Práca horských záchranárov si vyžaduje nasadzovanie ich životov bez ohľadu na to, aký je deň. Náročné podmienky, nepredvídateľné situácie a často aj nepriaznivé počasie robia z ich práce neustály boj s časom a prírodou. Záchranné akcie v horách sú neraz komplikované a vyžadujú si maximálne nasadenie a profesionalitu.
Slovak Telekom je partnerom Horskej záchrannej služby už 21 rokov a aktuálnou kampaňou si toto spojenie pripomína. Kampaň Telekomu vrcholí minútovým televíznym spotom z dielne MUW Saatchi & Saatchi. Ústredným motívom spotu je sviatočný večer, počas ktorého prebieha záchranná akcia v horách. Spot tonalitne nadväzuje na pokojné Vianoce, v ktorých stavili na filmovosť a jednoduché ľudské príbehy.
„Tohtoročnými Vianocami sme odštartovali nový komunikačný koncept. Jeho hlavnými hrdinami sú neznáme tváre a ich príbehy. A to bola jedinečná príležitosť, ako vzdať hold aj horským záchranárom, ktorí sú pre verejnosť takisto neznámi, aj keď pre ňu denne nasadzujú vlastné životy. Spot je tak odkazom na partnerstvo, na ktoré sme hrdí.
V spote účinkovali traja reálni členovia Horskej záchrannej služby -Igor Trgina, Jakub Filipko a Ján Šustr a okrem toho produkcia pri príprave spotu konzultovala všetky odborné záležitosti priamo s riaditeľom Horskej záchrannej služby Jozefom Janigom.
Nakrúcanie vianočnej kampane, vrátane spotu o Horskej záchrannej službe, sa uskutočnilo v polovici októbra, keď boli denné teploty pomerne vysoké aj v horách.
Keďže Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku s najvyšším stupňom ochrany prírody, v ktorom sú zakázané napríklad prelety helikoptér, tak pre potreby Telekom spotu sa vzlet a prelety helikoptéry mali pôvodne točiť na popradskom letisku, ale z dôvodu vtedy prebiehajúcej štátnej návštevy sa museli presunúť na lúku neďaleko dediny Gerlachov.
Nakrúcanie prebiehalo vo Vysokých Tatrách a zahrali si v ňom skutoční záchranári Horskej záchrannej služby.
Horskí záchranári I.
Tragické Vianoce vo Vysokých Tatrách
Tohtoročné Vianoce tak boli vo Vysokých Tatrách mimoriadne tragické a od včera tu zahynuli štyria ľudia a niekoľko ťažko ranených stále leží v popradskej nemocnici.
Horskí a leteckí záchranári boli v stredu nepretržite v teréne. Na viacerých miestach v Tatrách ich zamestnali záchranné akcie. Z popradského letiska odlietal vrtuľník už pred šiestou ráno. Horskí a leteckí záchranári smerovali do Malej Studenej doliny, kde spadol jeden z dvojice poľských horolezcov.
Spadnutého muža sa podarilo nájsť približne hodinu po páde. Urobil osudnú chybu: "Mal mačky na batohu priviazané a jeho pár skončil tragicky, takže treba tie veci aj používať.
Horskí a leteckí záchranári ho z terénu dostali a priviezli na heliport do Starého Smokovca, kde ďalej o jeho život bojovali. Žiaľ, svojim zraneniam podľahol. Medzitým už ale prišlo volanie o pomoc pod Téryho chaty: "Nedalo sa nám vletieť do doliny, lebo nás odtiaľ vyfúklo," povedal Črevienka.
To už stúpali horskí záchranári hore po svojich. "Za pomoci aj chatára aj Téryho chaty, ktorý tam prišiel so zatejpovacími prostriedkami aj s kanadskými saňami.
No a kým jedna skupina horských záchranárov znášala ťažko raneného muža spod Téryho chaty, druhá už smerovala do Kráľovského žľabu. Tu skonal český turista: "Český turista vystupujúci na Slávkovský štít padol dolu Kráľovským žľabom, čo je vyše 1000 metrov.
Medzitým už potrebovala pomoc leteckých záchranárov žena, ktorý padala niekoľko metrov pri vodopáde skok: "Pádom utrpela poranenia brucha a hrudníka," hovorkyňa VZZS ATE Poprad Zuzana Hopjaková.
