Krypta kostola sv. Martina v Trstenej: Svedectvo o histórii mesta a jeho obyvateľov

Pán Denis Pongrácz sa domnieval, že krypta pod kostolom sv. Martina v Trstenej by mohla byť ďalším miestom, kde by sme mohli získať informácie o histórii Trstenej, rodov žijúcich v Trstenej, a aj rodu Trstenský. Uvedený názor podporili aj predstavitelia Trstenej, najmä pán primátor Ing. Jozef Ďubjak a pán farár ThLic. Ing.

Prvý raz sa vchod do krypty otvoril dňa 28. apríla 2009 . Krypta sa otvorila cca po 20 rokoch. Všetci boli zvedaví, čo sa tam nachádza, a v akom stave. Prvý prieskumný vstup urobil pán Denis Pongrácz a pán Mgr. Tomáš Kubica. V priestoroch krypty sa našlo veľké množstvo rakiev a pozostatkov, ale vo veľmi zlom stave. Ako ukážku stavu a zachovanosti bolo vynesené niekoľko kusov rakiev. Už tieto rakvy dokazovali, že má zmysel pokračovať vo výskume.

Po prieskumnom vstupe sa krypta opäť uzavrela s tým, že sa pripraví jej systematický prieskum, Vo výskume sa pokračovalo od 4. mája do 17. mája 2009 a od 29. mája do 7. júna 2009. Krypta farského kostola sv. Martina. Výskumný asistenčný team: Mgr. Tomáš Kubica, Mária Kubeková, Zuzana Kubeková, Mgr.

Vznik a vývoj farského kostola v Trstenej je stále nejasný. Viktor Trstenský a Anton Habovštiak uvádzajú že kostol vznikol už v roku 1371, teda súčasne s mestom. Toto však nemôžeme dokázať. Cirkevné schematizmy uvádzajú kostol ako - antiqua parochia, teda ako starodávna fara. Prvá zmienka o fare je až z roku 1397, keď je uvedená ako jedna z piatich na Orave. Langer uvádza že kostol mal byť gotický podobný ako kostoly vo Vyšnom Kubíne alebo Veličnej.

V sedemnástom storočí podľa A. Gunterovej-Mayerovej evanjelici kostol prestavali a barokizovali. Iní autori uvádzajú, že bol prestavaný do renesančného štýlu. Ak je pravda čo uvádza Gunterová-Mayerová, tak potom by kryptové murivo a spôsob jej výstavby korešpondoval s týmto tvrdením. Krypta kostola v Trstenej má neznáme obdobie vzniku. Kanonické vizitácie spomínajú dve krypty. Staršia krypta mohla vzniknúť okolo roku 1500. Jej polohu však dnes nepoznáme, a jej zistenie prenechávame na neskorší výskum.

Podľa spôsobu stavby krypty, muriva, pojiva ako aj umiestnenia pôvodného vchodu - predpolie oltárneho stola, pod víťazným oblúkom spĺňa krypta typické znaky krýpt, ktoré vznikali v 15. 16. 17. a ojedinele aj 18. storočí. Murivo a pojivá (vápenno-piesková malta) však poukazujú na polovicu 17. storočia. Tento fakt však nekorešponduje so staršou literatúrou, ktorá apsidu farského kostola datuje až k roku 1740, kedy sa uvádza barokizácia celého kostola.

Bolo by totiž nelogické a naša prax zatiaľ nepozná kryptu postavenú mimo pôdorysu kostola okrem krýpt z konca 19. storočia, ako napr. Dolné Lelovce - rod Tarnóczy de Alsó Lelócz a podobne. Je teda zrejmé že literatúra, ktorá sa zaoberala vývojom farského kostola je nepresná a poukazuje na potrebu nového a hĺbkového výskumu architektonického vývoja tohto farského kostola.

Z hľadiska časového rozsahu pochovávania v krypte môžeme povedať že sme našli truhly od polovice 18. storočia až rok 1837. Podľa toho, že sa v krypte pochovávalo aj počas nariadenia cisára Jozefa II. Matričné záznamy tiež nepoukazujú, ktorá krypta je nová, a ktorá je staršia. V kostole sa však určite budú nachádzať aj iné hroby, nakoľko pri pokládke podlahového kúrenia v roku 1996 sa pod bočnými oltármi nachádzali ďalšie dve kamenné platne. Tieto však neboli vôbec zaznamenané ani zmerané a vieme o nich iba od pracovníkov, ktorí kládli podlahové kúrenie.

Ako sme uviedli vyššie je isté, že aj inde v pôdoryse kostola sa budú nachádzať iné hroby z obdobia pred vznikom krýpt. Dnešný vchod do krypty je z hľadiska jej umiestnenia na prvý pohľad sekundárnym stavom. Pôvodný vchod sa nachádzal pred oltárnym stolom, mal veľkosť cca. 1,25 m x 2,00 m. Dnes môžeme jeho existenciu preukázať jedine v krypte kde sa nachádza ako zaslepená chodba ktorá viedla ku schodisku.

