Prvé vdýchnutie mrazivého vzduchu, z neba padajú malé, snehové vločky, ktoré vytvoria dlhý, biely koberec, pokojná príroda a pohoda v každom z nás, tak to sú Vianoce. Vianoce - čas, keď sa hluk, hnev a nepokoj premenia na lásku a ticho.
Predvianočné obdobie sa vlastne začína zapálením prvej sviečky na adventnom venci. Symbolom príchodu Vianoc je aj adventný kalendár. Deti každý deň otvoria jedno okienko s cukríkom a posledný deň 24. decembra sa im splnia všetky ich sny. Na Vianoce v domácnosti rozvoniavajú koláčiky a medovníky pečené s láskou. Vianočný stromček v obývačke svieti pestrými farbami a na Štedrý večer je pod ním veľa darčekov, ktoré potešia každú ľudskú dušu. V izbe hrá vianočná melódia, ktorú počúvajú deti pri čakaní na zvonček.
Na Štedrý deň pozerá celá rodina rozprávky a rodičia sa vracajú do detstva. Ich šťastné chvíle strávené pri stromčeku s rodičmi sa premenia na skutočnosť. S príchodom Vianoc sa mení celá príroda, ktorá postupne odkrýva svoje čaro. Vtáčí spev sa presťahuje do teplých krajín a zelený koberec pokryje biela perina. V každom rohu stojí snehuliak, ktorý skrášli každý dvor a na strechách domov žiaria farebné vianočné svetlá. Vonku šantia deti, ktoré poteší stavanie snehuliakov, sánkovanie a nejaká poriadna guľovačka.
To hlavné na čo deti čakajú sú darčeky pod vianočným stromčekom. Ale Vianoce nie sú o darčekoch a guľovačkách, sú hlavne o nás a našich rodinách. Bez vianočného stromčeka si oslavu Vianoc vôbec neviem predstaviť. Najdôležitejšie je rozhodnutie, aký chceme mať. Zakúpiť sa dá na rôznych miestach, len treba vyberať, aby bol pravidelne narastený. Vybrali sme si jedličku. Doma sme ju ešte upravili, zbytočné vetvičky dole opatrne odrezali a kmeň obsekali tak, aby pasoval do stojanu. Keď bol stromček pevne nasadený, nastalo ďalšie dohadovanie, kam tento rok s ním. Opäť sme mamku pri voľbe miesta prehlasovali, ale presadila si položenie vianočného obrusu pod stromček, aby nemusela prácne vyberať ihličky z koberca.
Najprv sme upevnili osvetlenie a vyskúšali, či funguje. Potom sa upevnil na vrch krásny špic. Ďalej sme vešali ozdoby zo slamy, ktoré sú dokladom zručnosti tvorcov, potom bielučké háčkované zvončeky našej starej mamy, ktoré stromček spravia slávnostnejším. Nakoniec si každý člen rodiny zavesil svoje dve obľúbené ozdoby pre radosť.
Ten pohľad pozná asi každý. Myslím tým pohľad na vianočný stromček a všetko v jeho blízkom okolí. Predstavujem si obrovský smrek, na ktorého vrchu sa týči krásna zlatá hviezda. Dookola má omotanú striebornú reťaz. Gule na ňom sú zlaté, strieborné a červené. Celý strom tak krásne žiari všemožnými farbami. Pod ním nesmú chýbať pekne zabalené vianočné darčeky so stužkami. Vedľa stromečka stojí stôl, na ktorom sú vianočné dobroty. Atmosféru dotvára televízia s už tradičnou rozprávkou Tri oriešky pre Popolušku. Všetci sú šťastní a rozbaľujú darčeky.
Každý sa teší z toho, čo od Ježiška dostal, a všetkým robí radosť, že ostatní členovia jeho rodiny zdieľajú rovnaké pocity. Celá miestnosť je sfarbená podľa toho, aké farby práve svietia na stromčeku, a všetci sú veselí. Nikomu nevadí, že sedia na podlahe.