Deň vyvrcholil záchrannou akciou pod Jahňacím štítom. Tam sa vážne zranili dve deti. Štrnásťročné dievčatko bojuje o život, jej o tri roky mladší brat je tiež vážne ranení. Boli na túre s otcom.
Návštevníkov, ktorí sa chystajú na túry, horská služba varovala pred nepriaznivými podmienkami, predovšetkým zľadovateným povrchom, kvôli ktorému hrozí nečakané pošmyknutie. HZS o tom informovala na oficiálnej webovej stránke.
Po celodennej túre zo Starej doliny v zlom počasí boli poľskí skialpinisti vyčerpaní a nedokázali samostatne zostúpiť do údolia. Horskí záchranári požiadali o mimoriadne spustenie kabínkovej lanovky, ktorou sa k nim vyviezli.
Návštevníkov horských oblastí HZS upozorňuje, aby dobre zvážili svoje aktivity v nepriaznivých poveternostných podmienkach.
Slovenský hydrometeorologický ústav očakáva pre nasledujúci deň na hrebeňoch Vysokých a Nízkych Tatier výskyt vetra, ktorý dosiahne krátkodobo rýchlosť 110 až 135 kilometrov za hodinu, čo predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, najmä pre pešiu turistiku a horolezectvo.
"Preto by si mali návštevníci vysokohorských oblastí dobre zvážiť svoju aktivitu, počnúc plánovaním túry resp. Sneh v Tatrách je zľadovatený. Treba si dávať veľký pozor, lebo pri pošmyknutí hrozia pády s vážnymi následkami.
Horskí záchranári mali v prvý sviatok vianočný v Tatrách plné ruky práce. Ráno zasahovali po tom, ako počas služby na zjazdovke z Lomnického sedla videli pád slovenskej lyžiarky. Utrpela vážne poranenia tváre, horných aj dolných končatín.
Po neodkladnom zdravotnom ošetrení, zavolali vrtuľníkovú záchrannú službu. „S poranením hlavy a podozrením na zlomeninu hornej končatiny bola letecky prevezená do popradskej nemocnice,“ informovala Aktuality.sk hovorkyňa leteckých záchranárov Zuzana Hopjaková.
Horská záchranná služba (HZS) dnes Aktuality.sk informovala tiež o tom, že súbežne so záchrannou akciou v Lomnickom sedle požiadali jej záchranárov o pomoc aj z Téryho chaty. Česká turistka sa v Malom hangu pošmykla na zľadovatenom povrchu a padala niekoľko stoviek metrov. Záchranári okamžite požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov.
Tá naložila záchranára HZS na palubu smerovala k postihnutej.„Pri schádzaní z Téryho chaty zakopla a padala dole strmým zľadovatený terénom česká turistka. Pádom si vážne poranila hlavu a aj napriek rýchlemu zásahu vrtuľníkom jej už záchranári nedokázali pomôcť a lekár, žiaľ, na mieste už len konštatoval úmrtie,“ uviedla Hopjaková.
Telo nebohej 25-ročnej turistky záchranári transportovali do Starého Smokovca, kde ho odovzdali polícii a pohrebnej službe.
Slovenský turista požiadal okolo obeda horských záchranárov o pomoc vo Veľkom hangu v Malej Studenej doline. Pošmykol sa na zľadovatenom povrchu a po dlhom páde sa sťažoval na bolesti trupu a brucha.
Na zásah opäť letel vrtuľník. Jeho posádka poskytla 35-ročnému turistovi na mieste neodkladné lekárske ošetrenia a následne ho letecky transportovali do Starého Smokovca. Tam ho už odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá ho ďalej previezla do nemocnice.
Dnes vo obedňajších hodinách požiadali horských záchranárov aj českí turisti. Nahlásil pád dvojice turistov na zľadovatenom povrchu. „Nachádzali sa na turistickom chodníku vedúcom na Slavkovský štít v nadmorskej výške približne 1900 metrov n.m.,“ informovali záchranári.
Podľa ich slov okamžite požiadali o pomoc aj leteckých záchranárov. Ich posádka sa v tom čase vracala zo zásahu v Malej studenej doline a potrebovala dotankovať palivo. Následne zo vzduchu spolu so záchranármi HZS na palube lokalizovali miesto pádu obidvoch turistov.
