Čo je večná spása a môže ju človek stratiť?

V momente, keď uveríte v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, dostanete od Boha dar VEČNÉHO života. V momente, keď uveríte v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, veríte, že On zomrel za KAŽDÝ váš hriech, aj za tie, čo spravíte v budúcnosti. Pri takýchto otázkach si treba uvedomiť dva fakty týkajúce sa spásy.

"Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky." Ján 10:28.

Pokiaľ veríte v meno Syna Božieho, môžete vedieť, že MÁTE večný život už teraz. Preto ak teraz máte VEČNÝ ŽIVOT, život, ktorý sa nikdy neskončí, aký život budete mať o 10 rokov? Ak by ste oň niekedy prišli, bol to niekedy večný život?

Dôležitosť viery a milosti

Ak by bolo o dar večného života nejakým spôsobom možné prísť, Boh by klamal, keď vám sľúbil večný život. Boh nikdy neklame.

4M 23:19: "Boh nie je človekom, aby klamal, ani ľudským synom, aby ľutoval. Či nevykoná, čo povedal? Či nesplní, čo vyriekol?"

Rim 10:11: "Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený."

Boh nám neponúka pokus o spásu, kedy sme v skúšobnej dobe, či si to naozaj zaslúžime. Nikto si spásu nezaslúži, nikto nie je dosť dobrý aby mohol ísť do neba. Boh ponúka hotovú spásu každému, kto sa spoľahne na Jeho Syna Ježiša Krista, ako svoju jedinú nádej na spasenie. Ak by bolo o spásu možné prísť, znamenalo by to, že by ste sa VLASTNÝM ÚSILÍM (vlastnými skutkami) museli snažiť si spásu udržať. Preto ak niekto tvrdí, že o spásu je možné nejakým spôsobom prísť, v skutočnosti verí vlastným skutkom aby ho spasili.

Ak sa hoci aj na 99.99% spoliehate na Ježiša a 0,01% na niečo iné, skončíte v pekle. Musíte sa na 100% spoľahnúť na Ježiša, na to čo On spravil pre vás, aby ste mohli mať večný život. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že milosť vylučuje akýkoľvek skutok. Ak sa spoliehate na skutky, skončíte v pekle. Ak sa spoliehate na milosť, Biblia hovorí, že idete do neba.

Ef 2:8-9: "Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil."

Spasenie nie je zo skutkov, preto nikto kto sa spolieha na vlastné skutky, na vlastnú spravodlivosť, nebude spasený. Ak niekto tvrdí, že o spásu je možné prísť, pravdepodobne sám spasený nie je. Človek je spasený v momente, na základe dôvery v pravého Spasiteľa, kedy sa už nesnaží dostať sa do neba pomocou vlastných skutkov, pretože to nie je možné. Keby to bolo možné, Boh by neposlal svojho Syna zomrieť na kríži, do pekla na 3 dni a 3 noci aby Ho nakoniec vzkriesil z mŕtvych. Všetci falošní kresťania sa spoliehajú z časti na Ježiša a z časti na cirkev alebo na seba samých.

1 Ján 1:13: "Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život."

Ján 6:37: "Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho."

Ježiš Kristus sľúbil, že nikdy nevyhodí nikoho, kto v Neho verí ako svojho Spasiteľa.

Gal 5:1-4: "Tak teda stojte v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil, a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon."

Apoštol Pavel nás varuje, že si máme dávať pozor na ľudí, ktorí sa snažia ku viere pridávať skutky, a tým z nás spraviť otrokov zákona. Ak spravíte akýkoľvek skutok, s tým, že si myslíte, že za to budete spasený, Kristus vám nič neprospeje. Ak chcete byť ospravedlnení skrze zákon, musíte naplniť celý zákon! (nie je to možné, jediný kto to dokázal bol Ježiš Kristus, Boh v ľudskom tele) Ak sa spoliehate na nejaký vlastný skutok, rušíte tým milosť Božiu.

Rim 11:6: "Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A ak zo skutkov, nie je to už milosť, inak skutok už nie je skutkom."

Spoliehanie sa na Ježiša Krista

Hlavným dôvodom nepochopenia faktu, že o spásu nie je možné prísť, je ten, že ľudia sú presvedčení o tom, že na spasenie treba konať aj nejaké skutky a sama viera nestačí. Každý, kto sa spolieha aj na vlastné skutky ako dodatok ku spáse, NIE JE SPASENÝ. Preto sa musíme spoliehať jedine na Ježiša, že nás spasí, tak ako sľúbil:

Ján 6:47: "Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život."

1 Ján 5:10: "Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi."

Ján 3:36: "Kto verí v Syna, má večný život, kto však Synovi neverí, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom."

