Na otázku Ako žiť? ponúkajú rôzne filozofické a náboženské smery rozličné odpovede. Tieto odpovede sa často dotýkajú konceptu Boha alebo nejakej formy najvyššej bytosti, ktorá dáva zmysel ľudskému životu a usmerňuje naše konanie.
Biblia:
- Ja som Pán Boh tvoj.
- Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.
Guatama Buddha:
- Ak nestretneš na svojej ceste múdrejšieho alebo aspoň sebe rovného, potom radšej pokračuj na svojej ceste sám, Nestýkajte sa s nevedomými.
- Živiť sa podvodom, ľsťou, trikmi, veštením, úžerou a čímkoľvek, čo ubližuje iným, je zlý spôsob živobytia. Živiť sa obchodovaním so zbraňami, živými bytosťami, mäsom, omamnými nápojmi a jedmi tomu sa ušľachtilý žiak vyhýba.
- Dve krajnosti a stredná cesta Oddávať so zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzneniu je bolestné, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie aj poznanie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovania, k prebudeniu, k Nibbáne.
- A toto je, žiaci, ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zastaveniu utrpenia: je to táto ušľachtilá osemdielna cesta: správny názor, správny úmysel, správny prejav, správny čin, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia.
- Učte túto trojakú pravdu všetkých: Veľkorysé srdce, láskavé slová a život vo službe a súcitu - to sú veci, ktoré obnovia ľudstvo.
- Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci.
Diogenes zo Sinopy:
- Opustis otcovsky dom a budes zit v pivnici, opustenej vezi alebo v hlinenom sude...
- V kapse budes mat len fazulu a popisane zvitky...
- Ked budes zit tymto zivotom, budes stastnejsi ako velky kral..
- Musis byt neogabany a bezocivy a hanobit krala rovnako ako inych ludi.
- Schopnost cervenat sa navzdy zmizne z tvojej tvare...Pred ocami inych rob,co by iny nerobil ani potajomky
Aristoteles:
Rozumný život je ten, v ktorom sa človek vyhýba extrémom : ľahkovážnosti i zbabel štvú (a je odvážny) seba ponižovaniu i pýche (a je sebavedomý) lakomosti i rozhadzovačnosti (a je štedrý)...
Pyrrhon z Elidy:
Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie).
Epikuros:
- Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi)
- Nic nerob v zivote takeho,ze by si potom mal strach,aby sa o tom nedozvedeli tvoji blizki
- Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života.
- Zite zivot bez pana. Ste slobodni ludia.
Seneca:
- Cloveku je niekedy lahsie umriet za svoje zasady, nez podla nich zit.
- Nikto nie je takym milacikom stasteny, aby nepotreboval priatelov.
Plotinos:
Čistá duša je duša zameraná na intelektuálny princíp, odvrátená od hmoty. Človek by mal žiť spravodlivo a nábožne vo svetle filozofie a utekať od neresti.
Benedictus de Spinoza:
Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
Gottfried Wilhelm Leibniz:
Ten kto jedna dokonale, podoba sa vynikajucemu geometrovi, ktory dokaze nájsť najlepšie riešenie nejakého problému, vynikajucemu spisovatelovi, kt.dokaze dať najvacsi obsah do najmensieho rozsahu.
Jean Jacques Rousseau:
Vzdat sa slobody, znamená vzdať sa svojho ľudského postavenia, svojich ľudských práv a dokonca svojich povinností.
Immanuel Kant:
- Konaj tak,aby si ludstvo v osobe svojej i druheho vyuzival vzdy ako ciel a nikdy nie iba prostriedok
- Jednaj tak, aby maximy tvojej vole mohli vzdy zaroven platit ako principy vseobecneho zakonodarstva.
Arthur Schopenhauer:
- Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
- Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými.
- Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
Soren Kierkegaard:
Vacsina ludi sa nahana za pozitkami v takom nahlivom chvate, ze prebehnu popri nich
Henri Bergson:
Clověk má na to, aby si zjednodusil zivot, vynalozit stejné úsilí, jaké vynakládá, když si ho komplikuje
Herbert Spencer:
Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.
Ježiš Nazaretský:
- Keby ste milovali len tých, čo vás milujú, akú vďaku si zaslúžite? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 Veď keby ste robili dobre len tým, čo vám dobre robia, akú vďaku si zaslúžite? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 Keby ste požičiavali tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, akú vďaku si zaslúžite? Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali späť to isté.
- Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
- Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadost...
Sokrates:
- Je horšie robiť zle ako trpieť zlo.
- I keby moja lýra hrala falošne, a aj keby zbor ktorý vediem hral falošne, jedinú vec, ktorú si nesmiem dovoliť je mať rozpor so sebou samým.
Konfucius - Kchung Fu-c’:
- Správaj sa tak, aby rodičia okrem obavy o tvoje zdravie nemuseli mať už nijaké iné obavy.
