Vianoce sú jedným z najdôležitejších sviatkov roka. Ich duchovný význam je zakorenený v kresťanstve, no niektoré zvyky pochádzajú ešte z predkresťanských čias. Kresťania sa v minulosti na vianočné sviatky pripravovali už dlhší čas pred Štedrým dňom. Vianoce našich dávnych predkov boli poprepletané očakávaním a vďačnosťou z príchodu Božieho dieťaťa na svet, spolu s rôznymi obradmi, obyčajmi a tradíciami.
Poďte sa preniesť do čias pomalšieho, pokojnejšieho ale aj ťažšieho života a pozrite sa, ako naši prastarí rodičia a ešte aj ich rodičia prežívali zimné obdobie. Zabudnite na ohňostroj, vianočný punč či vysvietené balkóny.
Advent a príprava na Vianoce
Obdobie prípravy na Vianoce sa nazýva advent a znamená príchod - príchod Ježiša Krista. V minulosti sa kresťania počas adventu duchovne pripravovali na Vianoce. Popri duši malo očistiť i telo, zriecť sa mäsa a mäsových výrobkov. Očistou, samozrejme, prechádzali aj domácnosti.
Gazdiné upratovali svoje domácnosti namáhavo, ale ekologicky. Odtiahli alebo vyniesli nábytok z izby a zvnútra vybielili steny, vymazali hlinenú podlahu, pričom jamky v zemi najprv pozatierali guľôčkami, alebo hlinenú podlahu len pokropili vodou a zamietli. Vyumývali obloky, umyli špinavé riady, poprali, čo bolo treba, a nakoniec obliekli čisté obliečky na periny. Najlepšie bolo dať obliečky jeden alebo dva dni pred Štedrým dňom a dávať pozor, aby sa „neupískali“. Gazdiná vo vyupratovanom dome ešte poslednýkrát skontrolovala všetky zásoby, nachystala teplú vodu a v drevenom korýtku vykúpala všetky deti, aby boli na Štedrý deň čisté, ľuďom a Pánu Bohu milé.
V minulosti sa veriaci v podvečer na Silvestra schádzali v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok.
Za vznik adventného venca vďačíme teológovi Johannovi Heinrichovi Wichernovi, ktorý v polovici 19. storočia urobil pre svojich zverencov drevený veniec s 24 sviečkami - na každý deň do Vianoc jednu. Adventný veniec má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí.
Stridžie dni a povery
Vianoce našich dávnych predkov boli poprepletané očakávaním a vďačnosťou z príchodu Božieho dieťaťa na svet, spolu s rôznymi obradmi, obyčajmi a tradíciami. v takzvané stridžie dni - deň sv. Lucie a Tomáša, počas nich sa aktivizovali démonické sily.
Je paradoxom a vlastne aj záhadou prečo sa stridžie dni začínajú práve na sv. Katarínu, nakoľko táto svätica bola známa ako horlivá kresťanka, ktorá sa nenechala ani samotným cisárom ovplyvniť a bojovala za kresťanov. U nás sa deň svätej Kataríny spája s katarínskymi zábavami, ktoré boli poslednou možnosťou sa zabaviť pred adventným obdobím. Po dedinách zvykli chodiť mládenci a plieskať bičmi aby strigy odplašili.
Svätoondrejskú noc najviac očakávali slobodné dievčatá. Aj u nás sa snažili dievčatá stoj čo stoj zistiť, kto bude ich nastávajúci. Ak to chcete zistiť aj vy, vyjdite večer za tmy von, traste plotom a pri tom odriekajte: ,,Plote, plote, trasiem ťa. Svätý Ondrej prosím ťa.
Na Luciu bolo treba vyrezať stolček spojený bez jediného klinca. S Luciou boli spojené aj ľúbostné veštby. Dievčatá si pripravili 13 lístkov s menami chlapcov. Každý deň jeden lístok bez pozretia spálili. Posledný lístok si prečítali. V tento deň sa cesnakom spravili tri krížiky. Jeden na dvere, druhý na čelo a tretí na hruď. Dievky sa obliekli do bielych plachiet, zakryli a zamúčili si tváre. Chodili po dedine vždy v malých skupinkách. Nosili so sebou krídlo z husi a keď prišli do domu, bez slova a rýchlo oprášili nábytok, vymietli kúty a pec.
Významné dni v adventnom období
- Svätá Katarína (25. november)
- Svätý Ondrej
- Svätá Barbora (4. december)
- Svätý Mikuláš (6. december)
- Deň svätej Lucie (13. december)
Štedrý deň a štedrovečerné zvyky
Atmosféru Vianoc často dopĺňali aj betlehemy. Nasledovala príprava štedrovečerného stola. sviatočnom stole svoj presne vymedzený účel. bola sviečka, v rohoch chlieb a koláče. rodina. posvätné miesto. reťaz symbolizujúca rodinnú súdržnosť.
Na Štedrý deň sa všetko muselo byť hotové do štedrovečerného rána. Gazda ráno umyl tvár v potoka, aby nový deň začínali s čerstvou tečúcou vodou. Následne sa gazda vybral s celou rodinou, aby pomazal stromy, aby dobre rodili. Odvážni sa v tento deň okúpali v potokov, aby boli v nasledujúcom roku zdraví. Gazda prišiel do domu, zjedol oblátku s medom a cesnakom, dva orechy a jablko. Následne zobral sekeru, ktoré mali zabezpečiť dobré pracovné výsledky, a zaželal rodine šťastné sviatky. Orechy predpovedalo aj zdravie členov rodiny.
5 európskych vianočných jedál, ktoré by ste mali vyskúšať
Súčasťou večere bola polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Nechýbali pupáky s makom a medom. Za pôstne jedlo bola považovaná varená ryba so zemiakmi či chlebom. Zo štedrej večere dostali i hospodárske zvieratá.
Omrvinky, ktoré ostali po večeri na stole, mali mimoriadny význam. Gazdiné ich na druhý deň pozbierali do čistého obrúska, časť z nich spálili, aby bol dom ochránený pred požiarom, a časť nechali, aby v prípade choroby dymom z omrviniek okiadzali chorého.
Vyvrcholením štedrého večera bola polnočná omša. P. cirkevne stanovený 25. december je najväčší vianočný sviatok.
Vznik vianočného stromčeka, ako ho vnímame my, sa spája so 16. storočím a mestským protestantským prostredím. Stromček sa začal ozdobami a retiazkami. Na stromček nevešali estetické ozdoby, ale mal zabezpečiť prosperitu.
| Zvyk | Význam |
|---|---|
| Oblátky s medom a cesnakom | Zdravie a ochrana |
| Orechy | Predpoveď zdravia členov rodiny |
| Sviečka na stole | Posvätné miesto |
| Reťaz | Rodinná súdržnosť |
Zvyky na Štefana a Nový rok
26. - na Štefana - boli ľudia veselší a neostávali už len doma. do snehu, aby boli zdravé a rezké. Po dedinách sa konali aj veľké zábavy. Každoročnou tradíciou u nás je slávnostná rozlúčka so starým rokom a vítanie toho nového. Konajú sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára 31. decembra.
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Atmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Noc, ktorá predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napríklad, že sa čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia.
Na Nový rok v celej domácnosti vládla čistota a poriadok, aby tak bolo po celý rok. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Je na každom z nás, či niečo z týchto zvykov dodržiavame aj dnes.
Na Silvestra chodili po dedine tzv. kurine baby - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
Pre našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, a preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant, teda hydina, ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok. Podávala sa aj šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali peniaze. Na Nový rok 1. januára nemala prísť do domu prvá žena. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci - vinšovníci.