Vianočné sviatky sú obdobím, keď sa najsilnejšie prehrejú rodinné putá a každý sa najlepšie cíti v teple domova v prítomnosti blízkych. Sú však povolania, ktoré si vyžadujú prevádzku i vtedy, keď väčšina národa sedí za sviatočne vyzdobeným stolom. Aj lekári sú v centre diania, a to pohotovostní lekári.
Aj keď bane v regióne skončili, banskí záchranári zostávajú aj naďalej v pohotovosti. Ich fungovanie je zabezpečené ešte tento rok. Banskí záchranári pomáhajú i pri rôznych nešťastiach. Banskí záchranári budú potrební aj v budúcnosti. Fungovanie banskej záchrannej služby je v riešení. Po skončení ťažby uhlia v Bani Nováky začali práce na jej likvidácii. Tie môžu trvať mesiace i roky, preto je banská záchranná služba potrebná i naďalej.
„V súčasnosti máme približne sto banských záchranárov,“ informoval riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice Prievidza Stanislav Paulík. Ide o dobrovoľných banských záchranárov.
Tým, že bane ukončili ťažbu a prepúšťajú zamestnancov, ubúda aj dobrovoľných banských záchranárov. „To znamená, že od februára budeme musieť nabehnúť na nový režim banskej záchrannej služby. S dobrovoľnými banskými záchranármi by sme neboli schopní zabezpečiť tento systém,“ vysvetlil Paulík. Mala by sa tak vytvoriť skupina profesionálnych banských záchranárov, ktorí sa budú striedať v pohotovostných službách na Hlavnej banskej záchrannej stanici. Riaditeľ banskej záchranky predpokladá, že celkovo by malo ísť o 24 pracovníkov.

Vianočné tradície a predseda TSK
TRENČÍN - Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, priznáva, že Vianoce majú pre neho osobitný význam. „Najkrajšie sviatky v roku trávim pravidelne doma v Dohňanoch so svojou rodinou a priateľmi. Počas celého roka využívam každú voľnú chvíľu na stretávanie sa s ľuďmi a na ostatné mi nezostáva veľa času. Preto je tento sviatočný čas pre mňa o to vzácnejší. U nás doma dodržiavame takmer všetky tradície typické pre náš región, na štedrovečernom stole nechýba vianočná kapustnica.
Popri rodinných aktivitách si však stihne odbehnúť aj do práce a navštívi záchranné zložky v kraji, či už hasičov, policajtov, zamestnancov Správy ciest TSK alebo banských záchranárov. A čo želá Jaroslav Baška všetkým obyvateľom Trenčianskeho kraja? To najcennejšie - ľudské zdravie. „Aby im slúžilo a aby sa oň starali a vážili si ho. Aby v zelenej župe, ktorou sa Trenčiansky kraj snaží byť, vždy našli miesto na šport, zábavu, aktívny životný štýl, pohyb aj relax. A keď si ich predsa len nejaká choroba nájde, aby v našich troch nemocniciach našli rýchlu a ochotnú pomoc. A tiež aby v kraji, vo svojom regióne, vždy našli domov, priateľov a miesto, kde sa budú cítiť príjemne nielen v tomto či budúcom roku, ale dlhodobo.
SLOVENSKO - Najčastejšími problémami, ktoré riešia záchranári na Vianoce, je sťažené dýchanie a bolesti brucha. Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák apeluje na ľudí, aby si cez sviatky dopriali jedlo s mierou. Pripomína tiež ťažkosti spôsobené nadmernou konzumáciou alkoholu. Pod bolesťami brucha a sťaženým dýchaním sa však podľa neho skrývajú aj psychické problémy, ako depresia, úzkostné stavy a smútok. Bolesť brucha býva tiež často následkom nevhodnej a prehnanej konzumácie alkoholu, prípadne kombinácie alkoholu s jedlom.
„V najťažších formách opitosti človek už nemusí byť schopný vôbec vstať zo zeme a ide o jeho vlastný život. Tu apelujem na ľudí, pokiaľ sa niekto vo vašom okolí dostane do stavu, že je tak ťažko opitý, že nedokáže chodiť, rozprávať, prosím, nenechajte ho v tom samého, najmä nie na Vianoce a skúste mu pomôcť,“ vyzval Polák. Treba ho minimálne uložiť do postele do stabilizovanej polohy na brucho, aby sa neudusil vlastnými zvratkami. Pod bolesťami brucha a sťaženým dýchaním sa neraz skrývajú aj psychické problémy. „Tieto ako záchranári riešime cez Vianoce ešte omnoho častejšie ako kedykoľvek inokedy v priebehu roka,“ uviedol Polák.
Záchranári sa v predvianočnom období často u ľudí stretávajú s pociťovaním veľkej úzkosti z blížiacich sa Vianoc. Záchranári preto apelujú na ľudí, že nikdy nie je neskoro urobiť prvý krok k normalizovaniu vzťahov. „A zavolať nejakému svojmu blízkemu, o ktorom vieme, že inak Vianoce bude tráviť sám, a pokiaľ možno, zavolať ho k sebe. Dokážete pomôcť omnoho viac, ako si bežní ľudia dokážu predstaviť.
Príbehy záchranárov a ich Vianoce
Nie každý môže byť na Vianoce s rodinou, niektorí cestujú na sviatky do zahraničia zámerne, iných núti stráviť Štedrý večer mimo Slovenska práca. Oslovili sme 3 mladých Slovákov, ktorí bez rodiny a tradičných Vianoc strávili niekoľko rokov po sebe a opýtali sme sa ich, ako vyzerali ich sviatočné dni ďaleko od vianočnej rodinnej pohody.
- Boris: Počas Vianoc sme si s rodinou zavolali a poslali si nejakú tú lásku aspoň cez telefón.
- Silvia: Otec mi pošle viac fotiek vianočného jedla a povie - toto si mohla teraz jesť.
- Vlado: Štedrý večer v Austrálii som strávil mimo civilizácie, v divočine s instantnou polievkou.
Vianočné zvyky v Štiavniku
Vianoce počas komunizmu
Aj takto sa nástup komunistov k moci prejavil v každodennom živote obyvateľov Československa po roku 1948. Otázkam, prečo a ako sa totalitný režim snažil zmeniť podobu Vianoc a vytvárať vlastné symboly, a či sa mu to darilo, sa venuje historička Zuzana Hasarová z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Namiesto Ježiška chceli ľuďom vnútiť sovietskeho Deda Mráza, nemala im svietiť betlehemská hviezda, ale tá päťcípa nad závodmi a hutami. Koledy o Jezuliatku a svätej rodine mali nahradiť oslavné piesne o Klementovi Gottwaldovi, ďakujúce baníkom či vojakom strážiacim hranice.

Dedo Mráz ako import z východu
Výpovedným a aj na tú dobu kontroverzným bol vianočný príhovor vtedajšieho predsedu vlády a neskoršieho prezidenta Antonína Zápotockého z roku 1952. Na rozhlasových vlnách sa vtedy prihováral obyvateľom Československa, špeciálne deťom, ktoré sa režim pokúšal indoktrinovať od raného veku.
„Doby sa zmenili. Deti pracujúcich sa už nerodia v chlievoch. Nastali mnohé prevraty. Aj Ježiško vyrástol a zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho Dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici a v kožuchu. Nahí a otrhaní nechodia už dnes ani naši pracujúci a ich deti,“ zaznelo z jeho úst v rozhlase.
Dedo Mráz prichádzal podľa Zápotockého z východu a na cestu mu svietilo veľa hviezd, nielen jediná betlehemská.
tags: #vianoce #banskych #zachranarov