- Postoj ušľachtilého človeka voči svetu je takýto: nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí, len nech je to spravodlivé!
- Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich! Ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto!
- Ten kto sa uspokojí s jednoduchým jedlom na jedenie, s čistou vodou na pitie a s ohnutým ramenom namiesto podhlavníka na spanie dosiahne aj napriek všetkému vnútornú vyrovnanosť a blaženosť. Nespravodlivo získané bohatstvo je mi preto vzdialené ako oblaky plynúce nad mojou hlavou!
- Na rybolove majster nikdy nechytal ryby do siete, ale len na háčik, a počas lovu nikdy nestrieľal na hniezdiace vtáky.
- Tak ako prebujnelá rozkoš vedie k vyčerpanosti, tak aj prehnaná striedmosť vedie k bezcitnosti. Lenže prebujnelá rozkoš je omnoho horšia ako prehnaná striedmosť.
Ďalšie výroky a myšlienky:
- Lepšie je totiž trpieť, ak to bude Božia vôľa, keď robíte dobre, než keď robíte zle.
- Nehreste slovom 2. Neberte si nic osobne 3. Nevytvarajte si ziadne domienky 4. Vzdy robte vsetko tak, ako najlepsie dokazete.
- Ži pre to, čo máš, nie pre to, čo ti chýba.
- Sú len dve cesty ako žiť svoj život. Prvá je žitie ako keby nič nebol zázrak. Druhá je, ako keby všetko bol zázrak.
Všetky bytosti sú tak úzko navzájom previazané v kruhu znovuzrodení, že už niekedy boli našimi otcami a matkami. Preto tak ako sa mám správať úctivo voči rodičom, mal by som sa správať voči všetkým bytostiam.
Ak nie je nič po smrti, veľmi to ovplyvní spôsob, akým by mal človek žiť teraz.
Jedného dňa videl chlapca, ako pije z rúk. Majster na to odpovedal: "V našom rode sú charakterní ľudia iného druhu: otec vždy poskytne úkryt svojmu synovi a syn otcovi. Veď aj to je znak dobrého charakteru!"
Spomalte svoj zivot vo flip flopoch.
Treba žiť pre prítomný okamih.
Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko.
Celá moja filozofia je založená na tom, že nemáte vyvíjať žiadne úsilie, že máte len relaxovať a osvietenie sa samo dostaví.
Svojho šťastia sa nikdy nezriekaj , to je hlavné. Plecom sa prebíjaj dopredu a nikoho neľutuj. Ak sa zľutuješ nad niekým - udupajú ťa. Neľutuj a choď; ak sa ti niekto postaví do cesty, zľahka ho drgni plecom; ak sa ti nevyhne - vraz doňho tuhšie a neobzeraj sa. To je moja filozofia braček. A ničomu inému never, ľudia si vymýšľajú všelijaké úbohé rozprávky.
Najdolezitejsie je udrzat si dobru naladu.Preto treba -pravidelne cvicit - travit cas s priatelmi - dostatocne spat - citat prijemne myslienky pred spanim - pravidelne sa zdravo stravovat - pit vela vody - vyhradit si cas pre hobby - robit dobrovolnicke prace - robit si plany do budcna - nepripustat si veci. Prva pomoc pri zlej nalade -pocuvat hudbu, pozriet komediu, urobit nahodnu laskavost, socializovat sa s kymkolvek, podakovat niekomu, pozriet komediu, pohrat sa so psom, poprechadzat sa, podakovat niekomu, precitat si vtipmu prihodu z dennika
S množstvím peněz roste svoboda a lidi by si mohli začít dělat, co by chtěli. Kdyby si moc našetřili, dokázali by opustit své zaměstnání a založili by si své vlastní podniky. To nemůžeme riskovat.Proč? Vy to nechápete? Potřebujeme dělníky přece!
To znamená, že ak chceme oživiť svoj kresťanský život, musíme sa vrátiť k tomu, z čoho žila prvotná cirkev: vzájomná láska, spoločenstvo, modlitba, čítanie Božieho slova a žitie podľa neho, svedectvo a ohlasovanie.
