Vianočné sviatky sú obdobím radosti a rodinnej pohody, ktoré sa v rôznych krajinách oslavujú odlišnými spôsobmi. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vyzerajú Vianoce v Poľsku, krajine s bohatou katolíckou tradíciou.
Prepojenie na hlavnú tému: Na kartičkách máme napísané niektoré dni. Úlohou žiakov je priradiť im príslušný zvyk. Kartičky: sv. Lucia, sv. Ondrej, sv. Mikuláš, Advent, Vianočná vigília, a pod. Slová na priradenie: liatie olova, balíček sladkosti, adventný veniec, vinše, roznášanie svetla. Bohatstvo zvykov a tradícií sprevádza aj Vianočné sviatky. Kresťania na celom svete slávia narodenia Božieho Syna Ježiša, svojho Záchrancu. Aj my sme kresťania, skôr než sa dostaneme k zvykom a tradíciám, pripomenieme si jeho narodenie čítaním zo Svätého písma.
HLAVNÁ ČASŤČítanie Svätého písma Lk 2, 1-20.Pripravíme Sväté písmo, pekné prestieranie, zapálime sviecu a slávnostne prečítame časť o narodení Ježiša. Sviecu a Sväté písmo necháme uprostred spoločenstva aj po prečítaní.Vianočné rozprávanie - Štedrý večer nastal
Vianoce v Poľsku: Wigilia a štedrovečerné tradície
V katolíckom Poľsku sa Vianoce nazývajú Wigilia. Vianoce v Poľsku patria k najdôležitejším katolíckym sviatkom. Poliaci sa po celý Štedrý deň postia: nie kvôli zlatému prasiatku, ale pretože to je kresťanská tradícia. 24. decembra sa dodržiava striktný pôst, ktorý je zakončený bohatou Štedrou večerou. Ku stolu zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Tá sa však nezačne skôr, ako na oblohe zasvieti prvá hviezda. Je tradíciou prestrieť jedno miesto pre nečakaného hosťa. Večera začína modlitbou a čítaním z Biblie, lámu sa posvätené oblátky. Večera začína lámaním oblátky upečenej z pšenice a vody. Kedysi ľudia nosili oblátky z domu do domu a „vinšovali“ si tak Veselé Vianoce. Pri lámaní oblátky si všetci spoluvečerajúci musia navzájom odpustiť krivdy napáchané za uplynulý rok a želať si tiež navzájom šťastie do ďalšieho roku. Oblátku láme najstarší člen rodiny.
Vianočná oblátka je symbolom odpustenia a šťastia v Poľsku.
Štedrovečerné menu
Poľská hostina má obvykle až 12 chodov (počet apoštolov aj mesiacov v roku). Štedrovečerné menu pozostáva z dvanástich bezmäsitých pokrmov symbolizujúcich dvanásť apoštolov. Jedlá sa líšia podľa regiónu, bývajú pôstne a každá ingrediencia má svoju symboliku. Prestiera sa vždy o jedno miesto viac v prípade, že by na dvere zaklopal pocestný.
Na stole nechýba polievka z červenej repy barszcz, podávaná s uszkami (cestoviny plnené hubami), ryba, pirohy na rôzne spôsoby a gołąbki - kapustové závitky s pohánkovou kašou. Štedrá večera pozostáva z hubovej či rybacej polievky, kapra, kapusty s hrachom, plnených knedlí, makových halušiek či cestovín, kompótu zo sušeného ovocia a kutje. Je to varená pšenica zmiešaná s medom, makom, hrozienkami a orieškami. Jedia sa makové koláče makowce a rožky makówki máčané v sladkom mlieku s makom, z nápojov je obľúbený kompót zo sušeného ovocia.
Štedrovečerná večera v Poľsku je bohatá a plná symbolických jedál.
Rozdiely medzi slovenskými a poľskými Vianocami
Gosia Lech-Vlk , poľská volejbalistka žijúca na Slovensku, hneď niekoľko rozdielov medzi naším a poľským volejbalom. „Hneď prvým je, že u nás máme viac súťaží. Okrem extraligy máme ďalšie tri - prvú, druhú a tretiu. Čo sa týka slovenskej najvyššej súťaže, úrovňou určite nedosahuje poľskú extraligu. Možno prvých päť družstiev na Slovensku je na úrovni poľskej I. ligy,“ bez okolkov povedala Gosia Lech-Vlk.
„Najväčší rozdiel je však v podmienkach. V Poľsku je volejbal na profesionálnejšej úrovni. O fanúšikoch ani nehovorím. Na niektoré naše zápasy sa príde pozrieť 20 ľudí. Ťažko sa mi hrá, keď nemám pre koho. Niekedy, keď hráme zápas pred prázdnou tribúnou, mám pocit, akoby som trénovala. Je to trošku demotivujúce. Je tu síce veľa ľudí, ktorí chcú pre volejbal v Nitre urobiť to najlepšie, je to však beh na dlhú trať,“ pokračovala.
Rozdiely medzi sviatkami však nie sú iba v kulinárstve. Asi najvýraznejší rozdiel je, že v Poľsku nenosí darčeky Ježiško, ale Gwiazdor a deti si ich môžu rozbaliť pri východe prvej hviezdy na oblohu. Keďže je však Poľsko vyslovene katolícka krajina, väčšina ostatných zvykov je prakticky rovnaká ako tie slovenské.
Ďalšie vianočné zvyky v Poľsku
Poliaci radi doma zdobia živý stromček, najčastejšie smrek, jedličku alebo borovicu. Našli by ste na ňom svetielka a moderné ozdoby alebo prírodné dekorácie (slamené ozdoby, sušené ovocie a sviečky). A kto nosí v Poľsku darčeky? Líši sa to podľa regiónu: niekde nosí darčeky sv. Mikuláš, ale môže to byť aj Dieťatko, Hviezdička, Anjelik alebo Gwiazdor. Deň zakončia Poliaci v kostole na polnočnej omši - tzv.
Vianočný stromček na Hlavnom námestí v Krakove.
Vianočné sviatky v Poľsku sú bohaté na tradície a zvyky, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Či už ide o pôstny Štedrý deň, bohatú večeru s dvanástimi chodmi alebo rozdávanie darčekov, Vianoce v Poľsku sú jedinečným a nezabudnuteľným zážitkom.