Vianočné sviatky a tradície na Slovensku: Od minulosti po súčasnosť

Vianočné sviatky na Slovensku prešli za posledné storočie výraznou premenou. Kým kedysi odrážali odlišnosti medzi mestom a vidiekom, dnes sa mnohé tradície zjednocujú a prispôsobujú modernému spôsobu života. Antropologička prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. sa podelila o zaujímavé postrehy o vývoji vianočných zvykov.

Ako sa líšili Vianoce v minulosti?

Pred sto rokmi boli Vianoce v meste a na vidieku dosť odlišné. Mnohé prvky, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť totiž vznikali v mestskom či šľachtickom prostredí v nemeckých krajinách a na Slovensko sa šírili prostredníctvom mestského patriciátu, kde mali práve Nemci silné zastúpenie. Ide o prvky ako adventný kalendár, ozdobený vianočný stromček a pod ním darčeky pre blízkych, ale aj vianočné stromy na mestských námestiach, okolo ktorých sa sústreďovali charitatívne aktivity, neskôr kultúrne programy.

Naopak, na vidieku boli ustálené zvyky, ktoré boli známe celej lokálnej komunite a očakávalo sa, že budú aj dodržané. V niektorých obciach boli návštevy kostola na katolíckej polnočnej omši spojené s plieskaním bičov, trúbením z kostolnej veže či spoločnými spevmi vianočných kolied. V mestách bola už v polovici 20. storočia väčšia tolerancia voľby či ísť alebo neísť do kostola.

Od 50. rokov 20. storočia rokoch sa do mestského prostredia dostala postava Deda Mráza, kým na vidieku zostali lokálne komunity verné tradícii Ježiška ako nositeľa darčekov.

Unifikácia vianočných zvykov

Koncom 20. storočia dochádza k unifikácii. Súvisí to s tým, že ekonomicky aktívni ľudia často dochádzajú za prácou do mesta, urbanizácia ako spôsob života sa šíri aj na vidiek, napriek tomu, že v súčasnosti žije na Slovensku viac obyvateľov vo vidieckych sídlach než mestských. Teritoriálne, etnicky či konfesionálne miešané partnerstvá vytvárajú nové modely trávenia vianočného obdobia. Takže nie je výnimočné, keď v mestskej rodine strávia Vianoce pri počúvaní kolied a pozeraní obľúbených vianočných televíznych programov a vidiecka rodina strávi sviatky v exotickej destinácii.

Ale platí aj to, že keď sa obyvateľ mesta presunie počas sviatkov do svojho rodiska, správa sa tam podľa noriem vidieckeho spoločenstva a dodržiava miestne zvyky. Nezabudnime, že pravoslávni veriaci majú Vianoce o dva týždne posunuté, ale aj oni prežívajú sviatočné chvíle od 24. decembra, takže Vianoce môžu mať dvakrát.

Moderné Vianoce na Slovensku

Vianoce sú pre ľudí najvýznamnejší a zároveň spolu s novoročím aj najdlhší sviatok v roku, majú zachované pravidlá čo sa kedy deje, ale v spoločenskej rovine sa menia formy týchto aktivít. Neodmysliteľnou súčasťou je príprava na Vianoce - skôr praktická, než duchovná: upratovanie, výzdoba - aj súkromných aj verejných priestorov, vianočné piesne rôznej kvality znejú v médiách aj v obchodoch, sociálne siete na internete sú plné vianočných receptov, niektorí sa už od Mikuláša chvália vyzdobeným vianočným stromčekom, kým iní majú ešte plnú hlavu pracovných povinností, ktoré treba do Vianoc stihnúť.

Spoločné trávenie večerov aké bolo počas adventu charakteristické pre vidiecke spoločenstvo, nahradili firemné večierky, vianočné akadémie v školách, či stretnutia priateľov pri varenom vínku alebo pri bohatej ponuke kultúrnych programov. Zmenou prešlo aj vinšovanie - osobného, či v podobe vinšovníkov a obchôdzok betlehemcov, ktoré v priebehu 20. storočia doplnili či nahradili pohľadnice zasielané poštou, a tie v 21. storočí do veľkej miery nahradili elektronické internetové pozdravy. V posledných desaťročiach sa mládežníci často po rodinnej Štedrej večeri v meste odoberú na posedenie s priateľmi v pohostinskom podniku, čo v 20. storočí nebolo bežné.

