Kostol Všetkých svätých v Šuňave: História a Architektúra

Kostol Všetkých svätých v Šuňave je významnou sakrálnou pamiatkou. Tento článok sa zameriava na jeho históriu, architektúru a vývoj obce Šuňava v kontexte politických a spoločenských zmien.

Politický a administratívny vývoj

Ukončenie II. svetovej vojny, oslobodenie, príchod Červenej armády, obnovenie Československej republiky a vývoj v povojnových rokoch 1945 - 1948 priniesli mnoho zmien v politickom, ekonomickom i spoločenskom živote. Obce Nižná a Vyšná Šuňava boli oslobodené Červenou armádou v noci z 29. na 29. januára 1945. Po rozpustení HSĽS a jej zložiek Hlinkova garda a Hlinkova mládež bola 1. apríla 1945 vo Vyšnej Šuňave založená Komunistická strana Slovenska s približne 40 členmi.

O niekoľko dní neskôr vznikla Demokratická strana s približne 100 členmi, pričom časť členov KSS prešla do DS. Prvého apríla 1945 boli uskutočnené nové oficiálne voľby funkcionárov a členov MNV v budove štátnej ľudovej školy za prítomnosti asi 200 občanov obce. Februárové zmeny v roku 1948, kedy moc v štáte prevzala do rúk Komunistická strana Československa na čele s Klementom Gottwaldom, znamenali rozpustenie MNV a zánik Demokratickej strany v obci.

Rok 1950 sa nezmazateľne zapísal do pamäte obyvateľov i histórie obce. V noci 10. júna zobudili obyvateľov obce výstrely, výbuchy a žiara na hornom konci Nižnej Šuňavy. Po obci sa pohybovali tmavé postavy so zbraňami v rukách, nastala panika. Strhla sa bitka medzi obyvateľmi a príslušníkmi Ľudových milícií, ktorí prišli bez ohlásenia na Šuňavu cvičiť. Dedinu obsadili vojaci, milicionári i príslušníci ZNB v počte asi 750 mužov.

Dvadsiatehodruhého júna 1950 podal krajský veliteľ ŠtB v Košiciach trestné oznámenie na obyvateľov Šuňavy pre podozrenie z trestného činu vzbury a 17. januára 1951 štátny prokurátor podal žalobu na 19 obvinených. Pred Štátnym súdom v Bratislave, na hlavnom pojednávaní stáli už iba piati: farár František Martinka, Ján Omasta - Uhlík, Michal Dunaj, Ján Kulach a Štefan Zajac, pretože začiatkom marca 1951 bola Anna Omastová a spol. prepustení na slobodu. Najvyšší trest dostal farár Martinka, ostatní vrátili domov, pretože vo väzbe strávili viac ako rok, na ktorý ich odsúdili.

Do obrodného procesu v 60. rokoch vkladali všetci občania Československa veľké nádeje. Začiatkom januára 1968 prebral najvyššiu stranícku funkciu Alexander Dubček a koncom marca sa stal prezidentom Ludvík Svoboda. Sľubne rozvíjajúci sa proces zastavil príchod spojeneckých vojsk v auguste 1968. Prvého januára 1970 bol zriadený Obvodný národný výbor v Štrbe s pôsobnosťou pre Nižnú, Vyšnú Šuňavu a Liptovskú Tepličku.

Dvadsiatehotretieho augusta 1973 sa uskutočnilo verejné plenárne zasadnutie MNV o zlúčení obcí Nižná a Vyšná Šuňava, čo malo obyvateľom priniesť zlepšenie kultúrnych, spoločenských, pracovných a životných podmienok. Obyvatelia so zlúčením súhlasili. Oficiálne boli obe obce zlúčené 1. januára 1974 pod názvom Šuňava.

November 1989 priniesol významné zmeny vo vývoji spoločnosti. Námestia sa plnili demonštrantmi proti jestvujúcej totalite, čo postupne vyústilo do zlomenia moci totalitných štruktúr. 8.-9. júna 1990 sa konali v štáte prvé slobodné voľby do zákonodarných zborov. V komunálnych voľbách v roku 1990 na boli na základe kandidačných listín KDH a VPN zvolení: Ján Hudač, Ing. Ján Kaprál, Štefan Vrabec, Vladimír Dominik, Vladimír Marton, Michal Muranský, Ján Ondruško, Michal Zajac, Ing. Michal Vilim, Ján Zachar, Miroslav Čuba, Ing. Anna Sedláková, Mária Poradová, Viktor Smrek, Ján Bajnok a Michal Kukura.

