Na celej Zemi je nepochopiteľné odmietanie Boha a kresťanstva. Komunizmus Boha odmietal, dnešný svet sa Pánu Bohu rúha, potupuje ho a vysmieva sa mu. Toto je hrozivé. Nech nám je Pán milostivý.
Vatikán chce ráznejšie postupovať proti vnútornej korupcii. Príslušnú dohodu urobili v piatok prefekt Ekonomického sekretariátu Juan Guerrero a poverenec boja proti korupcii Alessandro Cassinis Righini. Od 1. júla platia vo Vatikáne prísnejšie pravidlá na zaobchádzanie s finančnými zdrojmi a zákazkami.
Opatrenia pápežského výnosu z 10. júna súvisia s aférou neprehľadných investícií do nehnuteľností v trojcifernej miliónovej výške. Koncom júna sa začalo vyšetrovanie aj v oblasti starostlivosti o Baziliku sv.
„Najhorším výsledkom ‚synodálnej cesty‘ by bolo, ak by viedla k rozdeleniu a teda von z communia všeobecnej Cirkvi.
„Tak zvaná synodálna cesta cirkvi v Nemecku je naozaj zameraná na ďalšiu sekularizáciu cirkvi.
„V základe je to najmä premena sviatosti kňazskej vysviacky na profesionálny systém dobre platených funkcionárov.
„Po tretie - to čo je pre nich rušivé, je kresťanská morálka, ako vyplýva z nového života v Kristovi, ktorá sa diskvalifikuje ako ‚nepriateľská telu‘ a údajne nezlučiteľná so štandardami modernej sexuológie - porov.
Kameňmi úrazu od reformácie a naturalizmu sú: osvietenstvo a samozrejme celibát kňazov, aj evanjeliové rady chodby, čistoty a poslušnosti pre zasvätený život. Namiesto toho, aby sme intelektuálne a duchovne čelili veľkým teologickým a antropologickým výzvam procesu odkresťančovania, je tu úmysel znova zakoreniť starú agendu 70. rokov.
Kardinál ďalej zdôraznil, že „synodálna cesta“ v Nemecku si môže ťažko nárokovať vplyv Ducha Svätého, aby rušila, naprávala a nanovo interpretovala autoritu Svätého písma, apoštolskú Tradíciu a neomylné rozhodnutia Magistéria“.
„V lepších časoch nemeckí biskupi ešte jasne stanovili hranice autority Cirkvi a síce, že dokonca aj pápež a všetci veriaci sú viazaní Svätým písmom, Tradíciou a predošlým Magistériom a že nie je nijakým spôsobom možné inak vykladať či dokonca podkopávať vieru a náuku Cirkvi so zámienkou novej hermeneutiky.
S koncilom a revolúciami od r. 1968 nastal úpadok a radikálne odkresťančovanie v novopohanskej spoločnosti určovanej potratmi, eutanáziou a fantáziou „naplneného života“.
Hyperindividualista nechce bytie, ktoré ho presahuje ako rodina, štát, Cirkev, či Boh. A keď manifestuje potrebu týchto realít, tak je to potreba utilitaristických cieľov, t. j. - vo všeobecnosti hospodárskych - záujmov, ktoré jednotlivec z vlastnej sily nedokáže uspokojiť.
Zhubná sekta predstavuje zoskupenie ľudí, ktoré svojim zameraním predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, a to tým, že z jej členov vyrába neslobodných jedincov úplne podriadených ideovým zámerom sekty. Vo väčšine prípadov sa pojmom sekta označujú vysoko autoritatívne skupiny náboženského charakteru.
Deštruktívne kulty a sekty sa od normálneho spoločenstva odlišuje typickými znakmi :
- autoritárske vedenie : od členov kultu sa vyžaduje poslušnosť a podriadenosť vodcovi
- elitárstvo a výlučnosť : učenie sekty je jedinou správnou ideológiou, členovia sekty sú jediní schopní zachrániť ľudí od všetkého zlého a vyriešiť všetky krízy
- presné pravidlá a zásady pre život členov : musia všetci členovia bez výhrad dodržiavať
- viera je povýšená nad rozum : kladie sa dôraz na pocity a emócie / učeniu sekty je potrebné veriť, nie o ňom rozmýšľať. /
- prenasledovanie, sankcie a tresty : člen, ktorý sa bezvýhradne neprispôsobí sekte alebo kultu, je k tomu donucovaný rôznym postihom, trestom a obviňovaním zo zlyhania.