Profesor filozofie stál pred svojou triedou a na stole pred sebou mal niekoľko predmetov. Keď začala hodina, vzal bez slova veľký prázdny pohár od zaváraných uhoriek a začal ho plniť kameňmi veľkými asi 5 centimetrov. Keď ho naplnil, spýtal sa študentov, či je plný. Študenti súhlasili. Potom vzal profesor škatuľu menších kamienkov a vysypal ich do pohára. Trochu s ním zahrkal a kamienky vyplnili medzery medzi väčšími kameňmi. Potom sa opäť spýtal študentov, či je pohár plný. Študenti opäť so smiechom súhlasili. Nakoniec vzal profesor škatuľu s pieskom, vysypal ju do pohára a piesok samozrejme vyplnil aj tie najmenšie medzery.- A teraz si predstavte, povedal profesor, že to je váš život. Kamene sú tie podstatné veci - vaša rodina, váš partner, vaše zdravie, vaše deti - teda veci, ktoré v prípade, že všetko ostatné stratíte, stále dokážu naplniť váš život. Menšie kamienky sú ostatné veci, ktoré tiež stoja za povšimnutie - vaša práca, váš dom, vaše auto. Piesok, to sú všetky ostatné maličkosti. Keď naplníte pohár najskôr pieskom, nezostane žiadne miesto pre kamene a menšie kamienky. A rovnako je to aj v živote. Pokiaľ vynaložíte všetku energiu na maličkosti, nebudete mať priestor pre dôležité veci. Venujte pozornosť veciam, ktoré sú dôležité pre vaše šťastie. Hrajte sa so svojimi deťmi, nájdite si čas na zdravotné vyšetrenia, choďte si so svojim partnerom zatancovať. Vždy vám zostane čas aj na prácu, na upratovanie domu, bytu, alebo na usporiadanie párty. Starajte sa predovšetkým o kamene - teda o veci, ktoré majú ozajstný význam. Urobte si svoj vlastný rebríček priorít. To ostatné je iba piesok.
Heideggerov koncept myslenia v inom počiatku
Bežne sa v interpretáciách Martina Heideggera stretávame s rozlíšením dvoch základných fáz jeho myslenia: obdobím pred obratom a obdobím po obrate. V druhej fáze Heidegger presúva akcent na analýzu bytovania bytia samého, t. j. na zjavovanie sa zjavujúceho. Bytie totiž v tejto tradícii nie je myslené vo svojej odkrývajúcej bytnosti, tzn. vo svojej pravde. Aby bolo bytie privedené k slovu, musí dôjsť podľa Heideggera k zmene myslenia. V tejto štúdii sa na základe vybraných pasáži Heideggerovho textu Príspevky k filozofii (Beiträge zur Philosophie) pokúsime o výklad základných aspektov zmeny myslenia v inom počiatku. Sústredíme sa na objasnenie štruktúry otvorenosti myslenia analýzou jednotlivých momentov základnej nálady (die Grundstimmung).
Heidegger na prvej strane „Úvodného pohľadu“ sám napovedá, ako máme chápať a pristupovať k textu Príspevkov k filozofii. Predstavuje svoj text ako pokus myslieť z pôvodnejšieho základného postoja otázku pravdy bytia. Heidegger túto paradigmatickú zmenu zatiaľ len ohlasuje. V každom prípade má ísť o myslenie, ktoré sa bude postupne formovať v procese prechodu od metafyziky k mysleniu diania bytia ako prechodu od „prvého počiatku“ k „inému počiatku“.
Na druhej strane je to cesta do skrytej oblasti bytovania bytia. V tomto zmysle môžeme hovoriť o „myšlienkovej ceste“ ako o skúsenostnej ceste. Nakoniec môžeme hovoriť o „myšlienkovej ceste“ ako o určitom spôsobe reči, ktorá vychádza z udalosti úvlasti (vom Ereignis). Heidegger tento spôsob reči označuje slovným spojením „mysliteľské vyslovovanie“ (das denkerische Sagen). Obidva spoločne určujú mysliteľské vyslovovanie ako pohyb smerom k voľnému poľu. Práve na základe vzájomného vzťahu slova a súcna v mysliteľskom vyslovovaní môžeme podľa Nitscheho identifikovať a metodologicky označiť Heideggerov postup v Príspevkoch k filozofii, ako fenomenologický postup.
Heideggerov pokus nie je možné pretvoriť do podoby systematickej teórie. Heidegger si uvedomuje aj možnosť odmietnutia a odporu, ktoré nadmernosť zjavovania Bytia spôsobuje nášmu mysleniu. Je totiž skôr jednotou vnútorne prepojených nálad, ktoré otvárajú mysleniu cestu k zjavovaniu bytia a zároveň umožňujú hlbšie porozumieť rozdielu medzi myslením iného počiatku a myslením prvého počiatku.
Úľak otvára človeku cestu k tomu, čo sa v tomto každodennom prístupe k svetu skrýva. Zdržanlivosť je pre Heideggera význačnou náladou, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je to základná nálada myslenia v „inom počiatku“. Zdržanlivosť významným spôsobom zakladá aj nové porozumenie bytia človeka vo vzťahovom poli „iného počiatku“. Zdržanlivosť nalaďuje (otvára) človeka na ticho vzťahového poľa, sústreďuje jeho pozornosť na zjavovanie bytia.