Voľby starostu boli uskutočnené 19. januára 1991, kedy za starostu Šuňavy bol zvolený Stanislav Kubaský. V roku 1991 bola na žiadosť starostu obce v snahe zjednodušiť vybavovanie dokladov, ušetriť čas i peniaze, odčlenená obec Šuňava z Matričného úradu v Štrbe pri Oú v Štrbe a pri Obecnom úrade v Šuňave bol zriadený samostatný matričný úrad.

Stanislav Kubaský je starostom Šuňavy od roku 1991. Narodil sa 21. septembra 1950 v Spišskej Teplici. Študoval na SPŠ elektrotechnickej vo Svite. V rokoch 1968 - 1990 pracoval v podniku Chemosvit Svit.

Obyvateľstvo

Podľa prieskumov v roku 1950 žilo v Nižnej Šuňave 640 obyvateľov v 145 obývaných domoch, v roku 1961 762 obyvateľov v 159 domoch. Vo Vyšnej Šuňave žilo v roku 1950 689 obyvateľov v 150 domoch a v roku 1961 807 obyvateľov v 170 domoch. V čase zlučovania obcí bolo v Nižnej Šuňave 851 obyvateľov, vo Vyšnej Šuňave 856 obyvateľov, nová obec mala spolu 1707 občanov.

V roku 1960 bolo zistené, že vo Vyšnej Šuňave v rómskej osade boli tri domy, z toho dva obývané. V nich žili dve rodiny s 21 Rómami. V roku 1970 bolo vo Vyšnej Šuňave 22 Rómov bývajúcich v štyroch chatrčiach. V Nižnej Šuňave žilo v roku 1965 43 Rómov v piatich rodinách.

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2003 sa z 1887 obyvateľov 1843 hlásilo k slovenskej národnosti, 4 k českej, 1 k poľskej, 3 k ruskej, 1 k maďarskej a 35 neuviedli svoju národnosť. V obci bolo 1835 obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, 2 gréckokatolíci a 6 evanjelici. V súčasnosti (k 1.1.2007) má Šuňava 1922 obyvateľov.

Hospodárstvo

Počas prechodu frontu a krátko po oslobodení zásobovanie obyvateľov nefungovalo. Ceny tovarov "na čierno" boli vysoké. Povojnový rozvoj priemyslu priniesol zmenu do zamestnania obyvateľov Šuňavy. Prevažne mladí obyvatelia začali odchádzať za prácou do neďalekého Svitu. Časť obyvateľov sa po II. svetovej vojne vysťahovala na majetky po odsunutých Nemcoch do Veľkého Slavkova a Mlynice.

Po ukončení vojny bol vyhlásený tzv. systém viazaného hospodárstva. Na potraviny, obuv, textil a ďalší tovar boli zavedené lístky. Následne v roku 1953 sa v Československu uskutočnila menová reforma, ktorá zhoršila majetkové pomery obyvateľstva. V povojnovom období pôsobilo v obci viacero urbárskych spoločenstiev. Prvého novembra 1956 bol vo Vyšnej Šuňave zriadený poštový úrad s pôsobnosťou aj pre Nižnú Šuňavu.

Po zriadení JRD v obciach nastala zmena v hospodárení obyvateľov. Prestal zhon po nákupoch pozemkov, obyvatelia sa začali venovať výstavbe domov, modernizovaniu zariadenia domov a nákupu elektrospotrebičov. Vôbec prvý osobný automobil v obci vlastnil farár Gejza Findura. Zriadenie JRD sa odzrkadlilo aj v zamestnaní obyvateľstva. V roku 1984 bolo dané do užívania reštauračné zariadenie, v ktorom bolo zabezpečené aj stravovanie pre žiakov základnej školy.

Zmeny po roku 1989 poskytli občanom možnosť súkromného podnikania. V roku 2000 starosta obce Stanislav Kubaský spustil do prevádzky malú výrobu betónových tvárnic.

Poľnohospodárstvo

Jedným z hlavných spôsobov zamestnania obyvateľov obce v povojnovom období bolo poľnohospodárstvo. Po IX. zjazde KSČ, na ktorom bola stanovená úloha socializácie dediny boli v obci často vykonávané pohovory s roľníkmi, prednášky a agitácia pre podpisovanie prihlášok do JRD. Jednotné roľnícke družstvo bolo v Nižnej Šuňave založené 22. marca 1959. JRD vo Vyšnej Šuňave bolo založené 108 členmi na zakladajúcej členskej schôdzi 16. februára 1958. Zlúčením obcí došlo ku zlúčeniu aj JRD pod názvom JRD Šuňava.

