Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa? Máme pre vás všetko, čo potrebujete vedieť.
Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. S čím sa najčastejšie spájajú Vianoce, ako vyzerá Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce? V tomto článku nájdete všetko, čo ste chceli vedieť.
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
VIANOCE na Slovensku!
Tradičné Vianoce v minulosti
Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály.
Vianočné sviatky využívali naši predkovia predovšetkým na oddych v rodinnom kruhu. Na rozdiel od súčasných Vianoc bolo obdarovávanie sa skôr druhoradé. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu. Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu.
Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.
Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.
Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.
Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.
Vianočné jedlá
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie.
Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
Štedrá večera a vianočné stolovanie
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku.
K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.
Vianočné stolovanie je mimoriadne slávnostné a dekoratívne. Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká.
Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Čo ďalej? Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.
Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.
Vianočné tradície a zvyky
Vianočný pôst
Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
Šupiny kapra
Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
Krížik na čelo
Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
Hádzanie a lúskanie orechov
Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
Krájanie jablka
Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
Aperitív a oblátky
Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.
Delenie oblátok a potieranie cesnakom a medom
Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.
Vianočka so zapečenou mincou
Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.
Vianočné povery
Od stola sa nevstáva
Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
Omotávanie nite
Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
Knôt sviečky
Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
Zlaté prasiatko
Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
S hydinou odletí šťastie z domu
Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Ako sa oslavujú Vianoce vo svete?
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.
Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6.
Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško. V Amerike a Kanade je to tradične Santa Claus, ktorý prichádza s darčekmi v noci z 24. na 25. decembra. V Taliansku však nosí darčeky La Befana, stará žena na metle, ktorá prichádza 6. januára počas sviatku Troch kráľov. V Nemecku sú to deti, ktoré dostávajú darčeky od Christkind - anjela, ktorý symbolizuje malého Ježiška. V Španielsku a Mexiku sú hlavnými darcami Traja králi, ktorí prichádzajú 6. januára a rozdávajú darčeky.
Vianočné tradície v strednej a východnej Európe
Vianočné zvyky a tradície sú podobné najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku, v Českej republike, Poľsku a Rakúsku sa Vianoce oslavujú 24. decembra, keď rodiny spoločne večerajú tradičné jedlá, ako je kapor, zemiakový šalát a oplátky s medom. Po večeri prichádza čas na rozbaľovanie darčekov, ktoré prináša Ježiško. V mnohých rodinách je súčasťou tradície aj spievanie kolied a návšteva polnočnej omše. V Poľsku sa slávi tzv. Wigilia, čo je slávnostná večera, počas ktorej sa podáva 12 chodov symbolizujúcich 12 apoštolov.
Vianočné trhy v Európe
Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, najmä trh v Drážďanoch, ktorý je jedným z najstarších v Európe a má viac ako 600-ročnú históriu. Vianočné zvyky a tradície v Nemecku zahŕňajú aj pitie vareného vína (Glühwein) a ochutnávanie perníkov (Lebkuchen), pričom atmosféru dopĺňajú melódie vianočných kolied. V Rakúsku je najznámejší trh vo Viedni, kde nájdete stánky s miestnymi špecialitami, remeselnými výrobkami a svetielkami, ktoré osvetľujú historické námestie pred radnicou. Rakúske trhy ponúkajú aj unikátne produkty, ako sú ručne vyrábané sviečky a keramika, ktoré sú ideálne ako darčeky. Francúzske vianočné trhy, ako je trh v Štrasburgu, sú preslávené svojou atmosférou a krásnymi ozdobami, pričom Štrasburg je často označovaný za „hlavné mesto Vianoc.“ V Taliansku sú populárne trhy v Bolzane a Miláne, kde si môžete kúpiť tradičné talianske vianočné sladkosti, ako je panettone, alebo ochutnať lokálne vína a syry, ktoré sú súčasťou vianočného stola.
Vianočné zvyky v rôznych krajinách
Európa je miestom, kde sú vianočné zvyky a tradície veľmi rozmanité, avšak mnohé z nich majú spoločné korene a podobné prvky. V Nemecku sú Vianoce spojené s adventným obdobím, počas ktorého sa zapália sviečky na adventnom venci a deti dostávajú adventné kalendáre plné sladkostí. Typickým nemeckým jedlom na Štedrý deň je pečená hus alebo kačka, často podávaná s kapustou a knedľami. V Taliansku sú Vianoce časom, keď sa rodina stretáva pri tradičnej večeri, ktorá môže zahŕňať rôzne morské plody, najmä v južných častiach krajiny. Vo Francúzsku sa Vianoce slávia so štýlom a eleganciou. Francúzi si radi doprajú bohatú vianočnú večeru, ktorá často zahŕňa pečeného moriaka, foie gras a sladkosti, ako je vianočný polienkový koláč (bûche de Noël). Vianočné trhy vo francúzskych mestách, ako je Štrasburg či Paríž, sú plné krásnych ozdôb a tradičných výrobkov. V Španielsku sa Vianoce začínajú oslavovať už 22. decembra, kedy sa koná veľká vianočná lotéria, známa ako El Gordo (Veľký tučný), ktorá je dôležitou súčasťou sviatkov.