Rim 11:6: "A ak zo skutkov, nie je to už milosť, inak skutok už nie je skutkom."

BUĎ - ALEBO, nie je nič medzi tým. Buď je spása zo skutkov, alebo z viery. Buď nazývate Boha klamárom, alebo veríte svedectvu, ktoré vydal o svojom Synovi. Buď máte večný život, alebo na vás zostáva hnev Boží.

1 Ján 2:2: "On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta."

Ak teda veríte, že zomrel za VŠETKY vaše hriechy, za aký hriech by vám Boh zobral spásu? Je možné že by ste predsa neverili, že zomrel za každý váš hriech? V tom prípade nazývate Boha klamárom, pretože neveríte svedectvu, ktoré On vydal o svojom Synovi.

Vždy je to nakoniec o tom istom - v kom máte dôveru, na čo sa spoliehate, že vás spasí. BUĎ veríte Bohu, ktorý vám ponúka dar večného života v Ježišovi Kristovi, ALEBO veríte svojim vlastným predstavám (nech je to čokoľvek), alebo predstavám niekoho iného (napríklad cirkvi). Nič medzitým neexistuje. Buď veríte tomu čo povedal Boh (J 6:47 Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život.) alebo Bohu neveríte (spoliehate sa na čokoľvek iné, či už sú to vaše skutky alebo čo vám hovorí vaša cirkev).

Rim 3:4: "Nech Boh je pravdivý, a každý človek klamárom."

Vidíte, že otázka o večnej istote spasenia je v konečnom dôsledku o tom, na koho sa spoliehate. Buď sa spoliehate na to že ste dobrý človek, na svoju „neomylnú“ cirkev, na nejaké rituály (nech je to čokoľvek) alebo sa spoliehate jedine na Ježiša, baránka Božieho, ktorý sňal hriech sveta. Hneď ako sa prestanete spoliehať na seba, na svoju cirkev, na skutky alebo čokoľvek čomu ste verili a spoľahnete sa jedine na Ježiša, uveríte Božiemu plánu spásy, dostanete Dar Boží - večný život.

Jadrom kresťanskej viery je Ježiš Kristus a večná spása, ktorú pre nás vydobil. Zameriava sa na Božiu záchrannú misiu, ktorá veľmi jasne ukazuje, aký je Boh a aké sú jeho plány s nami. To znamená, že v jadre všetkého, v čo veríme, je konkrétna osoba a konkrétny súbor udalostí: osoba Ježiša Krista a dielo, ktoré prišiel vykonať. Ježiš dal svoju smrť a vzkriesenie do jadra svojho diela pre nás.

Podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. S krížom sa počíta už na začiatku biblického príbehu a je stále v centre pozornosti aj na konci, keď v strede trónu stojí „Baránok akoby zabitý“.

Aby sme pochopili kľúčový význam Kristovho kríža vo všetkých Božích zámeroch, musíme spraviť krok vzad. Ak Biblia hovorí o Božom zámere v Ježišovi ako o záchrannej misii, z čoho musíme byť zachránení?

Biblická diagnóza hovorí, že v pozadí je naša vzbura proti Bohu, ktorý nás stvoril, a dôsledky, ktoré takáto vzbura nevyhnutne prináša. Útok človeka, stvorenstva na Stvoriteľa a jeho slovo poškodzuje jeho obraz. Ľudský hriech má tri desivé dôsledky, ktoré sa týkajú každého z nás: vinu, skazu a zotročenie. Všetci stojíme vinní pred Pánom, ktorého sme ignorovali alebo otvorene odmietli, a preto prichádza Boží hnev (Rim 1:18-20; Ef 2:1-3; Kol 3:6 atď.). Sami sa z tejto situácie nedokážeme vymaniť (Rim 6:7).

Svedectvo Písma hovorí, že toto všetko sa uskutočňuje iba vďaka krížu. Trest, ktorý si zaslúžime, na seba berie sám Boh v osobe svojho Syna (Ga 3:13; 1. Pt 2:24). Tu nám naše chápanie Boha ako Trojice bráni postaviť Otca proti Synovi, ale skôr vidieť Ježišov život, smrť a vzkriesenie ako Božie dielo, ktoré nás zachránilo. Otec, Syn a Duch sú v pláne na našu záchranu úžasne zjednotení. Ježišova smrť nás očisťuje od skazy, ktorú v nás spôsobuje hriech (1. Jn 1:7). Vďaka Ježišovej smrti, vzkrieseniu a nanebovstúpeniu sa tým, ktorým bolo odpustené, dostáva dar Ducha, ktorý prináša ovocie zbožného života, o ktorom hovorí Pavol v Galaťanom 5.