„24-ročný turista pri páde utrpel vážne poranenia hlavy, bol v bezvedomí v kritickom stave. Záchranári mu poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť a následne ho pripravili na letecky transport do nemocničného zariadenia. Žiaľ, 23-ročná turistka utrpela pri páde dlhom niekoľko stoviek metrov poranenia nezlučiteľné so životom,“ konštatuje HZS.
Telesné pozostatky mladej ženy transportovali do Starého Smokovca, kde ich odovzdali policajtom a pohrebnej službe.
Záchranári Horskej záchrannej služby (HZS) boli v piatok (23. 8.) večer prostredníctvom tiesňovej linky Poľskej tatranskej horskej služby (TOPR) požiadaní o pomoc pre dvojicu poľských turistov, 52-ročného muža a jeho 20-ročnú dcéru. Pre náročnosť transportu s turistami prečkali noc pod vrchom Mlynár vo Vysokých Tatrách. Ako informuje HZS na svojej webstránke, otec s dcérou pri zostupe v exponovanom teréne v oblasti Mlynárových vidiel k Ťažkému plesu potrebovali pomoc pre pád muža.
Turista, ktorý nemal dostatočné vybavenie do horolezeckého terénu, sa pri prechode skalnými platňami zrejme pošmykol a spadol asi tri metre. Dcéra s ním stratila vizuálny kontakt a bol jej schopný iba odpovedať.
"Do záchrannej akcie vyrazili profesionálni a dobrovoľní horskí záchranári z Vysokých Tatier. Záchranári po príchode k skalnej stene museli do steny naliezť a následne poskytnúť mužovi, ktorý mal povrchové poranenia, zdravotnú starostlivosť. Nakoľko transport muža by bol náročný a jeho zdravotný stav sa podarilo stabilizovať, horskí záchranári s turistami prečkali noc na mieste," uvádza HZS.
Skoro ráno bola o súčinnosť požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) z Popradu. Turisti boli postupne so záchranármi evakuovaní za pomoci palubného navijaka a vysadení v Bielovodskej doline.
Nie každý môže byť na Vianoce s rodinou, niektorí cestujú na sviatky do zahraničia zámerne, iných núti stráviť Štedrý večer mimo Slovenska práca.
Oslovili sme 3 mladých Slovákov, ktorí bez rodiny a tradičných Vianoc strávili niekoľko rokov po sebe a opýtali sme sa ich, ako vyzerali ich sviatočné dni ďaleko od vianočnej rodinnej pohody.
Boris: Počas Vianoc sme si s rodinou zavolali a poslali si nejakú tú lásku aspoň cez telefón
Boris momentálne žije a pracuje v rodných Košiciach, no Vianoce mimo domova a rodiny strávil hneď dvakrát po sebe.
„Prvýkrát to bolo v roku 2014, keď som mal 23 rokov. Odišiel som krátko pred Vianocami zo Slovenska s pomerne neusporiadaným životom a sviatky som vtedy strávil na ostrove Tenerife. Druhýkrát sa situácia zopakovala hneď o rok, Vianoce som vtedy ,oslavoval‘ v Londýne, kam som sa z Tenerife presťahoval už po 2 mesiacoch,” spomína.
Vianoce na Tenerife vtedy pripravovali viacerí, väčšinu ľudí videl ale po prvýkrát. „Štedrý večer som trávil s ľuďmi, z ktorých som ako-tak poznal iba kamarátku z Košíc. Ostatných v štedrovečernom kruhu som spoznal až tam a úprimne, s väčšinou z nich som si až tak nesadol,” priznáva Boris.
Zároveň dodáva, že napriek tomu mu tam atmosféra Vianoc nechýbala: „Ak by som chcel za celý ten večer a jeho prípravu niekoho pochváliť, tak by to bola dievčina z Poľska menom Karolina, ktorá pripravila takmer celú večeru sama a dokázala dať Vianociam nádych domova.”
Ďalšie Vianoce v Anglicku prežil už s kamarátmi. „Sviatky v Londýne boli už úplne iné. Pozvali ma k sebe blízki kamaráti, ktorí boli v tej dobe čerství londýnski prisťahovalci a oboch som dobre poznal. Boli to tradičnejšie slovenské Vianoce, akurát som miesto rodiny sedel pri stole s 2 ľuďmi, s ktorými som mal v tom čase najbližší kamarátsky vzťah,” opisuje.