Zvyky sa menia aj v intímnejšej rodinnej rovine, avšak tu sa skôr zotrváva na konkrétnych medzigeneračne dedených tradíciách, zachovávajúcich organizáciu sviatku a sociálne roly. Vie sa, kto má zabezpečiť stromček, či ho zdobiť spoločne s deťmi, alebo urobiť deťom prekvapenie, opakujú sa rituály pri stole - slávnostný prípitok spravidla prednesie muž (gazda), tiež robí krížik na čelo s medom - ak sa taký zvyk v rodine zachoval, rozkrajuje sa jablko a zábavne veští z neho budúcnosť, všetci si vinšujú šťastné sviatky.

V niektorých rodinách si darčeky dávajú pred večerou, inde ich rozbaľujú po večeri, ba v niektorých od hmotných darov upúšťajú, podstatné je, že je rodina spolu. Pri stole je ustálené slávnostné prestieranie, sled jednotlivých chodov, hudobná kulisa, už neplatí, po večeri sa obvykle pustí televízia s vianočnými rozprávkami, ktoré dodávajú kolorit sviatku.

Prvý sviatok vianočný je venovaný užším rodinným návštevám a Druhý sviatok vianočný sa spoločensky otvára, zvyknú byť Štefanské zábavy, športové súťaže a napríklad v Soblahove pri Trenčíne sa konajú tradičné Štefanské jazdy na koňoch. V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce dni do konca roka, keďže deti majú prázdniny ľudia dovolenkujú a potešia sa programu, ktorý pripravia obce či dobrovoľnícke organizácie. V týchto dňoch v niektorých regiónoch navštevujú domácnosti skupinky betlehemcov. Tento zvyk je dosiaľ rozšírený na širšom Podpoľaní, v Malohonte, Gemeri, aj na východnom Slovensku či na Orave.

Betlehemské hry na strednom Slovensku sú dokonca zapísané na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Počas Vianoc spoločnosť viac myslí aj na ľudí na jej okraji, organizujú sa charitatívne podujatia.

Vianočný jedálny lístok svedčí o tom, že slovo „tradičný“ je relatívne. Mnohí si nevedia Štedrú večeru predstaviť bez vyprážaného kapra v trojobale a zemiakového šalátu. Ale práve tieto jedlá nie sú na našom vianočnom stole až tak dlho, rozšírili sa počas posledných 100 rokov. Ryby jedli tam, kde boli k dispozícii, čo nebolo všade na území Slovenska. Kapor sa rozšíril najmä po vzniku Československej republiky v roku 1918,keď začali na Slovensko dovážať kaprov z českých rybníkov. Trojobal - múka, vajce a strúhanka má pôvod v rakúskej kuchyni, kde súvisel so známym „víneršniclom“. A zemiakový šalát sa rozšíril až od prvej polovice 20. storočia najprv v mestách.

Od príslušnosti k cirkvi záviselo, či bolo na štedrovečernom stole aj mäso, alebo sa konzumovalo až na Prvý sviatok vianočný a to v mnohých rodinách pretrváva dodnes. Bohatosť stola dopĺňalo ovocie - spočiatku domáce, ku ktorému sú viazané aj zvyky, neskôr aj exotické. Pomaranče, mandarínky a banány boli v ére socializmu spočiatku odmenou za vystátie dlhého radu v obchode. V súčasnosti sa strácajú regionálne odlišnosti pri vianočnom jedálnom lístku, keďže je veľa manželstiev, v ktorých sú partneri z odlišných obcí či regiónov a prinášajú si do manželstva rôzne zvyky. Čo je na sviatočnom stole, závisí od dohody, alebo od kuchárky či kuchára.

Vianočné pečivo sa v rámci priestorovo bližšieho príbuzenstva darováva, vymieňa, inou alternatívou je, že sa jednoducho kúpi. Na druhej strane s vianočnými symbolmi sa môžeme stretnúť aj v krajinách ďalekého východu kde kresťanov veľa nie je - na letiskách, v obchodných centrách. Najmä obchodníci vedia, že Vianoce im môžu zdvihnúť tržby. Globalizácia sa Vianociam nevyhla ani Vianoce globalizácii.

Obrátený adventný kalendár: Učíme deti vďačnosti a štedrosti

December je tu a s ním prichádza aj Mikuláš, Ježiško, vianočný stromček, sviatočná atmosféra a... v neposlednom rade vďačnosť. Vďačnosť za ďalší prežitý rok aj všetky prekvapenia, ktoré nám pripravil. Ak ste aj vy jedným z ľudí, ktorí vďačnosť vyjadrujú skutkami, možno už máte prichystanú krabičku pre seba aj svoje dieťa na tzv. obrátený adventný kalendár.

