Skanzeny a ľudová architektúra na Slovensku

Slovensko je krajina bohatá na kultúrne dedičstvo, ktoré sa prejavuje aj v zachovanej ľudovej architektúre. Skanzeny, alebo múzeá v prírode, sú jedinečným spôsobom, ako spoznať tradičný život a staviteľstvo našich predkov. Tieto expozície predstavujú verné repliky alebo prenesené originálne stavby z rôznych regiónov Slovenska, ktoré dokumentujú rozmanitosť a krásu ľudovej architektúry.

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Expozícia ľudovej architektúry Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch

Expozícia ľudovej architektúry je najstaršou expozíciou svojho druhu na Slovensku. Verejnosti bola prvýkrát sprístupnená v roku 1965. Na ploche 1,6 ha je v parkovej a záhradnej úprave etnoparku rozmiestnených 31 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína.

V prevažnej miere pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu, no najstaršie objekty pochádzaju z prvej polovice 18. storočia. Sú tu zastúpené 4 typy stavieb:

1. Obytné zrubové domy - ich najrozšírenejšie varianty:
   • dom chudobného roľníka z dediny Frička, postavený v r. 1887
   • dom chudobného roľníka z Hrabovej Roztoky z r. 1896
   • dom stredného roľníka z Petrovej z r. 1896
   • obytná stavba drobného roľníka z Maľcova z r. 1899
   • dom roľníka z Kračúnoviec z konca 19. storočia
2. Rôzne hospodárske stavby:
   • sýpky alebo sypance (z lokalít Petrova, Kračúnovce, Malcov a Andrejová)
   • stodoly (z Hankoviec a Tarbaja)
   • kováčska dielňa z Abrahámoviec z 30. rokov 20. stor.
   • sušiareň ovocia
   • chliev z Veľkropu
   • včelín s drevenými úľmi, najstarší datovaný úľ na Slovensku z roku 1691
3. Technické stavby:
   • unikátne vŕtne zariadenie na výrobu drevených, (prevažne borovicových) vodovodných rúr na vodný pohon, ktoré pochádza z Bardejova, časť z 18. stor. a r. 1932, rekonštruované v roku 1963
   • technické zariadenie na domácku výrobu súkna - valcha z Livova (ktorá slúžila na spracovanie vlnenej tkaniny do hustého súkna), časť z roku 1888 a časť z 1948
   • poľná hrnčiarska pec - koch (replika)
4. Sakrálne stavby:
   • drevený kostolík východného obradu z dediny Zboj z roku 1766 , prevezený do Bardejovských Kúpeľov v roku 1967
   • zvonica s bránkou z Nižného Orlíka z roku 1763
   • zvonica z Nemcoviec
   • plnka sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. stor.
   • gréckokatolícky drevený kostol z Mikulášovej z roku 1730, zrekonštruovaný v roku 2005

Objekty sú zariadené nábytkom a náradím zodpovedajúcim obdobiu vzniku stavieb.

Drevený kostolík z Zboja v skanzene Bardejov

Vihorlatské múzeum v Humennom

Počiatky histórie Vihorlatského múzea siahajú do roku 1960 a sú spojené s rozhodnutím Rady Mestského národného výboru, že zrenovovaný kaštieľ v Humennom bude slúžiť aj múzejným účelom. Štatút Okresného vlastivedného múzea získalo v roku 1964. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj. Zbernú oblasť vymedzovali hranice okresov Humenné, Snina a Medzilaborce.

K podstatnejšiemu rozšíreniu múzejných zbierok dochádza v 2. polovici 70-tych a začiatkom 80-tych rokov 20. stor. čo má za následok i personálne posilnenie organizácie odbornými pracovníkmi. V súčasnom období je v zbierkových fondoch múzea sústredených viac než stotisíc kusov zbierkových predmetov. Napriek autenticite každého z nich medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí (Ptičie), hromadný nález mincí zo 17. storočia (Topoľa), unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, pôvodný mobiliár a mnohé ďalšie vzácne zbierkové predmety.

S narastajúcim počtom zbierok a rozvojom výskumnej činnosti sa v múzeu vytvárajú priaznivé podmienky pre expozičnú a výstavnú činnosť. Prvá stála expozícia „Kultúra bývania feudálov“ bola verejnosti sprístupnená už v roku 1971 a postupne rozširovaná a reinštalovaná (1982, 1987, 1991) tvorí základ prezentácie múzea. V roku 1973 bola sprístupnená expozícia novších dejín. V auguste 1984 bola pre verejnosť otvorená expozícia ľudovej architektúry a bývania. Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya, prírodovedná expozícia pribudla v roku 1990. V rokoch 1996 - 2008 život a históriu rómskeho etnika na Východnom Slovensku približovala návštevníkom výstava Z dejín Rómov na Slovensku. Zatiaľ poslednou otvorenou stálou expozíciou, ktorej prehliadku od roku 2009 ponúka múzeum verejnosti je Sakrálna expozícia s kaplnkou Panny Márie v pôvodnych priestoroch kaštieľa v Humennom.

Kaštieľ v Humennom

Kaštieľ v Humennom je národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom múzea. Stavba bola a i dnes je dominantou centra mesta. Postavili ho na mieste stredovekého vodného hradu, jednoduchej vežovitej stavby obohnanej vodnou priekopou, ktorej majiteľom bol Peter Petenyi mladší. Fragmenty základov tejto stavby boli objavené v pivničných priestoroch kaštieľa počas rekonštrukčných prác v roku 1966.

