Vianoce sú najčastejšie spájané s kresťanstvom, ako oslava narodenia Ježiša Krista. Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti. Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname.
Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána.
Wikipédia uvádza, že Advent je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich. Presný dátum narodenia Pána známy nie je.
Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári.
Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
Pozrime sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska:
Vianočné zvyky v rôznych regiónoch Slovenska
Západné Slovensko
Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.
Východné Slovensko
Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Vianočný koncert - Kandráčovci, Tradičné slovenské Vianoce 2017
Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú. Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov. Ak chodí Katarína po ľade, chodí sv.
Sviatočné dni a ich význam
Prvý sviatok vianočný (Boží hod)
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Pre kresťanov je 25. december, teda prvý sviatok vianočný, ešte dôležitejším dňom ako 24. december. Práve dnešok sa podľa liturgickej tradície oslavuje Narodenie Pána. Príchod Ježiša Krista sa tiež ľudovo nazýva Boží hod, avšak význam slova hod nie je celkom zrejmý. Odvodzuje sa od „duchovných hodov”, ktoré si veriaci dopriavali v predvianočnom vianočnom čase v kostoloch. Ďalším možným vysvetlením je hojnosť vianočného stola, pretože aj naši predkovia sa snažili mať v tomto čase na stole to najlepšie a vo väčšom množstve.
Cirkev začala oficiálne považovať 25. december za deň narodenia Ježiša Krista v siedmom storočí. Presný dátum, kedy prišiel na svet, sa nevie. Východná cirkev už od štvrtého storočia oslavovala deň narodenia Ježiša 6. januára. Pre ľudí, ktorí v boha neveria, je 25. december zväčša len vítaným voľnom, ktoré väčšina z nás využije na rodinné či priateľské návštevy. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Niekde sa dokonca nesmeli stlať postele a keď vyhasol oheň, nikto ho nemohol znovu zapáliť. Hlavná pozornosť sa mala venovať rozjímaniu nad príchodom spasiteľa.
Legenda hovorí, že Ježišova matka Mária a jej druh Jozef prešli 150 kilometrov peši do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu, ktoré rozkázal vykonať cisár Augustus. Podstúpili ťažkú cestu, hoci Mária bola vo vysokom štádiu tehotenstva. V meste, ktoré sa dnes nachádza v autonómnom území Palestíny, však nemohli nikdy nájsť nocľah, a tak sa Ježiš narodil v úbohom chlieve na slame. Tento výjav zobrazujú betlehemy, ktoré sú vo vianočnom čase vystavené v kostoloch či na námestiach miest a obcí. Malý Ježiško leží na slame, okolo neho sú Mária, Jozef, pastieri a zvieratá, najčastejšie ovce, osol, ale niekedy aj ťava či vôl. Traja mudrci z východu mu prinášajú známe dary, kadidlo, zlato a myrhu a nad všetkým svieti jasná hviezda kométa, ktorá príchod spasiteľa zvestovala.
Druhý sviatok vianočný (Sviatok svätého Štefana)
Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Na druhý sviatok vianočný sa mohli prvýkrát v decembri usporadúvať zábavy - a boli to zábavy veľmi veselé. Atmosféra tohto dňa bola celkovo uvoľnenejšia ako počas prvých dvoch vianočných dní. Tradícia bujarosti pretrvala dodnes v podobe stále veľmi obľúbených štefanských zábav. Súviseli s tým, že gazdovia a gazdiné sa radi pred susedmi pochválili domácimi produktami, ochutnávala sa klobása, koláče či domáca pálenke. Z tohto zvyku potom vyrástli práve štefanské zábavy. Veľmi typickými pre tento sviatočný deň boli v minulosti aj návštevy príbuzných.
V tento deň si tradične pripomína svätého Štefana, ktorý patril k prvej generácii kresťanov a považuje sa aj za vôbec prvého kresťanského mučeníka. Ukameňovali ho za to, že Židov obvinil zo smrti Ježiša Krista a zároveň kresťanského spasiteľa postavil na roveň Bohu. Strašnou smrťou mal zomrieť práve 26. decembra v súčasnom najväčšom izraelskom meste Jeruzaleme. Nevie sa však presne, či sa tak skutočne stalo práve v tento deň. Známy nie je ani rok úmrtia, predpokladá sa, že to bolo niekedy medzi rokmi 35 až 40 nášho letopočtu.
Sviatok Zjavenia Pána (Traja králi)
Vianočné sviatky končia sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia) šiesteho januára. Práve v tento deň sa podľa tradície Ježiš Kristus zjavuje ľuďom ako ich kráľ.
Vianoce v iných náboženstvách a kultúrach
Vianoce sú unikátnym sviatkom v kresťanskej tradícii, no mnohé iné náboženstvá majú podobné sviatky zamerané na svetlo, nádej a obnovu. Avšak aj v iných náboženstvách a kultúrach môžeme nájsť sviatky a zvyky, ktoré sa oslavujú v rovnakom alebo podobnom období. Tieto sviatky majú svoje korene v rôznych tradíciách, no často zdieľajú symboliku svetla, nádeje a nových začiatkov.
- Hanukka, známa aj ako Sviatok svetiel, oslavuje zázrak, keď sa počas Makkabejského povstania podarilo Židom oslobodiť svoj chrám a zázračne zapáliť menoru len s malým množstvom oleja, ktorý stačil na osem dní.
- Diwali, známy ako Festival svetiel, je v hinduizme oslavou víťazstva svetla nad temnotou a dobra nad zlom.
- Yule, staroveký pohanský sviatok, sa slávi počas zimného slnovratu a oslavuje opätovný príchod svetla do sveta.
Tieto sviatky, aj keď patria rôznym tradíciám, majú spoločné témy nádeje, obnovy a víťazstva svetla nad temnotou.