„Pokiaľ trávite tieto sviatky 22 rokov po sebe v kruhu tých istých ľudí, tak si na to rozum aj srdce zvyknú a neubránite sa ani slzám.“
Počas celého pobytu v zahraničí bol Boris v kontakte s rodinou pravidelne, iné to nebolo ani cez sviatky.
„Domov som chodil viac-menej len raz za polroka, no Skype sme mali zapnutý pravidelne. Snažili sme sa aspoň raz za týždeň. Počas Vianoc sme si s rodinou zavolali a poslali si nejakú tú lásku aspoň cez telefón. Nemyslím však, že sme si len kvôli tomu, že bolo obdobie Vianoc, volali oveľa viac, ako zvyčajne,” hovorí.
Borisovi na Vianociach v zahraničí najviac chýbal čas s rodinou. „Chýbal mi pocit domova a toho, že pri sebe máte niekoho blízkeho. Vianoce pre mňa nie sú o tom, že je niekde napísané, že sa v tento deň musíte rozplakať, ak nie ste s rodinou, ale pokiaľ trávite tieto sviatky 22 rokov po sebe v kruhu tých istých ľudí, tak si na to rozum aj srdce zvyknú a neubránite sa ani slzám. No a potom tu je, samozrejme, mamina kapustnica,” dodáva s úsmevom.
Vzťah k Vianociam sa po jeho skúsenosti v zahraničí nezmenil. „Stále sa na ne pozerám rovnako, chcem ich tráviť v kruhu blízkych, na pár dní vypnúť, stretnúť spolužiakov zo strednej, s ktorými sa už 8 rokov stretávame vždy okolo Vianoc, no a celé to uzavrieť vstupom do nového roka, keď si chcem dať aspoň 12 predsavzatí, aby bolo zase na čo celý rok kašlať,” uzatvára Boris.
Silvia: Otec mi pošle viac fotiek vianočného jedla a povie - toto si mohla teraz jesť
Silvia bude Vianoce mimo Slovenska tráviť aj tento rok.
„Bude to už tretíkrát, pretože sa dlhodobo zdržiavam na ostrove Bali v Indonézii. Pracovne sa venujem obsahovému marketingu, a teda prácu s tímom realizujem online. Moja práca mi umožňuje, že môžem pracovať na diaľku, a teda najmä v chladnejších mesiacoch sa na Slovensku nezdržiavam. Vo voľnom čase sa venujem najmä surfingu a cestovaniu, a to je dôvod, prečo teraz bývam na Bali,” vysvetľuje sympatická Slovenka.
Vianoce na Bali sa Silvia v minulosti snažila zorganizovať v slovenskom štýle. „Minulý rok som v dome, kde som bývala, zorganizovala štedrovečerné posedenie pre slovenských kamarátov, ktorí boli na návšteve na Bali. Snažili sme sa pripraviť podobnú večeru tej klasickej slovenskej, ale nie veľmi sa nám to podarilo,“ spomína.
„Mali sme zemiakový šalát a rybu, bola to však ryba z oceánu a nie kapor. Okrem toho sme mali zákusky, ale boli všetky kupované, lebo na Bali nemám rúru na pečenie. Po slovenskej večeri som absolvovala ešte večeru s medzinárodnými priateľmi, teda s tými, ktorí oslavujú Vianoce. Každý priniesol niečo tradičné na jedenie, takže sme sa poriadne prejedli a nevládali si ani zatancovať na pripravený hudobný program,“ smeje sa Silvia.
„Najviac mi určite chýba rodinná pohoda, špeciálne momenty pri Štedrej večeri a rozbaľovanie darčekov po nej.“
Na to, že je Silvia neustále niekde vo svete, si jej rodina už zvykla. „Počas vianočného dňa si zavoláme a poprajeme si dobrú chuť k večeri, ale nemyslím si, že by sme boli v kontakte viac ako inokedy. My sme v kontakte pomerne často, takže na Vianoce je to asi ako v iné dni.
Možno otec pošle viac fotiek vianočného jedla a vraví mi - toto si mohla teraz jesť,” hovorí Silvia. Zároveň dodáva, čo jej chýba na Vianociach mimo domova: ,,Najviac mi určite chýba rodinná pohoda, špeciálne momenty pri Štedrej večeri a rozbaľovanie darčekov po nej. Okrem toho všetky možné koláče a zákusky mojich starých mám.”