Čaro Vianoc (Umelecký opis)
Vianoce sú čas zastavenia, ticha a lásky. Čas, keď sa hluk, ruch, nepokoj a nervozita menia na príjemné ticho. Ticho, ktoré ohlási jasný zvuk zvončeka, že práve prišiel Štedrý večer. Len čo zvonček doznieva, možno vstúpiť do izby... A čo tam? Tam je to, na čo čakáme celý rok. Vianočný stromček vysvietený sviečkami, ozdobený girlandami, medovníkmi a sklenými guľami. Na stole prestretý vianočný obrus čaká na sladké perníky v tvare hviezdičiek a podkovičiek. Čaká na červenajúce sa jabĺčka a lahodné dobroty. Vo vzduchu sa prebíja medová vôňa s vôňou kapustnice. Uprostred stola tróni naša obľúbená kvetina - červená Vianočná hviezda. Lemujú ju rozpálené sviečky.
Za oknom bliká rozprávočka: Dedo Mráz si sadol na strechy domov a spustil z nich ľadové cencúle. Slniečko ich hladká ľadovými rukami a babka Perinbabka povytriasala veľkú snehovú perinu. V izbe hrá Tichá noc a všetci si sadáme k štedrovečernému stolu. Pomodlíme sa, zaspomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Po prípitku si pochutnáme na vianočnej kapustnici, kaprovi a makových guľatých opekancoch. Zapíjame medovinou, zajedáme medovými oblátkami. Na záver zjeme cesnak, aby sme od seba odohnali démonov.
Po štedrej večeri nasleduje veštenie. Najskôr veštíme z prekrojeného jabĺčka. Jasná hviezdička znamená zdravie a úspech po celý rok, červík je známkou choroby a smútku, kríž znamená veľké nešťastie, ba až smrť. Potom sa lúskajú 4 vlašské orechy. Ak sú jadrá pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie, ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby. Na záver ešte urobíme kúzlo, ktoré v nasledujúcom roku budeme potrebovať všetci: dve či tri umyté a usušené šupiny z vianočného kapra si vložíme do peňaženky. Tak budeme mať istotu, že v nej bude dosť peňazí.
Stará mama si udržiava ešte jeden krásny zvyk: nechať počas štedrej večere jedno voľné miesto pri stole. Pre hosťa. Pre pútnika. Pre neznámeho bez domova. Zachovajme si aj my takúto obyčaj.
Vianoce u nás doma
Vianoce sú sviatky pokoja, šťastia, lásky a rodinnej pohody. Stretávajú sa rodiny, súrodenci, rodičia, prarodičia. Zasadajú za jeden stôl, večerajú a prajú si len to najlepšie. U nás doma to vyzerá tak podobne, len máme trošku odlišné zvyky. Ja sa na Vianoce veľmi teším, na darčeky a hlavne na rodinu, že sa stretneme všetci spolu. Mamka pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, a to kapustnicu, "bobaľky" s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne, koláče. Ja a otec zdobíme vianočný stromček. Každý rok sa snažíme, aby bol čo najkrajší.
Okolo 17:00 sa už pomaly chystáme. Oblečieme si sviatočné šaty. Potom pripravujeme stôl. Podávame všetky mamkine pripravené jedlá. Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. Večeriame podvečer o 18:00. Všetci sa postavíme okolo sviatočného stola, okrem otca. Otec vojde do izby, v ruke má tanier s nakrájaným chlebom a soľou. Zavinšuje nám všetko najlepšie, popraje nám veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania. Všetkých nás ponúka tým chlebom. Každý si musí vziať jeden kúsok chleba, osoliť a zjesť. Potom sa spoločne pomodlíme. Prv než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trošku odoberieme a odnesieme von zvieratkám. Až po tomto každoročnom zvyku sadneme a začneme večerať.
Už teraz sa teším na tieto každoročné zvyky. Stále nanovo je to pre mňa veľký zážitok. Tá rodinná pohoda, keď sa spolu rozprávame, tešíme sa z darčekov, pozeráme rozprávky - tieto chvíle sú pre mňa o to vzácnejšie, že počas roka nie sme vždy spolu ako rodina. Otec pracuje v Bratislave, stretávame sa s ním iba cez víkend, najstarší brat pracuje v zahraničí, druhý brat pracuje tiež.