Základné rozdiely zhubných kultov a siekt a nezhubných cirkví
| Znak | Zhubné kulty, sekty | Cirkev |
|---|---|---|
| Cieľ | Priviesť človeka do sekty | Cirkev má priviesť človeka k viere |
| Ideológia | Učenie sekty je jediná pravda | Cirkev nie je viera bez pochybností |
| Kritika | Zakazuje sa a trestá | V cirkvi je možnosť kritického vyjadrenia |
| Spolupráca | Spolupráca s inými je vylúčená | V cirkvi je ekumenizmus |
| Vzťah k ľuďom | Všetci mimo sekty sú nepriatelia | Cirkev učí milovať blížneho svojho |
| Osobnostné zmeny | Posun v type osobnosti | V cirkvi sa typ osobnosti nemení |
Dlhodobé členstvo v sekte obyčajne vedie k extrémnej závislosti. Psychickou manipuláciou dochádza k posunu pôvodnej identity človeka do tzv. kultovej závislosti bez toho, aby si to dotyčný uvedomoval. Psychická závislosť na sekte sa prejavuje v spôsobe reči a prázdnych frázach, ktoré dotyčný používa, v neschopnosti dobre sa sústrediť a cieľavedome rozmýšľať, v celkovej otupenosti a únave, ako aj v strate objektívneho pohľadu na svet.
V dôsledku odcudzenia nie je schopný sám riešiť problémy všedného dňa, izoluje sa od svojich priateľov, rodiny a spolupracovníkov. Stáva sa, že ich celkom opustí, ak sekta žije v spoločnej komunite. Subjektívny dôsledok členstva je aj individuálna neschopnosť opustiť sektu. Postihnutý trpí strachom pred predpoveďami sekty o odpadlíkoch, strachom z katastrofy, ktorá ľudstvo čaká.
Hummel napr. uvádza tieto 4 znaky:
- Kult osobnosti Skupine zvyčajne dominuje zakladateľ alebo vodca ovenčený svätožiarou mesiáša, osvieteného majstra či najlepšieho terapeuta sveta, ktorý má vždy a vo všetkom pravdu na základe akéhosi trvalého zjavenia. Vodca má nad skupinou neobmedzenú moc a vyžaduje bezvýhradnú vernosť, poslušnosť a oddanosť.
- ExkluzivitaSkupina si robí nárok na pravdu a spásu. Charakteristické je nekritické prijímanie náuky spojené s podceňovaním rozumových schopností. Obľube sa tešia jednoduché odpovede na zložité otázky a ľahko zapamätateľné poučky použiteľné vždy a všade.
- Štruktúry vyznačujúce sa závislosťou Organizačná štruktúra skupiny je hierarchická, autoritárska, niekedy aj totalitná a vedie k závislosti. Programovo sa používa psychická manipulácia.
- Zárodky konfliktov Vzťah k okoliu je konfliktný. Okolie sa vníma ako nepriateľské, v členoch skupiny sa živí pocit nepochopenia a prenasledovania. Svet sa démonizuje, skupina glorifikuje. Informácie “zvonka” sa triedia, kontakt so “svetom” sa niekedy obmedzuje na jedinú formu - propagáciu.
Podľa Zdenka Vojtíška vystihuje najlepšie podstatu toho, k čomu v sekte dochádza, pojem zneužitie. Tento pojem vyjadruje, že čokoľvek, čo je dobré, možno zneužiť, tzn. použiť na účel iný ako ten, pre ktorý to bolo určené. Tak sa aj ľudská náboženskosť, teda vedomie a postoj závislosti na vyššej, transcendentnej skutočnosti, môže stať predmetom zneužitia.
Zneužívanie túžby po prijatí, po láske, pravde, zneužívanie dôvery, obetavosti, autority, zneužívanie psychickej lability, dôverných informácií, prekrúcanie historických faktov a podobné skutočnosti, sa tak stávajú bezpečnými identifikačnými znakmi sekty.
Vojtíšek považuje v tejto súvislosti za potrebné upozorniť, že nezodpovedné, zneužívajúce a teda naozaj sektárske správanie sa náboženského spoločenstva k jej jednotlivému členovi sa môže vyskytnúť azda vo všetkých náboženských spoločnostiach, ktoré nestratili dôvod svojej existencie.
Dôvody úspechu siekt
Príťažlivosť siekt nie je náhodná. Rozpad tradičných spoločenských štruktúr, kultúrnych modelov a tradičných hodnotových systémov je spôsobený industrializáciou, urbanizáciou, migráciou a rýchlym rozvojom komunikačných systémov. Komplexne racionálne technokratické systémy vytvárajú v mnohých jedincoch pocit dezorientácie, vykorenenia a neistotu, v dôsledku čoho sa stávajú zraniteľnými.
