V úvodných veršoch Biblie nachádzame silné slová: "Buď svetlo!" Tieto slová, ktoré vyslovil Boh, znamenali začiatok nového dňa, ale aj oveľa viac. Svetlo je symbolom poznania, dobra a božej prítomnosti. V tomto článku preskúmame hlbší význam týchto slov a ich vplyv na náš život.
Stvorenie svetla ako prvý krok
1 (KAT) Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 (KAT) Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3 (KAT) Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. 4 (KAT) Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. 5 (KAT) A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.
Tma sa odstraňuje stvorením svetla. Svetlo bolo stvorené v prvý deň, hoci svetelné zdroje zaujmú svoj priestor len vo štvrtý deň. Svetlom sa začína nový poriadok na svete. Aké svetlo má na mysli svätopisec, nevedno. - Boh dáva stvoreným veciam mená. To značí, že všetko, čo stvoril, je v jeho moci a od neho závislé.
Duchovný význam svetla
Svetlo nie je len fyzikálny jav, ale aj silný duchovný symbol. V Biblii sa často spája s Bohom, poznaním a dobrom. Ježiš Kristus povedal: "Ja som svetlo sveta." Týmto vyhlásením ukázal, že on je zdrojom pravdy a života.
Maksimilián Jalovecký vo svojich kázňach zdôrazňuje, že Duch Svätý je ten, ktorý zachováva kresťansko-katolícku cirkev až do skončenia sveta. Pozorujte! Kristus Pán sveril svoje učenie na svätú cirkev, ktorú on sám založil a obživuje Duchom svätým, aby sotrvávalo v nej jeho učenie nepremeniteľné až do skončenia sveta.
Preto on aj založil svätú cirkev na nepodvratnej skale, ktorá je sv. Peter prvý apoštol, keď riekol k nemu: „Ty si Peter - čo znamená skalu - a na tejto skale vystavím cirkev moju a hrany pekelne nepremôžu ju.“ (Mat. 16, 13.) Skrze čo ale m. Kr! môže cirkev na Petrovi založená zostávať od pekelných brán nepremožiteľnou? Asnád kroz ľudskú moc Petrovu?
Ach, jeho ľudská moc byla tak slabá, jako ktoréhokoľvek i druhého človeka; lebo, ačkoľvek on sľuboval, že chce zomrieť so svojim Spasiteľom, predca o nezadlho ho zaprel try razy! Jakože teda mohol Kristus vystaviť svoju cirkev na tomto _slabom Petrovi a nazvať slabého človeka Petra skalou? M. Kr! Kristus nezaložil svoju cirkev na puhom človekovi, na slabom totižto Petrovi, lež založil ju na človekovi, ktorý byl posilnený bozskou mocou, na Petrovi totižto, ktorý -i so svojimi spoluapoštolmi podľa dnešného sv. písma byl obdare- ný Duchom svätým. Že ale na takejto skale založená cirkev môže byt nepodvratná, to musí uznať jedenkaždý.
Zdáliž ale je v tejto svätej cirkvi až dosavád zachované opravdivé učenie Ježišovo? To by sme mohli už z toho dosť vidieť, keby sme učenie terajšej cirkve srovnali s učeniem prvej cirkve, ktorú Kristus Pán založil. Kristus k zachovaniu a rožširovaniu svojeho učenia ustanovil sv. cirkev, nie jako keby všetkých veriacich byl ustanovil za učiteľov cirkve, lež zprvu on len dvanásť apoštolov ustanovil, ktorým riekol: „Daná mi je všetka vláda na nebi i na zemi. Jdite teda a učte všetky národy, krstiac ich vo meno Otca i Syna i Ducha svätého: a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som prikázal vám.“ (Mat. 28, 18ť-19.) Túto moc a vládu ustanovovať pre cirkev učiteľov dostali aj apoštoli od Krista Pána, keď im povedal: „Jako mňa poslal Otec, aj já posielam vás.“ (Ján. 20, 21.)