Ďalším zvykom je u nás to, že po štedrej večeri sa navštevujú aj širšie rodiny. Zabávame sa, rozprávame a spomíname. A ja to mám veľmi rád, teším sa už na všetkých a hlavne, že sme spolu šťastní a zdraví.
Vianoce vo Veľkom lese od Ulfa Starka
Autor textovej časti Ulf Stark pochádzal zo Švédska, ale jeho knihy sa stali obľúbenými naprieč celou Škandináviou aj za jej hranicami. V slovenskom preklade sme si mohli prečítať napríklad knihu Vieš pískať, Johanna? alebo Keď mi ocko ukázal vesmír. Ulf Stark vytvoril pre detského čitateľa množstvo skvelých, pútavých a láskavých rozprávok ako člen Švédskej akadémie pre detské knihy.
Vianoce vo Veľkom lese upútajú už na prvý pohľad. Zdanlivo ide o picture book, mimoriadne obľúbenú formu, určenú primárne pre deti predškolského veku, no môže očariť aj školákov a ich rodičov. Zatiaľ čo pri anglosaských picture bookoch sme zvyknutí na väčší rozmer knihy s veľkými ilustráciami a krátkym textom, v prípade Vianoc vo Veľkom lese je to troška inak - text je jeho plnohodnotnou súčasťou. Ilustrácie Evy Eriksson stavajú na tradícii klasickej ilustrácie. Po boome modernej, hravej, pohybovej (farebne kontrastnej, vtipnej a akčnej) ilustrácie sa s čoraz väčšou vervou dostáva do popredia aj staronová alternatíva v podobne klasickej ilustrácie, ktorej moderné základy spoluvytvárali napríklad Beatrix Potter, Ernest Howard Shepard, R. W.
Vianoce vo veľkom lese vyšli vo Švédsku prvýkrát v roku 2012, ale pri pohľade na knihu sa dá len ťažko odhadnúť, či ide o reedíciu staršieho titulu alebo o čerstvý umelecký počin. Kniha stvárňuje predstavy o vianočnom príbehu, ktorý dieťa nájde pod vianočným stromčekom. Samotná rozprávka tematicky nie je originálna, čo jej však neuberá na kvalite ani na hĺbke spracovania nosnej myšlienky - čaro Vianoc.
Vianočný škriatok Dudroš žije sám na opustenej farme. Má ustálený denný režim a každé narušenie rutiny mu spôsobuje dudravé stavy. Tie ho však nakoniec neochromia v konaní správnych rozhodnutí, a tak napriek počiatočnému frflaniu zachráni čmeliaka zamotaného do starej pavúčej siete a poskytne mu príjemný pelech. Na druhom konci lesa sa v zajačej nore píše celkom iný príbeh o šťastnom bytí. Zajace tu žijú v chaose a veselosti pospolu, mama varí polievku, deti bezhlavo preskakujú z miesta na miesto, zajačí dedko dumá, otec si čistí obľúbený klobúk. Vo vzduchu cítiť zimu a posledný jesenný vietor prinesie pred noru zvláštne predmety. To, že červená čapica, rukavice a tabuľa patria škriatkovi, zatiaľ nikto netuší. Po porade so zvieratkami z lesa však majú zajace prvé indície.
Vianoce, hody, príchod škriatka. Na jeho sviatočnú návštevu sa začnú svedomito pripravovať. Vyrábajú ozdoby, pečú dobroty, skladajú piesne, trénujú príhovory. Malá zajačica Ninka však napriek dobrým úmyslom všetko tak trocha pokazí, a tak smutná a sklamaná odchádza spolu s bračekom Kainom do zasneženého lesa, aby domov priviedla očakávaného hosťa. Či sa jej starého Dudroša podarí nakoniec nájsť a presvedčiť, je už vecou vyvrcholenia príbehu.