Chotár JRD (teraz) PD v Šuňave je najvyššie položený na Slovensku. Jeho priemerná nadmorská výška je 871 m n.m. V roku 1977 boli preinvestované 4 mil. Kčs do zúrodnenia 120 ha bažinatej pôdy v lokalite Dolina a Hrbky. V roku 1991 bolo JRD premenované na Poľnohospodárske družstvo. Hlavnými činnosťami PD sú naďalej poľnohospodárska a potravinárska výroba - pestovanie obilnín a krmovín, chov hovädzieho dobytka, predaj vlastnej výroby a iných výrobkov, nákladná doprava, zemné práce, stavbárske a údržbárske práce, opravy a údržby pre cudzích.

Výstavba

V povojnovom období bolo prvoradou úlohou oprava a rekonštrukcia vojnou zničených objektov a ciest. Pokračovala tiež výstavba cesty cez obce. Elektrifikácia oboch obcí sa uskutočnila v roku 1955. Už v päťdesiatych rokoch pociťovala Vyšná Šuňava potrebu vybudovať nový cintorín. Tento problém bol vyriešený až v roku 1973 postavením nového cintorína na severnej strane obce smerom na Vysoké Tatry.

V rokoch 1954 - 1956 bola vo Vyšnej Šuňave vykonaná generálna oprava požiarnej zbrojnice, výstavba cesty cez obec, oprava budovy MNV, stavba hasičskej zbrojnice a prístavba garáže pre požiarne vozidlo. Čakáreň ČSAD v Nižnej Šuňave bola postavená v roku 1958. V Nižnej Šuňave ešte v 60. rokoch nebol vodovod. S výstavbou vodovodu sa začalo v roku 1969 od studne z Piercka. Začiatkom 70. rokov sa začalo s výstavbou chát v priestore pri Čiernom Váhu.

Po spojení najpálčivejšou úlohou v oblasti výstavby bolo postavenie verejných budov. S výstavbou novej budovy sa začalo na jar 1978 a dokončená bola v roku 1980. V roku 1980 zrekonštruovali elektrickú sieť a začala realizácia prístavby a nadstavby ZDŠ. V roku 1987 opravili požiarnu zbrojnicu, dokončili 6-bytovú jednotku pre JRD, odvodnili futbalové ihrisko a obyvatelia svojpomocne vybudovali autobusovú čakáreň na Hrbkoch. 29. januára 1988 sa konalo slávnostné otvorenie kultúrneho domu.

Prioritnými úlohami po roku 1990 bolo výstavba kanalizácie a čističky odpadových vôd, prístavba základnej školy so zriadením plne organizovanej školskej dochádzky, plynofikácia obce, rekonštrukcia elektrickej siete a verejného osvetlenia v obci, regulácia potoka a výstavba televízneho káblového rozvodu. V roku 1998 bolo vymenených viac ako sto drevených stĺpov za betónové a staré vodiče s malým priemerom za nové, s väčším priemerom. Obec Šuňava v tomto roku urobila rekonštrukciu verejného osvetlenia popri štátnej ceste v dĺžke viac ako 2 km a namontovala nové svietidlá Philips.

V roku 2000 bol postavený nový autobusový prístrešok Hrbky. V roku 2002 obec zrekonštruovala požiarne zbrojnice, ktoré boli v závere roka aj splynofikované. Najstaršia časť budovy základnej školy dostala novú fasádu a bola zateplená.

Cirkev

V čase oslobodenia obcí boli takmer všetci obyvatelia Nižnej a Vyšnej Šuňavy rímskokatolíckeho vierovyznania a ich spoločná farnosť mala sídlo v Nižnej Šuňave. Farárom od roku 1945 bol František Martinka, ktorý bol zatknutý počas udalostí v roku 1950 a po vykonaní takmer päťročného trestu sa do obce už nevrátil. Prvého júla 1946 sa v obci konala po štrnástich rokoch birmovka, na ktorej sa zúčastnilo takmer 400 birmovníkov z oboch obcí.

Nástupcom Františka Martinku sa na krátky čas stal v roku 1950 vdp. Anton Toth a ešte v tom istom roku ho nahradil farár Gejza Findura. V Šuňave zotrval až do roku 1967. Počas jeho pôsobenia obyvatelia brigádnicky renovovali kostol vo Vyšnej Šuňave a ku kostolu Všetkých svätých v Nižnej Šuňave bola dobudovaná prístavba, vymenené lavice a nová omietka.

