boh dopúšťa ZLO a utrpenie? (dôležitá odpoveď)
Slobodná vôľa a pôvod zla
Boh nám dal slobodu vybrať si. Táto sloboda znamená, že môžeme aj rebelovať proti Bohu a robiť rozhodnutia, ktoré sú v protiklade s Jeho želaniami. Zlo je potom všetko, čo je v rozpore s Jeho dokonalou a svätou vôľou, a preto kto koná to, čo je v protiklade s Božou vôľou, pácha zlo. To je riziko našej slobodnej vôle. Preto odstránenie zla a utrpenia, by znamenalo aj odstránenie ľudskej schopnosti slobodne sa rozhodovať.
Je možné, že Boh jednoducho dovoľuje zlo a utrpenie vo svete na dôkaz toho, že rebélia oproti Nemu prináša utrpenie a bolesť, možno používa tento prirodzený spôsob. Možno nám raz v súdny deň povie tieto slová: „Vidíš, čo rebélia proti mne priniesla svetu?“ Veď či nás nestvoril na svoj obraz a nedal nám slobodu rozhodnúť sa? A či sme nerebelovali vo svojej slobode? Pravdaže nie! Mal z nás teda Boh urobiť robotov alebo obmedziť našu slobodu natoľko, že by sme nemali možnosť žiadnej voľby?
Často sa ako prvé uvádza slobodná vôľa človeka. Okrem nej by som ešte spomenula ďalší rozmer a to je tajomstvo. Je to niečo, čomu nerozumieme. A týka sa to aj utrpenia, ktoré je vo svete. Nie sme schopní všetkému porozumieť. Môžeme však dôverovať. Boh niekedy pôsobí v našich očiach paradoxne. Myslíme si to preto, lebo nevidíme tak ďaleko, ani do hĺbky, či budúcnosti ako On, a tak hodnotíme len podľa toho, čo vidíme na povrchu. Lenže veci obyčajne nie sú také, ako sa zdajú na prvý pohľad.
Povedané jazykom Biblie, bolesť a utrpenie sú dôsledkom existencie hriechu vo svete. Hriech je viac, iba ako jednoduchý vzdor a porušenie Božích prikázaní. Hriechom je nasiaknuté celé Božie stvorenie a to prináša hladomor, nerovnováhu, zemetrasenia, choroby, a i. To neznamená, že Boh zlo stvoril.
Zlo a utrpenie vo svete slúžia na varovanie proti prekročeniu Božích prikázaní a práve preto smú ľudia vidieť nevyhnutnosť nasledovania Boha. Božie cesty sú správne a dobré a ich nasledovanie vedie do bezpečia a ochrany. Dôsledky neposlušnosti voči Bohu sú manifestované v utrpení.
Pán Boh má plán. On všetko pozná a neprekvapuje Ho prítomnosť zla a hriechu, ktoré so sebou prinášajú utrpenie. Boh pozná od počiatku všetky veci, preto je bezpochyby schopný použiť aj utrpenie pre svoj veľký plán.
Najlepším a najjednoduchším príkladom je utrpenie Ježiša Krista v rukách zlých ľudí. A práve kvôli utrpeniu Pána Ježiša smieme byť zbavení trestu za našu rebéliu voči Bohu. Bol to Boží odveký plán, aby bol Ježiš Kristus ukrižovaný kvôli našim hriechom. To znamená, že Boh počítal vo svojom dokonalom pláne s realitou zla a utrpenia a použil ho, pre naplnenie svojej vôle. To však neznamená, že Boh je autorom zla. Boh je nad všetkým a môže to použiť na vykonanie dobra.
Biblia hovorí, že Boh toho, koho miluje, vychováva a tresce a že žiadne skutočné Božie dieťa nemôže ostať bez výchovy a vyučovania. Je zrejmé, že výsledkom našej rebélie voči Bohu je utrpenie a je taktiež pravdou, že sa skrze utrpenie môžeme učiť, že takáto rebélia je zlá. Niekedy sa najväčšie veci naučíme práve vtedy, ak zakúšame dôsledky svojich činov a to je určite dobré.
Ak vidíme, že vo svete existujú zlé následky skutkov, ktoré spôsobujú utrpenie, môžeme s istotou potvrdiť, že taktiež príde aj do našich životov budúce utrpenie, ako následok našej súčasnej rebélie. To nás môže logicky viesť k záveru, že potrebujeme byť oslobodení z našej rebélie voči Bohu, aby sme tieto následky nemuseli zakúšať na našom vlastnom živote.
Je možné, že ľudské utrpenie, napr. rôzne druhy chorôb, môžu byť vnímané ako Boží prostriedok na odstránenie následného utrpenia, ktoré by bolo oveľa horšie. Toto sa na prvý pohľad nezdá byť serióznym názorom, pretože ak chce Boh odstrániť utrpenie, prečo na to používa iné utrpenie? A čo tak zemetrasenia a potopy, ktoré tiež spôsobujú utrpenie? Ako tie zapadajú do Božieho zámeru znížiť alebo odstrániť utrpenie, vynímajúc možno ľudskú smrť, ktorá samotné utrpenie ukončuje? Toto je naozaj ťažká otázka, aj keď to môže byť práve preto, že Boh používa určité utrpenie na to, aby nás ochránil pred ešte väčším utrpením.