Na začiatku 14. storočia prichádzajú do Uhorska s kráľom Karolom Róbertom z Anjou aj dvaja bratia Filip a Ján Drugethovci. Kráľ im za preukázané služby a vernosť v boji proti nespokojnej šľachte v roku 1317 daroval okrem iných aj hrady Jasenov a Brekov a mestečko Humenné. Písomné pramene uvádzajú kaštieľ v Humennom prvýkrát v roku 1449 v súvislosti s jeho obsadením bratríkmi a následným požiarom. Až na začiatku 17. storočia nadobudol kaštieľ stavebnú formu, ktorú si udržal dodnes. Kaštieľ má štvorcový pôdorys s centrálnym dvorom, ktorý lemovali polkruhové arkády. Bezpečnosť mali zaručovať štvorhranné veže v nárožiach. Veľká veža so vstupnou bránou a padacím mostom ponad vodnú priekopu sa vypína uprostred južného krídla /priečelia/. Dochované zobrazenie (najstaršie zobrazenie) nasvedčuje tomu, že kaštieľ bol pôvodne ukončený plochou strechou s atikou.

Posledný mužský potomok rodu Drugeth, Žigmund, zomrel 19. apríla 1684. Kaštieľ zdedila jeho manželka, grófka Terézia Keglevichová a po jej smrti sa rozdelil medzi rody Althan /najstaršia dcéra Juliana Terézia/ a Zichy /najmladšia dcéra Klára/. Ale už v roku 1728 bol kaštieľ znovu rozdelený, teraz na tri časti medzi deti Petra Zichyho - Františka a jeho sestry Teréziu, grófku Vandernath a Annu Máriu, grófku Csáky.

K najväčším prestavbám došlo v 2. polovici 18. storočia. Na južnej strane nádvoria pristavali veľký balkón ukončený balustrádou, zamurovali arkády na nádvorí. Na vonkajšej fasáde zmenili tvar okien a začali odstraňovať atiku (Enderov obraz), ktorú nahradzovali krovom pokrytým šindľom. K veľkým úpravám došlo aj v interiéroch kaštieľa. Na podnet Štefana XIV. Csákyho vznikli miestnosti s iluzívnymi nástennými maľbami. Ich autor je pravdepodobne rakúsky maliar Martin Johannn Schmidt.

Od začiatku 19. storočia /1812/, po sobáši Karola Andrássyho s Etelkou Száparyovou, ktorej venom bol aj drugethovský majetok v Humennom, sú dejiny kaštieľa (renesančná podoba s úzkou vežou) spojené s týmto šľachtickým rodom. Aj títo majitelia upravili svoje sídlo podľa vlastných predstáv. Dali kaštieľu jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad) a okolo kaštieľa zriadili francúzky a anglický park. V interiéry dali drevom obložiť knižnicu a ďalšie miestnosti. Do viacerých izieb južného krídla zabudovali krby a stropy dali ozdobiť bohatou štukatúrou.

Koncom 2. svetovej vojny bol kaštieľ poškodený a skazu zavŕšil požiar (dobové foto) v roku 1946, pri ktorom zhorela šindľová strecha. Túto neskôr provizórne opravili, ale s úplnou rekonštrukciou budovy (foto z rekonštrukcie) sa začalo až v roku 1964 a trvala sedem rokov. A tak dnes môžeme v jeho priestoroch opäť obdivovať prácu a zručnosť remeselníkov a umelcov zo Slovenska i Európy.

Kaštieľ Humenné

Ďalšie skanzeny a expozície ľudovej architektúry na Slovensku

Okrem spomínaných skanzenov, Slovensko ponúka množstvo ďalších miest, kde môžete obdivovať tradičnú ľudovú architektúru:

• Múzeum oravskej dediny: Jeden z najkrajších skanzenov na Slovensku, ktorý je umiestnený v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov, len 4 km od obce Zuberec.
• Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke: Ponúka čarovnú zimnú spomienku počas Adventu a dobrodružstvo plné mýtov a tajomstiev počas jesenných prázdnin.
• Múzeum liptovskej dediny Pribylina: Dokumentuje ľudovú architektúru Liptova. Skanzen vznikol v roku 1991 v súvislosti s výstavbou priehrady Liptovská Mara.
• Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Bobrova raľa v Podbieli: Zachovaný komplex pôvodných drevených zrubových domov postavených v 19. a na začiatku 20. storočia.
• Vlkolínec: Podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok, ktorá je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád.
• Múzeum Ždiarsky dom: Založené v roku 1971 na podnet miestnych ľudí obcou Ždiar. Celý objekt múzea bol postavený podľa vzorov dreveníc z roku 1911 a 1914.
• Areál skanzenu v Starej Ľubovni: S rozlohou 4 ha umiestnený takmer v strede mesta na mieste pripomínajúcom charakter Horného Zemplína. Spolu 16 objektov predstavuje rázovitú architektúru východokarpatského regiónu. Dominantou je drevený Chrám sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice z roku 1764.

Moderné prvky v tradičnej architektúre

Architekti sa inšpirujú tradičnou architektúrou a integrujú moderné prvky do verejných budov. Príkladom je skanzen v rakúskom mestečku Niedersulz, kde nový vstupný portál v pasívnom štandarde prepája dva svety - starobylú dedinu a modernú architektúru. Použité materiály sú interpretáciou tradičnej budovy, pričom sa dbá na energetickú efektívnosť a šetrenie neobnoviteľnými zdrojmi energie.

Podobný prístup môžeme vidieť aj v návrhu na rozšírenie Múzea umenia v Lillehammeri, kde sa kombinuje podzemná galéria s revitalizáciou námestia a využitím pôvodných dlažobných kociek. Cieľom je vytvoriť komunikatívny mestský priestor, ktorý spája kultúru s verejným životom.

Tieto príklady ukazujú, že tradičná architektúra môže byť inšpiráciou pre moderné a udržateľné stavby, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry a verejného priestoru.

tags: #verejne #budovy #obce #skola #kostol #v