Je dôležité dieťa naučiť nielen pre svoje potešenie otvárať okienka na kalendári pred Vianocami, ale pomôcť mu uvedomiť si, že na svete sú milióny detí (časť z nich na Slovensku), ktorých rodičia si adventný kalendár nemôžu dovoliť. Prečo teda k svojej radosti nepridať aj radosť z toho, že sa môže práve vaše dieťa aj s vami pričiniť o radosť niekoho iného? Pozrite sa na to aj z iného uhla pohľadu - je to skvelá lekcia, ako dieťa učiť empatii, deleniu a zdieľaniu a nezištnej pomoci druhým, ale aj skromnosti, vďačnosti a štedrosti.

Ako pripraviť obrátený adventný kalendár?

Nezáleží, kedy s ním začnete a koľko dní naplníte, stačí naozaj aj málo... Od prvého decembra sem každý deň odložte čokoľvek, s čím by ste sa radi podelili. Odkladať môžete do krabice, krabičky, vrecúška, pančušky, čohokoľvek, čo môžete krásne vyzdobiť a pridať motivačné heslá. Do Vianoc sa sem toho zmestí pomerne dosť.

Čo odkladať? Nechcené oblečenie (kvalitné, nepoškodené, neznečistené, v dobrom stave), hračky (ktoré dieťa už nepotrebuje a vie ich podarovať - nie všetky deti sú na to pripravené), fixky, knihy, školské potreby, trvanlivé potraviny, kozmetika. Obrátený adventný kalendár pojme všetko, čo sa vám doma viac nechce skladovať, no stále je to v stave použitia. Pre niekoho, kto to potrebuje viac, kto nebude mať Vianoce také vyzdobené a šťastné ako vy, komu zdravie tento rok neslúžilo dostatočne a prežíva obdobie, ktoré ho obralo o istoty.

Obrátený adventný kalendár naberá rok po roku na popularite - je totiž vítanou pomocou pre druhých. Zároveň dávame najavo aj pred deťmi a ostatnými, že nám jeden na druhom skutočne záleží, sme solidárni. Z obráteného adventného kalendára si môžete spraviť každoročný rituál.

Kam s plnou krabičkou?

Dieťa potrebuje vidieť, kam veci odchádzajú, u koho skončia, prípadne kto ich skutočne posunie tým, ktorí to potrebujú. Tu je niekoľko tipov, kam s ním ďalej:

• Detské domovy a detské oddelenia v nemocniciach (ak prijímajú)
• Ambulancie pediatrov a ich čakárne
• Rodinné detské domovy a podobné zariadenia
• EKO šatníky
• Charitatívne organizácie, komunitné centrá, humanitné spolky
• Materské škôlky (súkromné alebo montessori)
• Učitelia na základných školách
• Univerzity a stredné školy (ak organizujú zbierky)
• Kníhkupectvá (ak organizujú zbierky)
• Rodiny v okolí, ktoré potrebujú pomoc
• Ľudia bez domova
• Zberné kontajnery a recyklačné boxy
• DSS-ky (ak prijímajú oblečenie pre seniorov)
• Vianočné potravinové zbierky obchodných reťazcov
• Kresťanské charity
• Občianske združenia

Vianočný kvízový maratón

Ak túžite prežiť toto obdobie ešte intenzívnejšie, Azet.sk si pre vás pripravil niečo skutočne výnimočné - Adventný kalendár plný tematických sviatočných kvízov, ktoré vás prenesú do atmosféry Vianoc.

Už 1. decembra sa na Azet.sk začína veľký Vianočný kvízový maratón, počas ktorého vás každý deň až do Štedrého dňa čaká nové adventné okienko s originálnym sviatočným kvízom. Stačí sa prihlásiť cez svoj Azet účet, otvoriť každý deň nové kvízové okienko a vyplniť minimálne 20 z 24 kvízov. Automaticky sa zaradíte do súťaže o viac než 120 atraktívnych výhier. Ak svoj Azet účet zatiaľ nevlastníte, ale chcete súťažiť o skvelé darčeky, zaregistrujte sa a buďte súčasťou vianočnej kvízovej zábavy.

Na aké kvízy sa môžete tešiť?

• Kvíz o vianočných darčekoch zo socializmu
• Kvíz venovaný legendárnym československým sviatočným filmom a pesničkám
• Kvíz o ikonických scénach z filmu Sám doma
• Kvíz o tradičných slovenských sviatočných zvykoch v jednotlivých regiónoch

Zažite vianočnú atmosféru deň po dni. Azet Adventný kalendár vás pozýva prežiť vianočný čas hravo, nostalgicky a každý deň trochu inak.