Smrť Božieho Syna je prostriedkom k tomu, že Boh odpúšťa tým, ktorí uverili v Pána Ježiša. Nikdy by však pán Ježiš nezomrel, ak by nebol aj človekom. V prípade, že bol človekom, musel sa narodiť ako každý iný. Ale preto, že bol bez hriechu, dôsledky Božieho hnevu sa Ho nedotýkali. V tom prípade mohol zomrieť za nás, a práve preto nám mohlo byť odpustené.
Keby však vo svete nebolo utrpenie a zlo, Ježiš Kristus nemusel ísť na kríž. Môžeme teda povedať, že utrpenie a zlo sú nevyhnutné k tomu, aby sme videli obrovskú Božiu lásku voči ľuďom. Ježiš povedal, že najväčším skutkom lásky je to, ak niekto položí život za druhého. Ak je Boh láska a ak láska dáva, môže existovať iná, väčšia demonštrácia skutku lásky?
Kým sme na svete, nikdy úplne nepoznáme, prečo Boh dovoľuje zlo vo svete. Ani spomínané dôvody neboli úplným výpočtom príčin a existencie zla. Čo nám Biblia hovorí, čo Boh urobil so zlom? Hovorí, že poslal Ježiša, aby zomrel za naše hriechy a oslobodil nás od bolesti a utrpenia. Určite nie od absolútneho utrpenia, ale od toho, ktoré je dôsledkom našej rebélie voči Nemu.
Nakoniec treba povedať, že Boh povoľuje zlo z určitého dôvodu, ináč by mu nedovolil existovať. To je len pár otázok, ktoré zamestnávajú myseľ mnohých ľudí: Prečo je na svete tak veľa zla a nenávisti? Prečo trpia nevinní, deti? Ak existuje Boh, tak kde je? Prečo to dopustí? Kde je ten Boh, ktorý je všade taký ospevovaný? Prečo nepomáha, ale len ničí?
Tabuľka: Pohľady na existenciu zla
| Filozoficko-náboženský smer | Pohľad na zlo |
|---|---|
| Ateizmus | Boh neexistuje, teda otázka pôvodu zla je bezpredmetná. |
| Polyteizmus | Boh nie je všemocný, existujú aj iné božstvá. |
| Idealizmus | Zlo je len ilúzia v našej mysli. |
| Kresťanstvo | Boh existuje, je dobrý a všemocný, ale zlo existuje ako dôsledok slobodnej vôle a hriechu. |
Boh dopúšťa zlo a utrpenie, no má plán a ponúka vykúpenie skrze Ježiša Krista.
Boh a utrpenie: Hľadanie odpovedí v Biblii
My kresťania veríme, že všetko stvoril Boh, čiže aj človeka. Mnohí si myslia, že biblia sa snaží poukázať na to ako Boh stvoril svet a človeka. No v skutočnosti sa v biblii píše nie ako, ale prečo. Biblia nie je vedecká zbierka kníh, ktoré majú niečo vedecky vysvetliť. Kto pozná bibliu, vie, že sa v nej nenachádzajú príbehy bezchybného života bezchybných ľudí. Biblia je plná príbehov ľudí, ktorí robia rozhodnutia. Niekedy sa ukážu ako správne niekedy nie.
Ježiš počas svojho pobytu na zemi svojich nasledovníkov upozornil, že na svete budú mať trápenie. Ťažkosti sú tu takmer od počiatku - vírusy a burina, búrky a hmyz, problémy s ľuďmi a peniazmi. Keď s hrôzou pozorujeme zdrvujúce veci, ktoré sa tu dejú, nie vždy sa nám podarí určiť ich zdroj. Môže ním byť svet a prírodné živly. Môžu ním byť dôsledky ľudskej hriešnosti či rozhodnutí, ktoré sme spravili. Snaha nájsť odpoveď na srdce drásajúce „Prečo?“ nám môže spôsobovať muky.