Vianoce sa slávia aj vo vzdialenejších kútoch sveta, kde získavajú rôzne podoby a často sú prispôsobené miestnej kultúre a tradíciám. V Japonsku sú Vianoce viac komerčným sviatkom a nesúvisia priamo s kresťanskými tradíciami. Japonci však radi slávia Vianoce s rodinou a priateľmi, pričom populárnym zvykom je objednávanie špeciálnych vianočných večerí z KFC. Tento nezvyčajný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec KFC začal ponúkať vianočné špeciály, ktoré sa stali tak populárnymi, že si ich ľudia objednávajú aj mesiace vopred. V Austrálii prichádzajú Vianoce počas leta, takže ľudia často oslavujú na pláži, kde si pripravujú grilované jedlá a vychutnávajú si slnko. Austrálčania zdobia svoje domy svetielkami a organizujú vianočné pikniky, čo je veľmi odlišné od tradičného európskeho štýlu Vianoc. V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí, kde sa podávajú jedlá ako pečená morčacina a rôzne dezerty.
Niektoré krajiny majú vianočné zvyky, ktoré sa odlišujú od tradičných osláv a ponúkajú jedinečný pohľad na sviatočné obdobie. V Nórsku napríklad ľudia veria, že na Štedrý deň vychádzajú čarodejnice a zlí duchovia, preto ukrývajú metly, aby ich zlé sily nemohli ukradnúť. V Mexiku sa oslavujú Vianoce s veľkou pompou a tradičné oslavy zahŕňajú Las Posadas, čo sú procesie, ktoré zobrazujú hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa. Ľudia sa prezliekajú za biblické postavy a prechádzajú ulicami so sviečkami a spevmi. V Fínsku je dôležitou súčasťou Vianoc návšteva sauny na Štedrý deň, čo symbolizuje očistu tela aj duše pred začiatkom nového roka.
Hoci sa vianočné zvyky a tradície líšia od krajiny ku krajine, niektoré veci zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny, lásky a pokoja. Ľudia na celom svete si počas tohto obdobia nájdu čas na stretnutie s blízkymi a oslavu spoločných chvíľ. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy. Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť. Nech už oslavujete Vianoce kdekoľvek, tento magický čas prináša pocit nádeje a pripomína nám, že aj malé gestá lásky môžu urobiť veľký rozdiel.
Vianoce v Anglicku
Vianoce v Anglicku sú obdobím plným bohatých tradícií, symboliky a pôvabu. Ich oslavy sú hlboko zakorenené v britskej histórii a kultúre, a zároveň ovplyvnené modernými zvyklosťami, ktoré sa vyvinuli počas stáročí. Mnohé z týchto zvykov sa rozšírili po celom svete, pričom Anglicko zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní toho, ako dnes Vianoce poznáme.
Adventné obdobie
Rovnako ako vo väčšine kresťanského sveta, anglické Vianoce začínajú obdobím adventu, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Adventný kalendár, ktorý sa v Anglicku stal veľmi populárnym, je spôsobom, ako každý deň odpočítavať dni do Vianoc. Začína sa 1. decembra a má 24 okienok, pričom za každým sa ukrýva malý darček, čokoláda alebo obrázok. Tento zvyk, pôvodne nemecký, bol v Anglicku prijatý už v polovici 20. storočia. Ďalším adventným symbolom je adventný veniec (Advent Wreath), podobne ako v iných krajinách. Tento kruhový veniec, často vyrobený z ihličnatých vetvičiek a ozdobený sviečkami, symbolizuje príchod Krista.
Vianočný stromček a výzdoba
Vianočné stromčeky majú v Anglicku svoje zvláštne miesto. Tento zvyk priniesol do krajiny princ Albert, manžel kráľovnej Viktórie, ktorý bol nemeckého pôvodu. Vianočné stromčeky sú zvyčajne ozdobené svetielkami, pozlátenými guľami, mašľami a tradičnými ozdobami, často vrátane hviezdy na vrchole, ktorá symbolizuje betlehemskú hviezdu. Anglické domy sú počas Vianoc nádherne vyzdobené. Jedným z charakteristických prvkov anglických Vianoc je používanie jemelu (mistletoe).
