V slovenskej literatúre sa stretávame s rôznymi prúdmi a smermi, ktoré ovplyvnili jej vývoj. Jedným z nich je naturalizmus, ktorý kládol dôraz na verné zobrazenie skutočnosti, často aj s jej negatívnymi stránkami. V kontexte slovenskej literatúry sa táto tendencia prejavila aj v dielach, ktoré sa venovali životu v kláštoroch.
Kláštor pod Znievom
Spoločenské a historické pozadie
Realizmus vo svetovej literatúre sa rozvíja v období priemyselnej revolúcie. Autori sa odvracajú od snov a ideálov ku skutočnosti a realite. Vplyv pozitivizmu - (zakladateľ fr. Auguste Comte) - dôraz na objektívne poznanie skutočnosti, za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťou a experimentami dokázať.
Na Slovensku boli v roku 1874 na príkaz vlády a ministra školstva zrušené všetky tri slovenské gymnáziá a až do roku 1918 neexistovala jediná slovenská stredná škola. Počas nasledujúceho roka minister vnútra K. Tisa zrušil aj Maticu slovenskú.
Medzivojnová poézia a vplyv symbolizmu
Slovenská medzivojnová poézia vzniká predovšetkým v medzivojnovom období, ktoré sa pre Slovákov vyznačovalo spolužitím s národom Čechov v spoločnej Česko-Slovenskej republike. Vyhlásená bola 28. 10. - nástup fašizmu radikalizácia HSĽS, Mníchovská dohoda, vyhlásenie autonómie (1938)14. marca 1939 vzniká Slovenský štát - ČSR zaniká, Čechy a Morava sú pripojené k Tretej (Veľkonemeckej) ríši.
V tomto období existovalo viac smerov, veľa predstaviteľov, viac generácií - staršia - napr. P.O. Hviezdoslav, stredná - napr. J. Jesenský a mladá - Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek, Laco Novomeský a Rudolf Dilong.
Emil Boleslav Lukáč sa zoznámil so symbolizmom počas svojho pobytu v Paríži po skončení 1. svetovej vojny. Jeho poézia, označovaná tiež ako poézia neosymbolizmu, sa vyznačuje charakteristickými znakmi: dolorizmus (poézia smútku, pesimizmu a bolesti), meditatívnosť (hĺbková poézia, pátra po jadre veci) a častý paradox (ideál ↔realita).
#Literatúra - Ivan Krasko a literárna moderna
Katolícka moderna a Rudolf Dilong
Katolícku modernu vytvorili v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. Ich poézia pramenila v náboženských a národných hodnotách. Do prvej vlny katolíckej moderny môžeme zaradiť okrem Rudolfa Dilonga aj básnikov Pavla Gašparoviča Hlbinu, Janka Silana, Jána Haranta či Andreja Žarnova. Ich nasledovníkmi boli Pavol Ušák Oliva, či Svetloslav Veigl.
Za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny je považovaná „Antológia mladej slovenskej poézie“, ktorú Dilong zostavil v roku 1933. V tom istom roku uverejnil kňaz - básnik P.G. Hlbina článok „Literárna družina Postup“, ktorý mal všetky znaky manifestu, akým sa uvádzali do života literárne skupiny.
Základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi, národu. Ako výrazové prostriedky využívali náboženskú terminológiu, boli pozitívne naklonení k vláde vo fašistickom slovenskom štáte počas 2. vsetovej vojny. Po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala tvoriť, alebo bola vo väzení. Ich poézia o Bohu a o viere nebola v tom čase vítaná.
Dilongova báseň "Za múrom kláštora"
V Dilongovej básni "Za múrom kláštora" sa objavujú motívy pochybnosti v posmrtný život a asketický spôsob života, ktorý potláča telesný život. Báseň evokuje pocit izolácie a obmedzenia, keďže izba sa prirovnáva k väzeniu.
Rudolf Dilong
Prehľad slovenskej literatúry 20. storočia
Slovenská literatúra 20. storočia sa delí na niekoľko období:
- Slovenská literárna moderna (1905-1918)
- Medzivojnová literatúra (1918-1945)
- Literatúra po druhej svetovej vojne (1945-1989)
- Súčasná slovenská literatúra (od roku 1989)
Literárne smery a skupiny
V slovenskej literatúre sa v tomto období prejavili rôzne smery a skupiny, ako napríklad:
- Expresionizmus
- Katolícka moderna
- Nadrealizmus
- Vitalizmus
- DAVisti
- Osamelí bežci
- Univerzitní básnici (pokrvní)
Každý z týchto smerov a skupín priniesol do slovenskej literatúry nové témy, formy a pohľady na svet.
tags: #literatura #neturalizmus #klastor