Primárny vchod bol zasypaný počas prác na podlahovom kúrení kostola. Dnešný vchod je zrejme následkom príkazu cisárskeho nariadenia z roku 1783, kedy Jozef II. nariadil, aby každá krypta mala povinne dva vchody. Túto skutočnosť je zrejmé vidieť na sekundárnom preklade, ktorý je vložený z muriva zo 17. storočia a prílepku schodov, ktoré sú inej štruktúry, či už ako materiálovo, ale aj pojivovo . Samotný spôsob vymurovania schodišťa je jasne daný ako provizórium, nakoľko rozmer vchodu je 1,2 m x 1,0 m.

Krypta po odpečatení bola vo vysokej vzdušnej vlhkosti okolo 65 - 70 percent. Vysokú vzdušnú vlhkosť zapríčinili dva faktory. Prvým faktorom bolo zamurovanie odvetrávacieho prieduchu. Druhým bolo aj hasenie krypty v roku 1990, kedy bol v časti krypty požiar. Už pri zbežnom pohľade bolo vidieť zlý stav dreva truhiel, ktoré boli doslova nahádzané jedna cez druhú. Po približnom zrátaní truhiel sme narátali 68 rakiev. Boli naukladané na sebe po 3 až 4 kusoch.

V pravom a ľavom sektore pri vchode sme našli asi 11 zhorených truhiel. Mnoho pozostatkov tiel bolo mimo truhiel. V sektore v pravo pod schodiskom sa nachádzali medzi uloženými truhlami aj fragmenty sadrovej sochy a mnoho črepov zrejme trstenskej keramiky zo začiatku až z polovice 19. storočia. Našli sme tam aj veľa fragmentov vajec pomedzi truhlami, ako aj vo vnútri truhiel pri vchode.

Rozmer krypty : 8,99 m x 4, 46 m, na ľavej strane je chodba pôvodného vchodu dlhá 1, 85 m a široká 1,12 m s oblúkom začínajúcom v 1, 35 m a výške 1,56 v najvyššom bode. Matričné údaje uvádzajú že v krypte malo byť pochovaných 54 osôb, počet lebiek (z ktorých údajne minimálne 5 chýba pretože sa stali „trofejou“ vandalov), ktoré sme zrátali, je však oveľa vyšší. Podľa kostrových pozostatkov, ktoré sme v krypte našli a podarilo sa nám ich aspoň fragmentárne zrekonštruovať bolo pochovaných 114 osôb, z toho minimálne 22 detí.

Problémom pri identifikácii detských pozostatkov je daný nezrastením lebečných švov, teda je takmer nemožné zistiť (okrem počtu dochovaných či fragmentárnych častí rakiev detí) presné číslo pochovaných v krypte farského kostola v Trstenej. Ako sme uviedli vyššie pri zbežnom zrátaní pri vstupe do krypty sme narátali 68 truhiel, neskôr sme vo fragmentoch alebo v celistvosti mohli narátať 88 truhiel.

V krypte farského kostola boli pochovávaní poprední predstavitelia mestečka Trstená. Podľa matričných záznamov spočívali v krypte pozostatky príslušníkov rodov Trstenských dedičných richtárov a šľachticov, potomkov zakladateľa mesta Hertela. V krypte farského kostola sa nachádza klasický spôsob pochovávania v katolíckom ríte.

Každý zomrelý bol pochovaný s ružencom klasického typu alebo smrtným ružencom (nad krížom sa nachádza na mieste veľkej koráliky umrlčia lebka zvaná „záhryzec“, ktorá má pod vrchnou čeľusťou kosť), dreveným krížom, alebo dreveným krížom s ukrižovaným Kristom z bronzu. Druhý typ sa však zachoval v celku iba v truhle šľachtica nakoľko korózia spôsobila prehrdzavenie klinčekov, ktorými boli k drevu pripevnené . Našli sme mnohé formy prevedenia drevených krížov, ako aj veľkostí. Najväčší meria až 28,8 cm na výšku, najmenší má 8 cm. Formy krížov sú vo forme ľaliových, barličkových, či úplne obyčajných foriem ľudového umenia .

V jedenástich prípadoch sme našli i biblie, ktoré však sú úplne zhnité následkom vysokej vzdušnej vlhkosti . Je zaujímavé, že sa v truhlách našli iba tri pútne škapuliare s Mariánskou tematikou, keďže sa Trstená považuje za kultové miesto Panny Márie . Tieto sa dochovali vo forme spodobnenia starým ikonografickým spôsobom. Oba boli pôvodne v medenom rámiku, oba však skorodovali a tak sa dochovali iba dvojité sklíčka, na ktorých sú vyobrazenia Panny Márie s dieťatkom. V celosti za zachoval iba jeden oválny škapuliar, kde je však takmer neviditeľný obraz, viditeľné sú len korunované hlavy Panny Márie a Ježiška .