Vianočné trhy a nakupovanie darčekov
Predvianočný čas je v Anglicku tiež obdobím, keď sa konajú vianočné trhy, ktoré ponúkajú remeselné výrobky, tradičné jedlá a nápoje, vianočné ozdoby a darčeky. V Londýne a ďalších väčších mestách, ako sú Bath, Manchester a Birmingham, sú vianočné trhy významnými udalosťami, ktoré prilákajú tisíce návštevníkov. V Anglicku je tiež veľmi dôležité nakupovanie darčekov, ktoré sa často spája s predvianočnými zľavami a obrovským náporom na nákupné centrá. Tento aspekt sa stal silným symbolom komerčnej stránky Vianoc, ale stále je vnímaný ako príležitosť obdarovať rodinu a priateľov.
Štedrý deň a polnočná omša
Hoci Štedrý deň (Christmas Eve) nie je v Anglicku takým slávnostným dňom ako v iných krajinách, ako napríklad v strednej Európe, pre mnohé rodiny je to večer, kedy sa uskutočňuje posledná fáza príprav na Vianoce. Domácnosti dokončujú výzdobu, pripravujú jedlá a zabalujú darčeky. K ďalším zvykov v Anglicku patrí návšteva pôlnočnej omše (Midnight Mass), ktorá sa koná vo väčšine kostolov po celej krajine.
Vianočný deň
25. december je hlavným dňom vianočných osláv v Anglicku. Christmas Day je plný radosti, stretnutí s rodinou, obdarovávania a samozrejme tradičných vianočných jedál. Pre väčšinu domácností začína deň otváraním darčekov, ktoré priniesol Santa Claus.
Vianočný obed
Jednou z najdôležitejších tradícií anglických Vianoc je vianočný obed (Christmas dinner), ktorý sa podáva okolo poludnia. V centre pozornosti je obvykle pečený moriak (roast turkey) so zemiakmi, zeleninou, brusnicovou omáčkou a omáčkou z výpeku (gravy). Tento zvyk pečenia moriaka má svoj pôvod v 16. storočí, keď kráľovná Alžbeta I. K vianočnému obedu sa často podáva plnenie (stuffing), pečené zemiaky, Brussels sprouts (ružičkový kel), mrkva a ďalšie sezónne pochúťky. Po hlavnom jedle nasleduje dezert v podobe tradičného vianočného pudingu (Christmas pudding), ktorý je často zapálený pri servírovaní, čo dodáva jedlu slávnostný efekt.
Vianočné Crackers
Neoddeliteľnou súčasťou anglických Vianoc sú vianočné crackery (Christmas crackers), ktoré sú položené na stole počas vianočného obeda. Tieto ozdobné rúrky, ktoré sú naplnené malým darčekom, papierovou korunkou a vtipom, sú navrhnuté tak, aby sa roztrhli a vydali zvuk ako malý výbuch.
Kráľovský vianočný prejav
Kráľovský vianočný prejav (Queen’s/King’s Christmas Speech) je jednou z najdôležitejších tradícií anglických Vianoc. Tento prejav sa datuje od roku 1932, keď kráľ Juraj V. predniesol svoje prvé vianočné posolstvo cez rádio. V dnešnej dobe sa kráľovský prejav vysiela na Štedrý deň alebo na Vianočný deň a zameriava sa na aktuálne témy a povzbudenie pre obyvateľov.
Boxing Day
Druhý sviatok vianočný, Boxing Day (26. december), je v Anglicku tiež dôležitým dňom. Pôvodne bol venovaný služobníctvu, ktoré dostávalo „vianočné balíčky“ od svojich pánov. Dnes je Boxing Day predovšetkým dňom odpočinku, nakupovania a návštev príbuzných a priateľov.
Rozdiely medzi slovenskými a anglickými Vianocami
Podstata vianočných sviatkov je v kresťanskom svete všade rovnaká, zvyky a tradície oslavovania týchto sviatkov sa v každej krajine a dokonca aj v regióne líšia. Na rozdiel od slovenských, Vianoce vo Veľkej Británii trvajú len jeden deň. 25. december je deň, kedy sa stretávajú pri vianočnom stole a rozbaľujú darčeky. Darčeky nosí Father Christmas o polnoci 24. decembra.