Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Pre niekoho možno gýčové či tuctové skladby sa prakticky každý rok opakujú a tie najznámejšie poznajú všetky generácie.
Nejde však o žiadnu „novinku“ komerčného sveta, ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete. Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva.
Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, v tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kedy je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb.
Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.
Tichá noc: Nadčasová klasika
Dodnes tou najznámejšou koledou nie len u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc. Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí Tichá noc, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.
Pieseň Tichá noc patrí k vianočným sviatkom už 194 rokov. Na B strane bola Mozartova pieseň Uspávanka so slovenským textom O. Vždy pred Vianocami v reedícii vychádzala malá platňa aj v ďalších rokoch a predaj presiahol stotisícové náklady. Nechýbala snáď v žiadnej rodine, ktorá mala gramofón. Nostalgiou je aj cenový nápis na singli v podobe 14,- Kčs.
Pieseň Tichá noc, v origináli ako Stille Nacht, bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu.
V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Kožené vaky na ňom prehrýzli myši a tak organista zahral iba na gitare. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.
Kaplnka Tichej noci v Oberndorfe
Svetové vianočné hity
V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. V rokoch 1958 až 1962 bodovala vždy v decembrovej americkej hitparáde. Odvtedy nahrali Biele Vianoce desiatky spevákov, od Američana Pata Boona až po Karla Gotta či Berca Balogha, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Ešte o pár rokov staršia ako White Christmas je Santa Claus Is Coming To Town (1934).
Tichá noc svätá noc | Vianočné piesne | Silent Night in Slovak | Christmas Carols
Viacero popových piesní svetovej hudobnej scény s vianočnou tematikou si získalo úspech u poslucháčov. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof, spevák skupiny Boomtown Rats a Midge Ure, gitarista a spevák skupiny Ultravox. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi dievčatá zo skupiny Bananarama, Phil Collins, Boy George, Sting či Bono Vox.
Výťažok z predaja bol určený na základnú materiálovú a potravinovú pomoc Etiópii a v marci 1985 prišla do tejto krajiny prvá zásielka materiálovej pomoci z výťažku tohto projektu. Ďalšou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Tento hit z decembra 1984 vyniesol za 28 rokov George Michaelovi ako autorovi hudby aj textu určite nemalú sumu na tantiemoch. Medzi hity Vianoc patrí aj pieseň Johna Lennona Happy X-mas (War Is Over) z roku 1971, skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade (1973), Mary's Boychild diskotékovej formácie Boney M.
V susednom Česku sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. V roku 1965 ju nahrali Lubomír Lipský, Jiří Malát a Trojanov detský zbor. Z novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého.
Slovenské vianočné piesne a ich popularita
Pesničky s vianočnou témou nechýbajú ani v slovenskej populárnej hudbe. V roku 1993 vydala skupina Tublatanka album Poďme bratia do Betlehema, ktorý v tom čase vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave piesní Poďme bratia do Betlehema, Povedzte nám pastuškovia, Narodil sa Kristus Pán či Dobrý pastier sa narodil. Ivan Tásler so skupinou IMT Smile nahral v roku 2010 skladbu Najkrajšie Vianoce, Robo Opatovský vydal dokonca dva Vianočné albumy, druhý pred necelým mesiacom. S pesničkou Len tento deň prišiel štvornásobný zlatý slávik Peter Cmorik, dueto s ním nahrala Mirka Partlová.
Niektoré vianočné skladby ostanú zabudnuté, iné sa vďaka dokonalej produkcii stanú veľkým hitom. Toto sú tie, ktoré v našich končinách v posledných rokoch vzbudili najväčšiu pozornosť.
Najpopulárnejšie vianočné piesne na Slovensku:
- Tři oříšky - Iveta Bartošová
- Najkrajšie Vianoce - IMT Smile
- Sliby se maj plnit o Vánocích - Janek Ledecký
- Šťastné a veselé Vianoce - Priatelia Vianoc
- Půlnoční - Václav Neckář a Umakart
- Vianočný čas - Emma Drobná
- Šťastné a Veselé - Dominika Mirgová
- Nech už nasneží - Miro Jaroš, Nela Pocisková
- Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka
- Vianoce krásne sú - Mária Čírová
- Vánoce na míru - Ewa Farná
- Vánoční - Kryštof, Karel Gott
Každý deň budú vraj Vianoce: Ikonická pieseň od Lojzo a Mira Žbirku
Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka je ikonickou piesňou, ktorá je v našich končinách niečo, ako All I Want For Christmas Is You od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ju aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie. V hite môžeme počuť aj Mira Žbirku, ktorý si zaspieval spoločne s Mariánom Kochanským. Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce.
Okolnosti vzniku skladby Každý deň budú vraj Vianoce Bratislavským novinám objasnil autorov syn - Marek Kochanský, ktorý je známy ako kameraman Markízy, ale založil aj vlastnú hudobnú skupinu Kochanski.
„Pesnička vyšla na štvrtej LP platni skupiny LOJZO v roku 1991. Otec k nej zložil hudbu a trochu pri nej, ako sám hovorieval: uletel, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou. Takto vznikol napríklad aj hit Že mi je ľúto, pri ktorom sa spojili skupiny LOJZO a ELÁN. Hudbu k pesničke Každý deň budú vraj Vianoce nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.“
Podľa otcových slov to bol text ktorý písal najdlhšie zo všetkých jeho textov. Na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, tak skladba Každý deň budú vraj Vianoce nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane.
„Ja so svojou skupinou ,,kochanski,, som túto skladbu odohral vlani na spomienkovom koncerte Desať rokov bez Mariána Kochanského, kde ju spieval náš spevák Otto Kollmann priamo s Mekym.
Skupina Lojzo
Skupina Lojzo
LOJZO vznikol z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka, valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovom „kroji“.
Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán alebo Každý deň budú vraj Vianoce s Meky Žbirkom.
Úspechy skupiny LOJZO:
- 1983 Za prekvapenie na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici (2. miesto) bola pozvánka na Portu.
- 1987 V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavuje 6. miesto zo slovenských kapiel.
- 1988 Vydavateľstvo Opus udelil skupine ocenenie Zlatý erb.
- 1998 V spolupráci s televíziou Markíza sa začína nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4. mieste.
- 1999 O obľúbenosti skupiny LOJZO hovorí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10. miesta.
- 2001 Zmienka o kapele sa dostáva do učebnice Hudobnej výchovy pre 9. ročník ZŠ.
- 2012 Návrat strateného syna Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné 30 rokov LOJZA po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30 - tých narodenín kapely. Účinkovanie v populárnej televíznej relácií LEGENDY POPU.
- 2017 Nezadržateľne sme sa prirútili k 35. Výročiu kapely. Nepodarilo sa uskutočniť všetkých 35 koncertov, ako sme plánovali, ale o to bola zábava na Teplákovom bále - oslave narodenín veľkolepejšia.
- 2018 Sme súčasťou GALA programu pri príležitosti výročia Storočnice Československa.