V detskej rakve č. 20 sme našli dochované dva sväté obrázky svätice Heleny, Svätého Stanislava a jeden neurčiteľný, ale zrejme sa jedná o nemeckú kartičku s detským patrónom. Svätý Stanislav bol aj v časoch keď bola fara v Trstenej evanjelická spodobnený na zástavách ešte v roku 1636. Preto je prirodzené, že jeho kult mohol pretrvávať aj koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Ďalej sa dochoval škapuliar s Bazilom Veľkým.

Cirkevné osoby boli pochované s krížom, ktorý bol zavesený na šnúrke s fiocci, františkánski mnísi v habitoch s opaskom (cingulou) a typickým mníšskym ružencom . Tieto sa však dochovali iba parciálne. Podľa nájdených krížov a rekonštrukciou tiel v rakvách a obhliadkou pozostatkov usudzujeme, že boli v krypte pochovaní 4 cirkevní predstavitelia.

Ako materiál na výrobu truhiel boli použité dosky z tvrdého dreva ako buk (Quercus robur) a dub (Fagus silvatica). Všetky truhly mali ohobľovanú plochu ako vonku, tak aj vo vnútri, okrem dna z vonkajšej strany. Spájanie dosiek sa dochovalo v podobe čapovania, spájania drevenými kolíkmi a železnými klincami. Štíty rakiev boli pripevnené o boky kvôli uzatvoreniu drevenými kolíkmi (najčastejšie u detských rakiev), alebo železnými klincami.

Mnoho štítov rakiev bolo poškodených prasklinami spôsobenými železnými klincami, ktoré boli vbité v miestach, ktoré sa k použitiu klincov nehodili. Telá boli uložené na dubové ostružliny. Ostružliny plnili funkciu imaginárneho vankúša, ktorý vznikol prikrytím dna látkou, ktorá vystielala rakvu ale plnili a plnia veľmi dôležitú funkciu odoberača vlhkosti z vnútorného prostredia truhly a v prípade veľkého poklesu vlhkosti zas udržiavali stabilné prostredie v rakve. Ich pôsobenie je porovnateľné pohľadom do rakiev, kde sa dochovali a kde nie . Podľa zvyku sme našli zvyšky kvetov, hlavne v okolí hlavy. V detských rakvách sa dochovali uložené kvety okolo celého tela. Rakvy boli rôznym spôsobom ošetrené a nafarbené, väčšina z nich nebola natretá, a ak áno, tak na čierno, hnedo, modro, žlto alebo zeleno .

V krypte farského kostola v Trstenej sa nachádza prierez umeleckých štýlov od 18.storočia po druhú polovicu 19. storočia prevedených veľmi zručne v rustikálnom duchu. Väčšinu rakiev sme našli v štýle tvarov neskorého rokoka a empíru. Bohužiaľ mnoho veľmi zaujímavých rakiev sme našli iba vo fragmentoch čiel, štítov a tak si môžeme iba čiastočne rekonštruovať umenie miestnych stolárov a zároveň zrejme i maliarov v jednom. Z umelecky zaujímavých rakiev sa najviac dochovalo detských rakiev. Tieto boli väčšinou modré a zelené.

Spodné časti rakiev sú buď jednoducho nafarbené, alebo sa na nich nachádzajú kvetinové motívy ako sú ruže, ľalie, tulipány či iné kvety . Štíty rakiev detí sú tiež bohato zdobené kvetinovými motívmi, votívnym krížom, plamenným krížom, ktorý podľa veľkosti presahoval aj na bočné dosky štítu rakvy. Na čelách rakiev sa niekedy objavujú lebky umrlcov veľmi dobre umelecky vyvedené .

Zaujímavé je nahradenie skutočných klincov namaľovanými v rôznych farebných kombináciách. Ako bielo-zlatá, bielo-čierna atď. Rakvy dospelých sú až na malé výnimky v spodnej časti jednofarebné, ich štíty však sú tiež krásne umelecky vyvedené. Pri šľachticoch je uvedené aj meno, dátum úmrtia ako aj votívne hesla v latinskom jazyku ako: „Hodie-Mihi-C(G)ras-Tibi-Memor-Mei“.