Zachovanie učenia Kristovho
Jako teda Otec nebeský poslal Syna svojeho aj s tou vládou, aby on ustanovil učiteľov cirkve, apoštolov: tak i Syn boží poslal apoštolov s tou istou vládou, aby ustanovovali učiteľov cirkve. Čo oni aj činili: keď postaväli biskupov na miesto sebä, jako sv. Pavel ap. posvätil Timotea a Tita za biskupov. Podobne aj ostatní apoštoli učinili. Biskupi ale zase na miesto sebä ustanovili druhých za učiteľov cirkve. A tak je zachovaný tento apoštolsko-učiteľský úrad vo sv. cirkvi až podnes, ktorému byl sveril Spasiteľ sveta zvestovanie svojeho učenia. l stalo sä: že tento cirkevný úrad ohlašuje učenie Kristovo až po dnešní deň.
Teraz je teda otázka: zdáliž apoštoli a biskupi cirkve Kristovej zachovali opravdivé učenie Ježišovo až dosavád? Na to my odpovedáme: že zachovali. Však ale nie oni sami, jakožto puhí ľudie; lež Duch svätý kroz ich ústa zachoval tože učenie, jako to predpovedal Kristus Pán apoštolom: „Nestarajte sa, jako alebo čo máte Odpovedať, alebo čo mlúviť. Lebo Duch Svätý naučí vás v tú hodinu, čo máte povedat.“ (Luk. 12, 11. 12.) „Lebo nie ste vy, ktorí mluvite, lež Duch Otca vašeho, ktorý mlúvi vo vás.“ (Mat. 10, 20.) l o biskupoch hovorí sv. Pavel apoštol: že „ich Duch Svätý položil rídit cirkev božill.“ (Skut. ap. 20, 28.) Apoštoli teda a biskupi cirkve, kedykoľvek buďto rozoslani po celom svete alebo spolu shromaždení nečo jednomyseľne učili: nikdy nemohli odstúpiť od opravdivého učenia Kristového; lebo oni sami neučili, lež Duch Svätý učil a učí kroz nich.
Jako to i sami apoštoli uverili, keď držali v Jeruzaleme prvé cirkevné shromaždenie, z ktorého písali Antiochenským veriacim: „Videlo sä Duchu svätému i nám, aby sä vám nenaložilo viac žiadnej ťarchy, jako tyto potrebné.“ (Skut. ap. 15. 28.) čo ale Duch „aby učil a učí vo sv. cirkvi až po dnešné časy, to musí byt opravdivé učenie Kristovo: poneváč Duch svätý, jakožto Boh vševedomý a najpravdívejší nemôže oklamať ani seba ani druhých. A tak sä jedine stať mohlo, m. Kr! že učenie Kristovo nepremenené zostalo až po naše časy. Keď ale Duch svätý zachoval opravdivé učenie Kristovo v našej svätej cirkvi až po dnešní čas: veríme silne, že ten istý Duch svätý zachová to isté učenie Kristovo v našej svätej cirkvi až do skončenia sveta, nie len preto: že učenie Kristovo je dielo božie; ale obzlášte preto: že ten istý Duch svätý je zaslúbený cirkvi svätej nie len na pár rokov, lež na celú večnosť jako to zasľúbil Kristus Pán apoštolom, keď riekol: „A já budem prosiť Otca a dá vám iného Potešiteľa, aby zostal s vámi na veky, Ducha pravdy, ktorého svet dostať nemože; poneváč ho nevidí ani nezná: vy ale ho poznáte; poneváč zostane u vás a bude vo vás.“ (Jan. 14, 16.
Tak teda opravdivé učenie Kristovo bylo i bude vo sv. cirkvi mocou Ducha svätého zachované až do skončenia sveta. Teraz už vidime: či ten istý Duch svätý zachoval až dosavád a zachová až do skončenia tiež i verných vyznávačov tohoto učenia Kristového, alebožto katolíckych kresťanov. II. Mnohí múdri ľudie sa nachádzali u starodávnych Rekov a Rimanov, ktorí písali o Bohu a o ľudských mravoch, i mali oni tiež nektorých vyznavačov svojej múdrosti; ale títo sä pomali potratili, tak: že ich múdrosť z vätšej stránky len v knihách napísaná zostala. To sä stáva s ľudskou múdrosťou., ktorá nepochádza od Boha, že ona naposledy zostane ležať noužitočná.