Podobné situácie vedú prirodzene k hľadaniu riešení, pričom sa často najjednoduchšie riešenie zdá byť najlepším a ľudia sú vystavení pokušeniu prijímať ho ako jedinú a definitívnu možnú odpoveď. Sekty sú manifestáciou spoločenskej a náboženskej krízy, výrazom spoločenských a cirkevných pomerov. Odchod ľudí do alternatívnych svetov siekt sa javí ako určitý druh protestu, nespokojnosti s daným stavom vecí, sklamania z panujúcich pomerov.
Pre cirkev je táto skutočnosť výzvou. Výzvou k zmene a obnove. Katolícka cirkev by mala do istej miery venovať pozornosť úspechu týchto skupín, aby našla nové podnety a obnovila svoj jazyk a spôsob evanjelizácie.
Dokument Fenomén siekt a nových náboženských hnutí ako pastoračná výzva, ktorý vydali štyri dikastérie rímskej kúrie - Sekretariát pre jednotu kresťanov, Sekretariát pre nekresťanov, Sekretariát pre neveriacich a Pápežská rada pre kultúru - v roku 1986, je jednou z odpovedí na túto výzvu. Podľa diagnózy, ktorú dokument ponúka, spočíva príťažlivosť siekt v schopnosti osloviť a zachytiť človeka v jeho potrebách.
Tie formuluje takto:
- Hľadanie príslušnosti Človek ako sociálna bytosť sa nezaobíde bez spoločenstva. Sekty odpovedajú na túto potrebu tým, že ponúkajú prijatie, porozumenie, zdieľanie spoločného cieľa, pocit bezpečia a ochrany.
- Hľadanie odpovedí Sekty ponúkajú jednoduché odpovede na zložité otázky, jasné smernice, morálnu výzvu, pragmatickú teológiu zameranú na úspech, synkretickú teológiu predstavovanú ako “novú pravdu”.
- Hľadanie celistvostiĽuďom zmäteným, zraneným, vylúčeným, ľuďom, ktorí pociťujú nedostatok harmónie, spontánnosti, tvorivosti či zdravia, sekty ponúkajú uzdravenie, celistvosť, harmóniu, spontánnosť, tvorivosť, prežívanie, duchovný zážitok.
- Hľadanie kultúrnej identitySekty ponúkajú opätovné sprístupnenie tradičných kultúrnych, sociálnych a náboženských hodnôt.
- Potreba po uznaní a jedinečnostiSekty prejavujú záujem o konkrétneho človeka a ponúkajú možnosť patriť ku skupine vyvolených.
- Hľadanie transcendentnaSekty ponúkajú spiritualitu, mystiku, meditáciu, slávenie atď.
- Potreba duchovného vedeniaSekty ponúkajú vedenie prostredníctvom charizmatických vodcov, majstrov, guruov.
- Potreba vízieSekty ponúkajú nový pohľad ...
Z doteraz povedaného vyplýva, že nemôžeme čakať duchovnú obnovu cirkvi, ak ju nezačneme uskutočňovať každý sám pri sebe. V dome kde je neporiadok a škriepky a zvady, sa človek necíti dobre.
Do prostredia našej cirkvi sa vnieslo veľa špiny: ohováranie bratov a sestier; povyšovanie sa; ponižovanie a znevažovanie iných; posudzovanie oponentov nie na základe práva, ale na základe lojálnosti, až servilnosti; nevymožiteľnosť práva v cirkvi; atď. Snažíme sa kázať o poriadku iným, ale nevieme si pozametať pred vlastným prahom.
K tomu potrebujeme aj nástroje, ktoré budú fungovať: jasné pravidlá pre pracovníkov i dobrovoľníkov v našej cirkvi, objektívne disciplinárne orgány, ktoré sa nebudú zneužívať a promptné a vykonateľné disciplinárne rozhodnutia. Pritom sme povinní aj disciplínu uplatňovať citlivo a s láskou, nie ohovárať a roznášať klebety.
Naša cirkev potrebuje vytvoriť prostredie prajnosti, rodinnej atmosféry, a bez nadsadenia - prostredie lásky.
Na cirkvi si ľudia zvonku vedia oceniť najmä otvorené srdce, prijatie, neposudzovanie a neodsudzovanie, zdvorilú láskavú komunikáciu, korektné, priateľské prostredie, vzájomný rešpekt a úctu. Žiaľ, v mnohých ohľadoch nám toto chýba, aj medzi duchovnými na všetkých úrovniach a potom aj v cirkevných zboroch.
