Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, pretože v minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách. Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam.
Vianočné trhy v Bratislave
Advent a príprava na Vianoce
Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. November sa podľa staro-slovenského kalendára volal STUDEŇ a december MRAZEŇ. Naši predkovia pomenovávali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď. Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov. Nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom.
Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie. K tradíciám Vianoc patrí aj adventný veniec. Ten má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí.
Adventný veniec
Pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce.
Štedrý deň a jeho čaro
Štedrý deň je deň plný kúziel a zázrakov. Ľudia verili, že v tento deň sa dá zistiť, aký bude nasledujúci rok. V 19. storočí sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu.
Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. V jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu. A potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše.
Na Štedrý deň myslíme aj na naše zvieratá. V minulosti im poľnohospodári tiež dávali dobroty, aby ich zvieratá mali pekný Štedrý deň.
Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách.
Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami. Zdobenie stromčeka sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil.
Vianočný stromček
V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa že to, čo druhému zo srdca prajete sa počas roka skutočne splní.
Štedrovečerné jedlá
K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou.
Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate. Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
Medzi tradičné štedrovečerné jedlá patria:
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky). Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
- Vianočné polievky - na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou.
- Vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Zvyky a povery
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti. Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.
Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalia tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie. Šupina z kapra je symbolom bohatstva. Mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze. Práve lámaním posvätené oblátky klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Klasické vianočné oblátky ale zakúpite v každom obchode.
Vianočné koledy
Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si určite pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
Vianočné trhy
Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy.
Vianoce v minulosti a dnes
V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet.
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc?
Vianočné rozprávky a príbehy na dobrú noc pre deti | Detské rozprávky
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Naša história je tak bohatá na zvyky a tradície, že každý región a dokonca niekedy každá obec má svoje špecifické zvyklosti.
Aké zvyky sú tradičné vo Vašom regióne, meste, či oblasti?
Tabuľka: Porovnanie vianočných jedál v rôznych krajinách
| Krajina | Tradičné jedlo | Popis |
|---|---|---|
| Slovensko | Kapustnica | Polievka zo sušenej kapusty, húb a sliviek |
| Slovensko | Kapor so zemiakovým šalátom | Vyprážaný kapor s majonézovým šalátom |
| Nemecko | Perníky a medovníky | Sladké pečivo s korením |
| Anglicko | Vianočný slivkový puding | Puding zo sušených sliviek a ovocia |
| Taliansko | Panettone | Kysnutý koláč v tvare bábovky |