Podobne by sa stalo aj s učeniem Kristovým, keby ono jedine z ľudskej múdrosti pochádzalo a na samých ľudí sverené bylo. Však ale Duch svätý pohybuje srdca ľudské takým spôsobom: že tisíce a milliony ludí od počiatku svätej cirkve až po naše časy vyznávali i budú vyznávať až do skončenia sveta opravdivé učenie Kristovo. A preto sv. Pavel písal veriacim ,Korintčanom „List Kristov ste, poslúžený od nás a písaný nie černidlom, lež duchom Boha živého: nie na kamenných tabulách, lež na telesných tabulách srdca.“ (2. Kof. I vidíme: že jaknáhle sv. apoštoli, Duchom svätým naplnení, začali kázal slovo božie, hneď na prvú kázeň Petrovu asi tri tisíc a na druhú asi päť tisíc židov prijalo učenie Kristovo.
Kdo tu nevidí zázračne pracovanie Ducha svätého v srdcach židovských: že tí, ktorí ukrižovali Krista, predca ho v padesiati dňoch uznali za svojeho Messiáša? Svatý Peter kroz vnuknutie Ducha svätého dal o nezadlho pokrstiť aj veriacich pohonov. A tak sä množili katolícki kresťani milosťou Ducha svätého po celom svete. Po smrti sv. apoštolov kázali sv. evanjelium ich učeníci, predstavení totižto biskupi a kňazi, obzlášte ale rímski bikupi a pápeži, jakožto nástupníci prvej hodnosti v cirkvi svätého Petra. I stalo sä milosťou Ducha svätého, čo Kristus Pán byl predpovedal o svojej cirkvi: že ona je podobná semenu horčičnému, ktoré je najmenšie semäno, ale keď vyrastie, vätšie je nad všetky rostliny, a stáva sä stromom (Hat. 13, 31. 32.).
Niet teda divu, že jeden z najbezbožnejších spisovateľov francúzskych, Voltér rečený, vyvolal: Keby dnes dvanásť v celom svete naj- múdrejších mužov nečo začalo učil, sotva by sä nekoľko ludí priznalo k ich učenia. A hľa, dvanásť neučených rybárov obrátilo skoro celý svet! - Medzitým tomuto bezbožnému mudrákovi nenapadlo: že nie dvanásť rybárov, lež Duch svätý kroz dvanásť rybárov obrátil celý svet. Však ale veliké nebezpečenstvo uvalili na cirkev svätú židi a pohani, ktorí prenasledovali pravoveriacich kresťanov; prenasledovali totižto nie len samých apoštolov, biskupov, a kňazov, ale i svetských, bohatých a chudobných, starých i mladých, mužov i ženy, áno aj útle deti. Hrúza človeka prejíma: keď číta o tých mučidlách ktorými ukrutní rímski cisári: Néro, Domicián a Dioklecián zabijali kresťanov, aby mohli zo srdc ľudských vykoreniť učenie Kristovo.
O šest sto rokov po Kristu Pánu museli kresťani mnoho trpieť od mohamedánskych Arabov, Saracénov a neskoršie od Turkov, ktorí ich chceli ozbrojenou rukou prinútiť k prijatiu svojeho náboženstva, vymyšleného od falošného proroka, Mahoméda, a zabíjali odporujúcich tomu. O nezadlho to isté prenasledovanie trpieť museli pravoveriaci v japonskej a čínskej (chineskej) krajine a v tejto poslednejšej trvá až po dnešní deň prenasledovanie kresťanov. A tak plní sä proroctvo Ježišovo, ktoré on oznámil apoštolom: „Keď mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať.“ (Ján. 15, 20.) Myslite snáď, m. Kr! že toto prenasledovanie odstrašilo druhých od učenia Kristového? Žiadnym spôsobom. Medzitým nie len títo, za kresťanskou krvou žižniví, ukrutníci, lež aj ti, ktorí svojim falošným učeniem a písmom hanili, prekrúcali a spotvorovali učenie Ježišovo, prinesli veliké nebezpečenstvo na svätú cirkev; ponevač ich úmyseľ byl ten, aby odtrhli veriacich od svätej cirkve, čo sä, bohužial ! stalo s mnohými.
Ach, dobre povedal Kristus Pán: že povstanú falošní proroci tak, „aby byli privedení do blúdu - jestli sä to môže stať - aj vyvolení.“ (Mat. 24, 24.) Však ale cirkev, Duchom svätým rídená, zatracovala vždycky ich falošné učenie a písma, a vytvárala zo svojeho lúna, alebožto zo spoločenstva pravoveriacich falošných prorokov, jestli títo nechceli zanechal svoje blúdne učenie. Keď ale Duch svätý zachoval pravoveriacich vyznavačov učenia Kristového až dosavád; veríme silne: že on ich, aj zachová až do skončenia sveta.