Súhlasím s tým, čo napísal W.P. Young vo svojej knihy Lži o Bohu, ktorým sme uverili. Young tvrdí, že Boh ľudí neskúša, s čím plne súhlasím. Keby to tak bolo, znamenalo by to, že sme pre Boha len akési pokusné králiky. Alebo, že Boh je tyran, ktorého baví skúšať, koľko znesieme. Predstava, že Boh nás skúša tým, že na nás zošle rakovinu len preto, aby si overil, či mu napriek tomu zostaneme verní, je rovnako scestná ako keby rodič miloval svoje dieťa, no aj tak ho každý deň bil len preto, aby zistil, či ho to dieťa bude napriek tomu ľúbiť. Ďalším pohľadom na vec môže byť tiež úvaha, prečo by Boh niečo také robil? Jedným zo znakov lásky je to, že nekladie podmienky. A Boh nás miluje dokonalou čistou láskou. V takej láske niet žiadneho "ale", "ak" ani žiadnej čiarky. Boh nás miluje, bodka. Nepotrebuje zisťovať, či ho milujeme, aby nás na základe toho mohol milovať viac alebo menej. On nás miluje maximálne. A povedzme si pravdu, aj keď po našej láske túži, v podstate ju vôbec nepotrebuje. On je najvyšší a dokonalý bez ohľadu na to, či ho miluje miliarda ľudí, dve, alebo šesť.
Tentokrát môžeme skúsiť uvažovať, či nás Boh týmto všetkým netrestá. Myšlienka, že ľudia vo Svetovom obchodnom centre počas útokov 11. septembra zomreli preto lebo boli horší ľudia by bola nezmyselná. Rovnako tak ako keď si chorý človek myslí, že ochorel preto lebo zhrešil. Môže tu byť samozrejme spojitosť. Keď zhrešíme tým, že celé roky fajčíme a dostaneme rakovinu, môže to byť svojím spôsobom trest, ten však nie je priamo od Boha. V takom prípade by dostali rakovinu všetci fajčiari na svete. Boh však netrestá. Boh môže vstúpiť do nášho trápenia, ktoré spôsobil hriech, a osloviť nás skrz to rôznym spôsobom, no rozhodne nie je nejaká zamračená postavička na obláčiku, ktorá sa na nás zhora pozerá a len čaká na naše chyby, ktoré okamžite potrestá.
Dobre teda, Boh netrestá, ani neskúša. Ako to teda je? Dá sa teda povedať, že Boh nešťastie v tomto svete dopúšťa. Verím však, že to robí s veľkým zármutkom. Ale prečo to teda robí? Nech to znie akokoľvek zvláštne, odpoveďou je láska. A tá je úprimná len vtedy, ak je nenútená, zvolená slobodne. Dá sa teda povedať, že "podmienkou" pre úprimnú lásku je možnosť mať na výber. Láska by nikdy nebola úprimná, ak by sme si ju sami nemohli zvoliť. A ak si ju môžeme zvoliť, musíme mať na výber medzi alternatívou, ktorou je v tomto prípade zlo. A Boh nás tak miloval, že nám dal slobodnú vôľu a možnosť vybrať si medzi týmito dvoma cestami.
Čiastočnou odpoveďou teda je to, že všetko zlé vo svete je dôsledkom toho, že sme sa odlúčili od Božieho plánu a vybrali sme si zlo. A nemusíme to byť bytostne my. Môže to byť voľba zla niekoho iného, na ktorú my len doplatíme. Možno sa to nezdá spravodlivé, no ako je už vyššie spomenuté, dôsledok voľby nemôže byť vymazaný. To, že sa dobrým ľuďom narodí postihnuté dieťa vôbec nemusí byť v dôsledku ich viny alebo ich spojitosti so zlom. Rovnako, ako si niekto zvolí zlo a vyberie sa so zbraňou v ruke zastreliť nevinného človeka, aj v tomto prípade môže ísť o zlo "tretej strany", ktoré však nemôže byť zastavené Bohom, pretože by tým zasiahol do slobodnej vôle človeka. Keď niekomu dáte slobodnú vôľu, vždy musíte byť pripravení na to, že ste nútení jeho voľbu akceptovať aj s dôsledkami, ktoré to prinesie jemu či okoliu.
Áno, je to poriadne zamotané a sčasti nepochopiteľné. A keď k tomu ešte pridáme skutočnosť, že sa dejú zázraky a niekto je zachránený a niekto iný nie, že niekto je uzdravený z nevyliečiteľnej choroby a niekto nie, že aj tak sa máme modliť za zvrátenie následkov zla vo svete a niekedy to funguje a inokedy nie, musíme priznať, že tomu vôbec nerozumieme. A preto musíme akceptovať, že túto problematiku ľudským rozumom nikdy úplne nepochopíme. Musíme pokorne priznať, že nie sme bohmi. Sme ľudia žijúci na tomto pozemskom svete s tým prislúchajúcimi obmedzeniami. No Boh tieto obmedzenia nemá. Pre neho neexistuje čas ani priestor, jeho "vnímanie" je oveľa vyššie ako naše.
Na to, aby sme tento život žili dobre nepotrebujeme poznať odpovede na všetky otázky. Potom by to už nebola viera, ale vedomosť. Otázka, ktorou sa často neveriaci snažia spochybniť existenciu kresťanského Boha, ktorý je pre kresťana zosobnenou láskou. Bolo by nefér tvrdiť, že takýto obraz Boha nezapadá do skladačky len neveriacim, aj my sme sa už neraz určite pozastavili na tým ako je možné, že existuje toľko nešťastia vo svete.