Výraznejšie sa tento ne-mocenský postoj a spôsob bytia človeka v „inom počiatku“ vyjadruje v nálade bázne, ktorá ukazuje, akým spôsobom sa človek približuje k tomu, čo je najvzdialenejšie, k poslednému Bohu. Zostáva nám objasniť ešte dve nálady, ktoré otvárajú mysleniu skúmanú oblasť „iného počiatku“: tušenie a pred-tucha. Kým tušenie otvára mysleniu časovú dimenziu vzťahového poľa, a tým diania zjavovania sa zjavujúceho, pred-tucha otvára rozsiahlosť skrytosti bytia ako odmietnutia.
Charakter oblasti otvoreného poľa, v ktorej sa má myslenie pohybovať, vyžaduje premenu chápania podstaty človeka. Vo vyššie uvedenom prechode od metafyziky k bytovaniu bytia je táto premena naznačená. Musíme opustiť klasické spôsoby chápania bytnosti človeka ako animal rationale a myslieť ho cez jeho bytostnú štruktúru tu-bytia, ktorá nám otvára prístup do oblasti bytovania bytia. Heidegger zdôrazňuje, že nejde o premenu v morálnom či existenciálnom zmysle. Podstata tohto posunu spočíva v tom, že v „inom počiatku“ je tu-bytie určitým medzi (das Zwischen) dvoch skutočností: bytia a súcna. Tu-bytie tak môžeme chápať ako vzťahové pole medzi bytím a súcnom.
Klasické spôsoby určovania bytnosti človeka vychádzali z popisu a analýzy štruktúry ľudského súcna. K premene porozumenia bytnosti človeka dochádza podľa Heideggera tam, kde je bytnosť človeka založená v pravde bytia, t. j. v udalosti úvlasti, v ktorej je mu privlastňované bytie. Pokiaľ človek zdržanlivo zotrváva v tu-bytí, môže vďaka dynamike pri-vlastňovania a pre-vlastňovania dospieť k vlastnému bytiu sebou (das Selbst), ktoré nie je výsledkom nejakej reflexie, ale dôsledkom diania v udalosti úvlasti.
Vo vzťahu k bytiu možno tu-bytie chápať ako otvorenú oblasť, ktorá vznikla z bytovania bytia a v ktorej je zhromaždený celok súcna. Tak ako sa v tu-bytí privlastňuje bytie človeku, tak sa privlastňuje bytiu aj súcno. Heideggerovi pri fenomenologickej deskripcii svetliny v tomto texte záleží predovšetkým na tom, aby sme prestali identifikovať bytie s Bohom, ako to bolo prítomné napríklad v stredovekej metafyzickej tradícii.
Heidegger v „inom počiatku“ otvára možnosť zjavovania sa Boha človeku. No cesta k udalosti zjavenia Boha (bohov) vyžaduje ešte dlhú prípravu premeny porozumenia človeka a bytia, ktorá je predpokladom možnosti udalosti zjavenia.
V skúsenosti úteku bohov, ktorá sa významným spôsobom ohlasuje v modernej dobe, sa ukazuje bieda opustenia bytia. Preto návrat k bytiu nevedie cez analýzu nejakého súcna, súcna v celku alebo analýzu samého seba spôsobom prítomným v metafyzickej tradícii.
Ako sme vyššie naznačili, Heideggerovo myslenie v Príspevkoch k filozofii má len prípravný charakter. Preňho samého je iba pokusom, v ktorom si myslenie vytrvalo razí cestu do oblasti bytovania bytia. A to očakáva aj od iných, Budúcich (die Zu-künftigen), ktorí budú schopní v zdržanlivosti odvážne odolávať náporu zjavovania sa bytia ako skrývania. Myslenie ju človeku len objasňuje vo vysvetľujúcom ukazovaní ako to, čo je samému človeku bytím dané.
Svätý Tomáš Akvinský a jeho pohľad na Boha
Podľa Tomáša Akvinského je Boh prvou príčinou všetkého. Boh je však najdokonalejším činiteľom. Ak sa pýtame na rozmanitosť vecí, látky, tak veci. nemôže byť rovné Bohu. dokonalosť. vyžarovanie dobroty do iných vecí. prispieva množstvo druhov než množstvo indivíduí v jednom druhu. zhmotňuje sa dokonalosť. Je svätý Tomáš Akvinský presvedčený o existencii Boha?
Záver
Koncept Boha ako najvyššej bytosti je komplexný a má mnoho interpretácií v rôznych náboženských a filozofických systémoch. Od biblických prikázaní cez Budhove cesty k zastaveniu utrpenia, až po Kantov imperatív, rôzne smery ponúkajú návody na život, ktoré sa odvolávajú na nejakú formu najvyššieho princípu alebo bytosti. Pochopenie týchto rôznych perspektív môže obohatiť náš pohľad na svet a pomôcť nám nájsť vlastnú cestu k zmysluplnému životu.