Lebo cirkev svätá - jako- hovori sv. Pavel ap. - na žiadnom inom základe nie je vystavená, jako na tom, ktorý je Kristus. (1. Kor. 3, 11.) A` preto píše sv. Augustín: „Cirkev by sä mohla pohnúť z miesta, keby sä mohol základ pohnúť. Jakože sa ale Kristus môže pohnúť z miesta? Keď sä ale Kristus nemože pohnúť, ani cirkev nemôže sa pohnúť až na veky.“ (na Žalm. 47, 5.) Keď sä ale cirkev nemôže stratiť, nemôžu prestať ani opravdiví vyznavači učenia Kristového; poneváč cirkev pozostáva z pravoveriacich kresťanov. Takýmto teda spôsobom, m. Kr! zachoval Duch svätý i opravdivé učenie Kristovo i jeho pravoveriacich vyznávačov, totižto svätú cirkev kr. katolícku až dosaváď, a zachová ju On až do skončenia sveta.
Z tejto príčiny musíme veriť svätej cirkvi, keď nám ona predkladá učenie Kristovo; poneváč ona, Duchom svätým ridená nemôže poblúdiť v učení Kristovom: a preto ju sv. Pavel ap. nazýva „stlpom a pevnosťou pravdy.“ (i. Tim. 3, 15.) A poneváč Duch svätý nás posvätil kroz svätý krst a povolal do pravej cirkve Kristovej: chovajme sä, jako sä svedčí na opravdivé údy cirkve, varujúc sã každého falošného učenia, ktoré nepochádza od svätej cirkve, varujúc spolu údy tela našeho, v ktorom - podľa slov sv. Pavla - prebýva Duch svätý, od skutkov, ktoré sa nemôžu srovnať s učeniem Ježišovým; čiňme dobré, aby sme z tejto bojujúcej cirkve mohli volakedy s milosťou Ducha svätého vstúpiť do víťaznej cirkve v nebesiech. Amen.
Láska k Bohu a blížnemu
Z dnešného čítania listu sv. Jána ap. môže jedenkaždý vyrozumieť to srdečne napomínanie, ktorým nás onen sv. miláček Ježišov povzbudzuje k opravdivej láske kresťanskej, aby sme totižto Pána Boha nado všetko a bližného našeho milovali.
„Toto prikázanie - píše sv. Ján - máme od Boha: aby ten, ktorý miluje Boha, miloval aj brata svojeho' (v. 21.) I čítajme len dnešné sv. evanjelium, a budeme presvedčení o tejto pravde tým viac; lebo sám Spasiteľ sveta nám obzlášte nakladá lásku k bližnému, v nasledujúcich pravdách, v ktorých nám on prikazuje: aby sme byli milosrdní; aby sme nesúdili nikoho nespravedlive; aby sme odpustili; aby sme udelili bližnému z našej majetnosti a tak ďalej. V týchto a ostatních pravdách pozostáva učenie Kristovo, ktoré je potrebné k našemu spaseniu.
„Jestli vy zostanete v reči mojej, budete mojimi učenníkami opravdive, a poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí,“ totižto od hriechu: poneváč každý - mluví dalej Spasiteľ náš - ktorý činí hriech, je služebníkom hriechu.“ (Ján. 8, 31. 32. 34.) Medzitým kresťanská pravda nie je dostatočnú sama od seba oslobodiť nás od hriechov a večných pokút; lež potrebné je: aby sme pravdy kresťanské predložili svojemu duchu za vzor, podľa ktorého s milosťou Ducha svätého máme svoj život spravovať. Toto ale naše spolupracovanie podľa kresťanskej pravdy k dobrému kresťanskému živobytiu nesmie by...
Tabuľka: Svetlo ako symbol v Biblii
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Svetlo | Poznanie, dobro, božia prítomnosť |
| Tma | Neznalosť, zlo, absencia Boha |
| Ježiš Kristus | Svetlo sveta, zdroj pravdy a života |
Ježišove predpovede o konci sveta | KAIROS