Asi najkrajšou rakvou je rakva v ktorej boli pozostatky Barbory Kruzlics ,ktorá zomrela v roku 1798. Je modrá, bohato zdobená aj v spodnej časti s podrobným nápisom: „Barbara Joan(nis) Kruzlics Con(sorta) Obit Die 26. januarii Anno 1798 aetatis Sue 26“. Rakva je zdobená listovými motívmi a bielim krížom. Túto rakvu odporúčame zapísať do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Deti boli pochovávané obvykle s rukami na hrudi, keďže väčšina detí zomrela vo veľmi ranom detskom veku zachovali sa pozostatky veľmi fragmentárne. U dospelých obyčajne podľa našej praxe sa muži pochovávali s rukami pripaženými k telu, ženy mali ruky na hrudi. Toto nepísané pravidlo však nekorešponduje s našim výskumom. Viacero mužov malo ruky na hrudi a našli sa i ženy s rukami pripaženými. Na mnohých pozostatkoch sme našli šatky, ktoré zväzovali ruky.

Niektoré sa veľmi dobre zachovali. Sú v tvare štvorca, pôvodne hnedé alebo zelené, s mriežkovaným vzorom s dvomi, tromi či štyrmi čiernymi pruhmi na kraji. Šatky majú pevne zviazaný uzol. Niektoré pozostatky poukazujú na použitie tejto šatky aj na zviazanie hlavy kvôli zavretiu dolnej čeľuste. Rozkladom či vonkajšími zásahmi však sú lebky pootočené na stranu, poprípade otvorenú dolnú čeľusť.

Detské pozostatky nám odkryli niekoľko veľmi zaujímavých prekvapení. Našli sme výborne zachované empírové dievčenské (zrejme novorodenecké) šaty zlatej farby, ďalej výborne zachované chlapčenské telíčko s fragmentárne zachovanými nohavicami a koženými poločižmičkami uhorského typu. Našli sme aj vyšívanú topánočku z obdobia okolo roku 1780-1800. Mnoho pozostatkov detí má čipkované čiapočky a čepčeky vďaka čomu sa dochovali aj lebky detí, a tak sme mohli určiť aj prečo deti zomreli, pomerne často trpeli Hydropsom.

Množstvo detských pozostatkov má zachované čapičky a čepce s mašličkami. Farby mašličiek sú modro-zlaté, zlato-biele, červené, čisto biele. Štýlovo sa dajú ohraničiť polovicou prvou 18. storočia až po polovicu 19. Pozostatky dospelých ľudí neboli až tak dobre dochované, ale aj tak sme našli pri našom výskume niekoľko veľmi zaujímavých odevov.

Unikátom je určite veľmi dobre dochovaný šľachtic odetý v uhorskom šľachtickom kroji. Dochovala sa výborne vrchná časť odevu. Manžety s čalángom, šnurovanie starého typu a dokonca aj brmbolce . Dochovali sa aj lemy bez gombíkov. Aj keď sa pozostatky Barbory Kruzlics nedochovali v celistvosti, dochovala sa na nich košeľa, nad ktorou bola čierna halena (6 gombíkov). Halena má krajku zo striebornej nite, ktorá sa dochovala v dvoch častiach.

Ruženec sa pôvodne nachádzal v látkovom puzdre ktoré sa zachovalo v intaktnom stave. Od pása na dol sa dochovala látková sukňa (alebo suknica) čiernej farby. Suknica je na vrchu nazberaná prešitá jednoduchým čiernym lemom. Okraje suknice sú tiež nazbierané, ale zošívaním do širšieho pásu ktorý vytvára krásny lem okolo jej bokov a spodku. Na hrudi sa našla veľmi pekná hodvábna šatka zlatej farby so zaujímavými kolorovanými vzormi orla s kolesom (kruhom) . V strede šatky však z nám neznámeho dôvodu ostali iba zelené časti ornamentu.

Dámskych čižiem uhorského typu, ktoré však boli rozpadnuté vo švoch. Tieto sú veľmi pekne zdobené rytím do kože v rôznych tvaroch. Práca v krypte bola zameraná na skatalogizovanie a záchranu maximálneho počtu pozostatkov v nej sa nachádzajúcich. Keďže väčšina pozostatkov bola vo veľmi zlom stave rozhodli sme sa v chodbe bývalého vchodu do krypty vybudovať osárium v duchu 15. storočia.

Rakvy ktoré boli v dobrom stave, poprípade majú umeleckú hodnotu sme zachovali aj s pozostatkami a ponechávame ich v krypte, ktorá je očistená od črepov a nových nánosov. Po konzultáciách s umenovedcami a etnológmi sme vybrali 27 truhiel, ktoré majú vysokú dokumentačnú, umeleckú i etnologickú hodnotu, nakoľko ako súbor, ktorý nemá na území Slovenska obdobu. Zatiaľ sa na území Slovenska nezachovala takto rozsiahla zbierka rurálneho funerálneho umenia. Mnohé z truhiel označili odborníci (Dr.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku farárov pôsobiacich v Trstenej:

Kostol sv. Martina v Trstenej

tags: #farar #v #raci #pavol #javorek #zivotopis