Vianoce na Bali strávila Silvia vždy príjemne, no tradičné slovenské jej predsa len chýbajú. „Cítim, že to, že budem tráviť Vianoce tretíkrát za sebou v Ázii, mi trochu uberá na ich špeciálnej funkcii a atmosfére, ktorú tu nezažijem. Na budúci rok by som chcela byť na Slovensku a pripomenúť si naše tradície a stráviť viac času s rodinou,” uzatvára.
Vlado: Štedrý večer v Austrálii som strávil mimo civilizácie, v divočine s instantnou polievkou
Vlado na Slovensku nežije už 8 rokov, na Vianoce mimo rodiny si už zvykol.
„Prvýkrát som strávil sviatky mimo Slovenska vo Švajčiarsku. Pracoval som vtedy v hoteli, potom som bol 3 roky v Austrálii, neskôr som sa vrátil naspäť do Švajčiarska, teraz som v Berlíne, takže vianočné sviatky som strávil na rôznych miestach,” hovorí Vlado, ktorý trávil Vianoce mimo domova najmä kvôli práci.
„Keďže pracujem v turizme, pracovať budem aj tento rok a práve preto si veľmi neuvedomujem, že vôbec Vianoce sú,” dodáva.
Štedrý večer trávil za tie roky rôzne. „Prevažne som bol v práci, ale napríklad počas Vianoc a Silvestra v Austrálii som bol na túre a jeden Štedrý večer som strávil pri stane úplne niekde mimo civilizáciu, v divočine so spacákom a namiesto štedrovečerného kapra som mal instantnú polievku. Bolo to krásne a veľmi fajn,” spomína na svoje netradičné sviatky.
„Minulý rok som strávil Vianoce vo Švajčiarsku, kde som už mal nejakých kamarátov, ktorí ma pozvali na vianočnú večeru. V rámci večere sme mali napríklad aj fondue,” spomína Vlado.
Rodičia skutočnosť, že je ich syn v zahraničí, prežívajú dobre. „Mám 2 malých bratov, ktorí stále žijú s nimi, takže jeden človek určite chýbal, ale myslím, že to neprežívali nejako extra emotívne,” hovorí Vlado.
Dodáva, že kontakt s rodičmi sa líši od toho, kde sa práve nachádza. „Keď som bol napríklad v Austrálii, čo je úplne iný koniec sveta a je tam 10-hodinový časový posun, tak ten kontakt sa nenadväzoval tak jednoducho,“ hovorí.
„Vždy som aspoň napísal SMS alebo som sa rýchlo pripojil na internet, zavolal a poprial pekné sviatky, pretože si myslím, že to je dôležité. Keďže som teraz v Európe, tak je to úplne iné, keďže nemám už ani roaming. Hocikedy zavolám ja alebo oni mne,” opisuje Vlado komunikáciu s rodinou.
„Vidím výzdoby, vidím ľudí, že z toho šalejú a nakupujú, ale mne to absolútne ako Vianoce nepríde - necítim tú atmosféru, necítim to teplo domova, teplo rodiny, nevidím svojich rodičov, nevidím svojich bratov.“
Vianoce znamenajú pre Vlada najmä čas s rodinou: „Pre mňa Vianoce boli, sú aj vždy budú o kruhu rodiny. Stále, keď myslím na Vianoce, na pravé Vianoce, tak je to naozaj mama, otec, bratia, kapor a zemiakový šalát. Keďže väčšinu sviatkov pracujem alebo som niekde úplne inde, tak mne ani nepríde, že sú Vianoce,“ hovorí.
„Vidím výzdoby, vidím ľudí, že z toho šalejú a nakupujú, ale mne to absolútne ako Vianoce nepríde - necítim tú atmosféru, necítim to teplo domova, teplo rodiny, nevidím svojich rodičov, nevidím svojich bratov,” približuje.
„Môj vzťah k Vianociam sa po rokoch v zahraničí nezmenil. Stále som konzervatívny, rodinne zmýšľajúci vianočný človek, ale myslím si, že moje Vianoce sa veľmi zmenili. Vianoce pre mňa sú naozaj dedina a rodina. Napríklad momentálne v Berlíne je to úplne šialené. Všetko, čo sa deje okolo Vianoc, všade ozdoby, ľudia.
Práca horských záchranárov je náročná a vyžaduje si veľkú obetavosť, no ich prítomnosť a pomoc sú neoceniteľné pre všetkých návštevníkov hôr.
tags: #vianoce #bankych #zachranarov