Návod na ušitie zlatého prasiatka a vianočné tradície

Vianočný čas je o spoločne strávených chvíľach a nezabudnuteľných zážitkoch. Všade naokolo sa už trbliece svetielka aj ďalšia vianočná výzdoba, prečo si večery neprežiariť aj zlatým tvorením? Prasiatko je symbolom šťastia. Dokonca si ho môžete aj sami vyrobiť a ozdobiť ním vianočný stromček. Aby ste videli toto zlaté prasiatko, rozhodne nemusíte celý deň držať hladovku!

Pripravili sme pre vás tipy na originálne dekorácie a vychytávky, ktoré si môžete sami vyrobiť. Určite ale preskúmajte celú sekciu Návodov a inšpirácie. Napríklad objavíte tú pravú kombináciu pre váš originálny výtvor v zlatej farbe. Veľmi sa na vašu tvorbu tešíme!

Tip: Ak organizujete slávnostnú večeru, môžete toto prasiatko položiť na prestieranie a potom hosťom nechať ako pamiatku na príjemne strávený večer!

FR. W. VYDAL SPOLOK SV. mnoho iného.

Vianočné tradície a zvyky

Zvyky a tradície majú na Štedrý deň veľký význam. Veľa z nich ale zaniklo, len hŕstka prežila do súčasnosti. Poznáte ich všetky? A ktoré sa tento rok budú dodržiavať u vás doma?

Prípravy na Štedrý večer vrcholia už ráno

Možno si myslíte, že na Štedrý deň už mali ľudia hotovo a tešili sa na večer. Však pripraviť všetky tradičné chody nie je len tak. Opak je ale pravdou. Gazdinky začali skoro ráno piecť a variť, aby stačili pripraviť všetky chody na štedrovečernú tabuľu. Pokiaľ ste chceli ovplyvniť dianie budúceho roka, bolo potrebné dodržiavať rôzne tradície už od skorého rána.

• Nepodceňte rannú hygienu: Hneď, ako ľudia vstali, šli sa opláchnuť k studni studenou čistou vodou. To im podľa povery zabezpečilo do ďalšieho roka pevné zdravie.
• Tradičný pôst: Kto sa od rána postí, uvidí na stene zlaté prasiatko. Tento zvyk pochádza z pohanských čias, kedy sa oslavoval zimný slnovrat. Jeho symbolom bolo nielen slnko, ale aj zlaté prasa. Tiež to bola motivácia pre deti, aby celodenný pôst vydržali. Ak vás práve táto tradícia zaujala, prečítajte si viac o tradícii pôstu na Štedrý deň.
• Pamätajte na stromy aj na zvieratá: Myslíte na Štedrý deň aj na zvieratá a ovocné stromy? Ovocné stromy dostávali ku koreňom kosti od večere, aby budúci rok hojne plodili. V niektorých krajoch bolo zvykom, že gazdiná pohladila vareškou alebo kopistom, ktorým zarábala na chlieb alebo vdolky, ovocné stromy. Dokonca aj tie plané, vraj, aby začali rodiť. Veľa vám napovie Karel Jaromír Erben v básni Štedrý deň. Kohút dostával cesnak a sliepky hrach. Myslelo sa aj na nakŕmenie dobytka aj ďalších zvierat pri stavaní. Rozhodne sa nesmeli čistiť chlievy, aby zvieratá nezačali krívať.

Čo sa nesmie robiť na Štedrý deň

Na Štedrý deň platí nemálo zákazov. Ich porušenie má negatívne následky. Čo je zakázané?

• Nič nesmie z domu: Na Štedrý deň platil zvyk, že sa nesmie vynášať ani požičiavať čokoľvek z domu. Verilo sa totiž, že by skrze vydané veci odišlo z domu šťastie. Platilo to aj opačne. Keby ste si priniesli niečo požičané do domu, mohlo by do neho preniknúť zlo. Iba v poľských tradíciách nájdeme obojstrannú výmenu. Dať a dostať je povolené, aby sa tak dialo aj po celý ďalší rok.
• A hlavne nepracuj: Všeobecne platí vo sviatočné dni pokoj od práce ako symbol božej úcty. Tento zákaz platí celý deň. Zákaz platí aj na textilné práce, ako je šitie, pradenie, ale aj napríklad pranie bielizne. (Zaujímavé je, že variť zložitú večeru zakázané nebolo.) A čo sa stane, ak budete prať, pliesť alebo tkať? Spôsobíte neúrodu a choroby dobytka. Zahrčenie kolovratu by mohlo spôsobiť neplodnosť ovocných stromov. Hlučné práce sú vôbec najhoršie, tie podľa povier privolávajú búrku a krupobitie.
• Žiadne písanie listov: Pokiaľ niekto svojmu milovanému napísal na Štedrý deň list, potom mohol počítať s tým, že sa čoskoro rozídu.
• A rozhodne žiadne hriešne činnosti: Za žiadnu cenu sa na Štedrý deň nesmelo chodiť do krčmy alebo dokonca hrať karty či iné hazardné hry. Rovnako bolo zakázané kliať, nadávať a brať Božie meno nadarmo. Ani keď ste sa zľakli alebo sa vám niečo nepodarilo.