V niektorých kruhoch ľudia radi hovoria o kríži ako o príklade sebaobetovania, skutku lásky, víťazstve nádeje a Božích zámerov bez toho, aby sa vzťahoval na problém nášho hriechu a jeho desivých dôsledkov. Nová zmluva nám to nedovolí. Jadrom všetkého, čo sa v Biblii hovorí o Ježišovej smrti, je zástupné vykúpenie z trestu. „Podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy“ (1. Kor 15:3). Kristus skutočne „trpel raz navždy za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu“ (1. Pt 3:18). „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2. Kor 5:21).

Z toho všetkého jasne vyplýva, že v novozmluvnom pohľade je kríž absolútne ústredný. Je prostriedkom, ktorý nám priniesol spásu, a je základom nášho spaseného života. Je, alebo by mal byť, jadrom nášho kázania. Kresťanstvo, ktoré nie je zamerané na kríž, nie je vôbec kresťanstvom. Je to nesmierne dôležité pre naše chápanie viery i pre jej ohlasovanie.

Spása v náboženskom zmysle je plná záchrana človeka, ktorú nám môže dať iba všemohúci Boh. Boh hneď po stroskotaní prvých ľudí začal dielo spásy človeka a ľudstva, ktoré vyvrcholilo príchodom Božieho Syna Ježiša Krista, Jeho životom, obetou na kríži a zmŕtvychvstaním. Kristus nám týmto svojím dielom spásy získal dar Ducha Svätého, Božieho Ducha, ktorý pôsobí v srdci každého človeka a povzbudzuje ho k tomu, aby sa otvoril pre prijatie Božej spásy a aby s touto spásou spolupracoval.

Na otázku, či bude málo spasených neodpovedá štatistikami, ale vyzýva: Usilujte sa vojsť tesnou bránou. To znamená, neodkladajte spoluprácu s Bohom, s Jeho láskou, s Jeho životom na potom, keď už bude zle - v našom prípade na penziu, na starobu, na chvíle choroby či umierania. Nespoliehajte sa na to, že ste ma poznali - v našom prípade, že sme boli pokrstení, že sme chodili do kostola, poznali sme sa s tým či oným kňazom alebo biskupom...To všetko sú predpoklady, to je ponúknutý záchranný čln. Ak sa však niekto uspokojí s tým, že sa pozná so záchranárom, no pošle ho preč, lebo podľa jeho názoru to nie je ešte také nebezpečné, zostáva na vraku, lebo tu má svoje pohodlie, svoj majetok atď. - napokon môže byť už neskoro a príležitosť ponuky spásy, záchrany sa nemusí opakovať.

O dar spásy sa nám treba modliť. Zvlášť Východná cirkev vo svojich modlitbách často používa prosbu: spas nás, spas naše duše - Je to akoby časté vysielanie SOS k Bohu, pretože sme stále v situácii ohrozenia. Nemáme však myslieť iba na svoju záchranu. V dnešnom I. čítaní sme počuli, ako Bohu záleží na záchrane ľudí zo všetkých národov. Ak sme my dostali dar záchrany, dar poznania Spasiteľa, potom je povinnosťou našej lásky k blížnym, aby sme im toto poznanie Spasiteľa a Jeho záchrany sprostredkúvali. To nazývame misijnou činnosťou.

Misijná činnosť je nielen úlohou kňazov a rehoľníkov, ale každého pokrsteného a pobirmovaného kresťana. Je to záležitosť nielen ďalekých národov, ale aj prostredia v ktorom žijeme. Veď koľko ľudí aj v našom okolí, v našich rodinách, na pracovisku, medzi našimi priateľmi a známymi je duchovne mŕtvych, v ohrození večnej spásy. Najmä príkladom nášho života v duchu nasledovania Krista ale aj svojim vhodným slovom, povzbudením nám treba robiť všetko pre spásu našich bratov a sestier.

V II. čítaní sme počuli o prísnej Božej výchove. Spása, záchrana človeka zo strany Boha, to je aj proces, ktorý môže byť spočiatku namáhavý. Podobne ako pri záchrane človeka z horiaceho domu, či z horskej priepasti alebo z topiacej sa lode záchranár si ohrozeného naviaže na seba, šplhá sa s ním po lane, alebo ho preváža na člne či na helikoptére, často vo veľmi nepohodlných a nebezpečných polohách - ale ak ten človek chce byť zachránený, neostáva mu nič iné, ako toto nepohodlie prijať a podľa možnosti aj s aktivitou záchrancu spolupracovať. Aj nás Kristus pri krste naviazal na seba, vyzýva nás, aby sme ho nasledovali, žili podľa Neho.

tags: #vitaz #povod #vecnej #spasy #moj #boh