Televízne Vianoce

Markíze bude aj tento rok v štruktúre chýbať mnoho titulov, ktoré v minulosti tvorili jadro jej televíznych Vianoc. Prvýkrát v histórii však nebude mať ani jednu z najväčších klasík od troch hlavných distribútorov sviatočných filmov.

Markíze historicky po prvýkrát budú v programe chýbať všetky tri najžiadanejšie klasiky od hlavných distribútorov sviatočných filmov. Druhý rok po sebe nevlastní práva na najklasickejšiu slovenskú rozprávku Perinbaba od Slovenského filmového ústavu, ktorú jej na dva roky prebrala Joj vlani. Stalo sa tak prvý raz v histórii. Tretí rok nebude môcť vysielať ani kultové Pelíšky, ktoré zas predáva Česká televízia. Aj tie jej historicky vyfúkla Jojka, ktorá si ich podľa našich informácií poistila až do budúceho roka. Markíze navyše pre tento rok nepripadla ani najväčšia vianočná klasika Tri oriešky pre Popolušku.

Program Štedrého dňa bude podľa našich informácií skladať z alternatív, ktoré si už kedysi vyskúšala. V slote podvečernej Perinbaby sa rovnako ako v roku 2023 objaví slovenská rozprávka Soľ nad zlato, na ktorú ako hlavný program od 19:00 nadviaže Mrázik. Markíza ho už pred rokmi stabilne presunula na Štedrý večer, a to najmä po tom, čo začala prichádzať o Popolušku.

Premiéry v televízii

Popri klasikách Markíza zaradí do vysielania aj premiérové filmy. Netradične rovno do prime-time sa na Štedrý večer dostane nová moderná verzia už raz spomínanej Charlieho továrne na čokoládu vo filme Wonka (2023).Doposiaľ Markíza s premiérami 24. decembra prichádzala až po 22. hodine, teraz by ňou mohla obsadiť niekdajší slot Pelíšok či Mrázika.

Druhou vianočnou premiérou Markízy týchto sviatkov by malo byť tretie pokračovanie ruskej dobrodružnej série Posledný bohatier: Posol temnoty (The Last Warrior: A Messenger of Darkness, 2021).

Vianočné žreby od TIPOSu

Niektoré darčeky sú jednoduché, no dokážu vyčarovať úsmev presne v tej chvíli, keď to najviac potrebujeme. Vianočné žreby od TIPOSu patria medzi tie drobnosti, ktoré dokážu rozžiariť sviatky nečakanou radosťou. Práve do týchto okamihov zapadá aj malý vianočný žreb od TIPOSu, ktorý môže potešiť rovnako ako veľký dar.

Národná lotériová spoločnosť aj tento rok prináša kolekciu sviatočných žrebov: Vianočná lotéria, Vianočný škriatok, Vianočná kométa či Adventný kalendár so 24 políčkami. Každý má vlastný príbeh, dizajn a sviatočnú atmosféru.

Vianoce u Vinczeovcov

Najkrajšie sviatky roka sa nezadržateľne blížia a u Vinczeovcov je už pomaly cítiť vôňu Vianoc. Moderátorka Adela Vinczeová spolu s manželom Viktorom a ich 3-ročným synom Maxíkom milujú sviatočné chvíle spolu, obklopení rodinou a obľúbenými zvykmi. Vianoce sú pre nich hlavne o pokoji, rodinnej blízkosti a drobnostiach, ktoré im rok čo rok vytvárajú tú pravú sviatočnú pohodu. Hoci prípravy nijako nepreháňajú, Adela sa priznala, že práve drobné rituály so synom Maxíkom sú tým, čo im doma vytvára nezameniteľnú vianočnú atmosféru.

Ich tradícia je, že Viktor s Maxíkom idú kúpiť stromček, a to je taká ich chalanská aktivita. Zdobenie robia spolu, pustia si k tomu hudbu a potom, keď už Maxík zaspí, tak ho ešte dozdobia úplne, a keď sa ráno zobudí, tak má prekvapenie, že je to celé hotové. Maxík si môže vybrať jeden darček, lebo potom idú k jednej babke, k druhej babke a tam to vybuchne, takže doma to nepreháňajú.

Prehľad vianočných zvykov a tradícií na Slovensku

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad vianočných zvykov a tradícií v tabuľke:

tags: #vianoce #markiza #adventny #kalendar