Tradičný Štedrý večer

Pred samotnou večerou sa naprieč Európou dodržiavajú na Štedrý deň zvyky a tradície, ktoré majú zaistiť zdravie a šťastie rodiny na celý rok.

• Prestieranie štedrovečerného stola: Stôl sa prestieral pre párny počet ľudí, lebo sa hovorilo, že vždy predtým, než začne večera, obchádza každý stôl Smrť a tam, kde nájde nepárny počet ľudí pri stole, sa v budúcom roku pre jedného z členov rodiny vráti. Na stôl sa prestieral biely obrus. Nesmel chýbať dožinkový veniec, bochník chleba, cesnak a hrnček medu. Niekde sa dbalo, aby bola prítomná šatka s devätero druhmi jedla (väčšinou ovocia a orechov). Inde sa do každého rohu stola dávala ošatka. V prvej bol bochník chleba, aby bol zaistený dostatok jedla pre rodinu. Do druhého sa dávala úroda zo záhradky a z poľa, aby aj budúci rok bola dobrá úroda. Do tretej šatky prišli peniaze ako symbol blahobytu a štvrtá sa plnila kúskami potravy pre dobytok a hydinu.
• K sviatočnému stolu jedine vo sviatočnom: Ak ste si sedali k štedrovečernej tabuli, tak jedine vo sviatočnom oblečení. Táto tradícia je na Štedrý deň stále v mnohých rodinách dodržiavaná.
• Šupina z kapra: Pod každý tanier sa dávala minca či šupina z kapra, to aby sa v rodine udržali peniaze. Dodnes si niektorí ľudia šupinku z kapra nechávajú pre šťastie.

Tradícia a zvyky pri Štedrovečernej večeri

S východom prvej hviezdy začínala gazdinka nosiť na stôl, hospodár medzitým zapálil sviečky, všetci sa spoločne pomodlili a zasadli k stolu.

• Jabĺčko a chlieb s medom: Hospodár pri stole rozkrojil jablko na toľko dielikov, koľko bolo členov rodiny. Každý člen potom svoj dielik zjedol, aby každý z nich trafil domov a všetci sa zase o rok zišli. Potom hospodár nakrájal pre zmenu na malé kúsočky chlieb, každý kúsok namazal medom a rozdal každému dieťaťu po jednom kúsku. K tomu sa hovorilo: „Krajem chlieb, mažem medom, aby ste všetci boli po celý rok takí dobrí, ako ten med je“.
• Od stola sa nesmelo vstávať: Kým sa jedlo, nesmel nikto vstať od štedrovečerného stola. Ak by totiž vstal, znamenalo by to, že sa už budúci rok na Vianoce rodina nezíde celá v rovnakom zložení.

Veštby a povery na Štedrý deň

Medzi tradície a zvyky na Štedrý deň patria aj rôzne povery, ktoré súvisia s veštením. Pretože Štedrému večeru aj následnej noci sú pripisované magické sily, hodia sa tieto chvíle na veštenie budúcnosti. Mladých zaujímala svadba, starých ďalšie roky života a hospodára úroda v ďalšom roku.

Dievčatá a svadba

Na Štedrý deň po večeri sa každé dievča mohlo dozvedieť niečo o ženíchovi, ktorý na ňu čaká v budúcnosti.

• Vtáky: Po večeri nasypalo dievča drobčeky vtákom a sledovalo, z akej strany priletí prvý vták, odtiaľ sa potom mal dostaviť aj ženích. Predtým sa tiež búchalo na kurník, a pokiaľ sa kohút ozval, znamenalo to, že sa má dievča pripravovať na svadbu.
• Pes: Keď dievča zatriaslo plotom či bazou a ozval sa pes, potom zo smeru, odkiaľ bol počuť, mal prísť ženích.
• Jabĺčko: Ďalším zvykom bolo okrajovanie jabĺk, kedy vždy dlhý okrojok hodil chlapec aj dievča za hlavu a podľa toho, aký tvar sa z neho na zemi utvoril, sa hádalo, akým písmenom bude začínať meno ich nastávajúcej či nastávajúceho.
• Črievica: Hádzalo sa aj črievicou. Ak jej špička ukazovala po dopade k dverám, znamenalo to, že dotyčný odíde z domu. Ak ukazuje dovnútra izby, dotyčná osoba zostane.
• Hrnčeky: 7 hrnčekov, ktoré sa postavili na stôl dnom nahor. Pod každý hrnček sa vložil určitý symbol, napríklad pre smrť hlina, peniaz pre bohatstvo, pre nastávajúceho rodiča obrázok atď. Každý potom obrátil hrnček a odkryl svoj symbol do budúcnosti.
• Sviečka: Veštilo sa aj pomocou dymu zo sviece, ktorá sa sfúkavala. Dym stúpajúci nahor značil pevné zdravie na budúci rok.
• Liatie olova: Horúce olovo sa nalialo do vody a podľa tvaru, ktorý vznikol, sa hádala budúcnosť.
• Orechy: Keď ho niekto rozlúskol a našiel vo vnútri tmavé jadro, značilo to jeho skorú smrť.

Rôzne tradície a zvyky sa na Štedrý deň dodržiavajú naprieč celým svetom. Vianoce sú jednoducho magické chvíle.

tags: #chcem #usit #na #vianoce #zlate #prasiatko