V rokoch 1967 - 1985 pôsobil ako farár Jozef Kožár. Zomrel 25. decembra 1985 v Šuňave a je pochovaný na miestnom cintoríne v dolnej časti obce. Jeho zásluhou sa kostoly vo Vyšnej aj Nižnej Šuňave dočkali výrazných rekonštrukčných prác. Nástupcom Jozefa Kožára sa 24. júna 1986 stal farár Stanislav Kaník. Po príchode pokračoval v snahe svojho predchodcu zrekonštruovať farský kostol Všetkých svätých v Nižnej Šuňave. To sa podarilo v roku 1988 za aktívnej pomoci obyvateľov obce. Hneď nasledujúci rok bola započatá oprava Kostola sv. Mikuláša vo Vyšnej Šuňave.

Od roku 1986 je farárom v Šuňave Stanislav Kaník. Za jeho pôsobenia sa podarilo zrekonštruovať kostoly v Nižnej aj Vyšnej Šuňave. V roku 2000 bol za pomoci sponzorov a milodarov obyvateľov zrekonštruovaný Kostol Všetkých Svätých s nákladom viac ako 1 mil. Sk. Drevená veža bola demontovaná a na jej mieste bola postavená nová, pokrytá medeným plechom. Vonkajšia fasáda kostola i veže bola vymaľovaná.

Školstvo

Po ukončení II. svetovej vojny existovali v Nižnej i Vyšnej Šuňave štátne ľudové školy. Obe boli trojtriedne. V školskom roku 1946/47 bola v Štrbe zriadená Štátna obvodová meštianska škola, ktorú začali navštevovať aj žiaci VI.-VIII. ročníkov z Nižnej a Vyšnej Šuňavy. V školskom roku 1947/48 bola vo Vyšnej Šuňave zriadená Ľudová škola hospodárska. V roku 1949 boli ľudové školy hospodárske nariadením Povereníctva školstva zrušené.

V päťdesiatych rokoch sa zo škôl vytratilo náboženstvo, motlitby boli nahradené Piesňou práce. V roku 1951 bola na Národnej škole vo Vyšnej Šuňave založená pionierska organizácia. V roku 1960 boli zriadené deviate ročníky a národné školy boli premenované na základné deväťročné školy. V dôsledku zlúčenia obcí došlo k zlúčeniu aj základných škôl. Vyučovalo sa v škole vo Vyšnej Šuňave, v budove ZDŠ v Nižnej Šuňave bola umiestnená materská škola.

V roku 1980 začali budovať prístavbu a nadstavbu ZDŠ. Škola tak v roku 1982 získala tri nové učebne. Od školského roka 1994/95 je teda v Šuňave zriadená plne organizovaná Základná škola. 1. januára 2004 zlúčením základnej školy a materskej školy vznikol nový právny subjekt Základná škola s materskou školou. Po výberovom konaní sa riaditeľkou školy stala PaeDr. Anna Hroboňová.

Zdravotníctvo

V Nižnej a Vyšnej Šuňave po II. svetovej vojne zdravotné stredisko neexistovalo, obyvatelia museli k lekárovi dochádzať do Svitu. V marci 1946 vypukla v obci Nižná Šuňava epidémia brušného týfusu, preto ONV v Poprade nariadil v obci karanténu. Pozitívnu zmenu do zdravotnej starostlivosti priniesol až 15. apríl 1991, keď začal v obci ordinovať praktický lekár. Snahy starostu obce o zriadenie obvodného zdravotného strediska vyvrcholili získaním licencie v roku 1992.

Kultúra a šport

Jednou z najvýznamnejších kultúrnych zložiek v obci je folklórna skupina. FSk Vystupuje pri rôznych podujatiach v obci či blízkom okolí jako aj na festivaloch a súťažiach. Reprezentovala Slovensko tiež na medzinárodnom európskom festivale v Rakúsku, aj na Dňoch slovenskej kultúry v Poľsku. Folklórna skupina Šuňava sa počas svojho pôsobenia snaží o zachovanie ľudových zvykov, ktoré odovzdáva mladým generáciám.

Po vyčlenení knižného fondu zo strediskovej knižnice v Štrbe v roku 1991 vznikla samostatná obecná knižnica v Šuňave pod správou obecného úradu. Od roku 1993 sa v obci pravidelne usporadúva medziokresný festival ochotníckych súborov Divadelná Šuňava.

Obecný úrad podpísal roku 1992 zmluvu s francúzskou spoločnosťou ETAMP film zmluvu o natáčaní filmu s pracovným názvom Giorgino v katastri obce. Pätnásteho apríla 1994 bolo miestne osvetové stredisko premenované na miestne kultúrne stredisko.

Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom počtu obyvateľov v obci Šuňava v rôznych rokoch:

tags: #kostol #vsetkych #svatych #v #sunave