Online vo svete_Exorcista o.Chad Ripperger - Boj so zlom ako neoddeliteľná súčasť svätosti č2
Diabol nás obchádza ako zúrivý lev, a my žiadame Boha, aby nás vyslobodil. Kresťan má pri modlitbe Otčenáš synovský postoj, ktorý však nie je „detinskosťou“, poznamenal Svätý Otec.
„Je tu tajomné zlo, ktoré určite nie je dielom Božím, ale ktoré potichu preniká do záhybov dejín. Potichu ako had, ktorý nehlučne nesie jed. V niektorom momente sa zdá, že má prevahu: v určitých dňoch sa jeho prítomnosť zdá byť ešte zreteľnejšia než prítomnosť Božieho milosrdenstva. Vo chvíľach beznádeje je zreteľnejšia!“
A Svätý Otec pripomína, že aj sám Ježiš zakúsil prítomnosť Zlého vo svojom utrpení, ale dáva nám aj príklad v odpustení a pomáha nám dosiahnuť pokoj: „Kresťan vie, aká zdrvujúca je moc zlého a zároveň zažíva, ako veľmi Ježiš, ktorý nikdy nepodľahol jeho lichoteniu, je na našej strane a prichádza nám pomôcť.“
Ľudia sa na mňa obracajú, keď potrebujú pomoc, majú smútok, ťažkosť, mnohokrát v srdci horkosť. Ponúkam im kristocentrickú terapiu, čo znamená, že nie ja pomáham, ale len sprostredkúvam víťazstvo Ježiša Krista, ktorý priniesol na Zem spásu, radosť a pokoj.
Človek, ktorý ku mne prichádza, je pod vplyvom „niečoho“. Terapia alebo vyháňanie, ak použijem váš výraz, je, že sa vyvyšuje víťaz nad porazeným. Na dreve kríža bolo dokonané víťazstvo Ježiša Krista smrťou a zmŕtvychvstaním. Smrť je mzdou hriechu a hriech, ktorý sprevádza človeka, môže ho ovládnuť alebo až zotročiť. A za hriechom je ten, čo ponúkol Eve ovocie - diabol. Sú osoby, ktoré sa mu otvoria alebo nejakým spôsobom spolupracujú, a tak sa dostanú pod útlak zlého.
Démon má päťstupňové nátlakové pôsobenie. Prvý stupeň je pokúšanie. Démon dennodenne človeka pokúša, je to boj, ktorý môžeme vyhrať aj prehrať. Druhým stupňom je otroctvo, jav, keď už človek nedokáže bojovať, a keď príde pokušenie, prehrá. To sú notorickí klamári, gambleri, alkoholici.
Tretí stupeň je trýznenie alebo obsesia, má aj somatický prejav, buď diagnostikovaný, alebo sa nenájde príčina. Štvrtý stupeň je preniknutie, keď prichádza stav, keď je daná osoba ovládaná zlou silou na určitý čas. Piaty stupeň sa najviac medializuje vo filmoch, je to posadnutosť - stav, keď je vláda zla dominantná, často sa opakuje, niekedy aj periodicky.
V katolíckej cirkvi sa priamo odporúča, aby sa k veci vyjadril odborník v danej oblasti medicíny.
Keď ľudia telefonujú, pýtajú sa: „Vy ste ten napomáhač od zlého?“ Vravím im, že nie, lebo to nie je postavené na mne, ja len sprostredkúvam Ježišovu pomoc. Som sprostredkovateľom, ktorého cirkev touto úlohou poverila. V každej diecéze biskup v plnosti kňazstva je zároveň exorcista. Tak ako každý biskup má povinnosť starať sa o chudobných a núdznych a túto svoju povinnosť deleguje na riaditeľa charity, môže delegovať aj boj so zlým na kňaza, ktorý je poverený vykonávať exorcizmus.
Mal by to byť kňaz, ktorý je aspoň päť rokov v pastorácii, má skúsenosť, vzdelanie a komunikačné dispozície. Na Slovensku sme dvaja stáli exorcisti, okrem mňa aj rímskokatolícky kňaz otec ThDr. Anton Solčiansky zo Záhorskej Bystrice. Sú aj kňazi poverení službou exorcizmu, ktorých biskup deleguje na jednotlivé prípady. Ja som delegovaný od roku 2004.
tags: #charasterika #zleho #cirkev