Koncom minulého roka odišiel do večnosti Jozef Halmo (13. 3. 1939 - 22. 12. 2023), autor obľúbenej mariánskej hymnickej piesne Kráľovná nebies a ďalších sakrálnych skladieb. Všestranný slovenský hudobník, skladateľ a organizátor pestrých hudobných podujatí medzi slovenskými exulantmi v Mníchove Jozef Halmo sa po rokoch prežitých v cudzine natrvalo vrátil domov na Slovensko. Smútočná rozlúčka bola 26. januára v Kostole sv. Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru udelila Jozefovi Halmovi v roku 2015 Cenu Fra Angelica. Ocenenie mu odovzdal bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.
Hru na akordeóne študoval Jozef Halmo na Konzervatóriu v Bratislave a na Vyššej hudobnej škole. Po okupácii žiadal o vízum do Rakúska, ktoré mu zamietli. Deň príchodu vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 bol aj dňom jeho rozhodnutia emigrovať. Československý súd ho za to v neprítomnosti odsúdil na 24 mesiacov väzenia. S manželkou Monikou našiel domov v bavorskom Mníchove. Začiatky boli ťažké. Na Veľký piatok 4. apríla 1969 vycestoval z rakúskeho lágra Traiskirchen do Bavorska, kde mal nastúpiť angažmán ako muzikant v cirkuse Willy Busch. Tam sa dozvedel, že v tomto starom pútnickom bavorskom meste je tradícia zúčastniť sa na spoločnom obrade pri spomienke na úmrtie nášho Pána. Tak sa aj on išiel poďakovať za pomoc, že sa mohol dostať do slobodného sveta.
Hlboká viera priviedla Jozefa Halma čoskoro do kruhu katolícky cítiacich emigrantov okolo Kostola sv. Štefana v Mníchove. Slováci tam žili bohatým kultúrnym životom. Organizovali zábavy, večierky, kultúrne dni, akadémie, festivaly - a tak šírili dobré meno Slovenska.
Vianočná omša Radostná zvesť
Vianočná omša Radostná zvesť čerpá z našich tradícií a využitia dychových i rytmických nástrojov, pripomínajúcich ľudový inštrumentár slovenského folklóru - zvlášť fujár. Autor v nej využil motívy zo slovenských vianočných pastorel, pričom známym melódiám dodal sviežosť moderným rytmom. Prvýkrát ju vysielali z Mníchova 26. decembra 1974 v interpretácii krajanských spevákov pod vedením Viktora Magdolena, dlhoročného režiséra vysielania slovenských bohoslužieb z Kostola sv. Štefana.
Podľa údajov samotného Jozefa Halma sa k nám jeho vianočná omša dostala pomerne skoro prostredníctvom ilegálneho dovozu náboženskej literatúry a hudobnej produkcie cez Poľsko a Maďarsko. Patrí k dôkazom aktívneho života slovenských exulantov, ale aj stáleho hudobného dedičstva slovenských katolíkov.
Kráľovná nebies
V Mníchove si Jozef Halmo spomenul aj na nesplnený sľub, daný Panne Márii v Altöttingu. Požiadal Viktora Magdolena, aby mu zveršoval text Ave Maria. To nešlo, a tak sa musel rozhlasový režisér, spevák a básnik v jednej osobe pustiť do úplne nového textu. V konečnej verzii napokon vznikla prvá sloha mariánskej piesne Kráľovná nebies. Jej premiéra bola v prvú májovú nedeľu roku 1978 v Kostole sv. Štefana v Mníchove. Druhú slohu napísali Jozef Halmo a Viktor Magdolen až o päť rokov. Spievali ju Eva Katrincová a Viktor Magdolen v priamom prenose svätej omše, ktorú celebroval Anton Hlinka. Na vlnách vysielania slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu sa potom dostala pieseň čoraz väčšmi do povedomia Slovákov, až sa stala mariánskym hymnom. O skutočnú popularitu Kráľovnej nebies sa zaslúžila najmä štúdiová nahrávka v Ríme 11. Najväčšiu slávu zažila na levočskej púti v roku 2003, kde bol hlavným celebrantom svätej omše kardinál Jozef Tomko.
Repertoár slovenského speváckeho zboru Adoremus, hudobného telesa dramaturgicky zameraného na sakrálnu hudbu, má široký záber do historicko-štýlového vývoja duchovnej hudby (gregoriánsky chorál, polyphonia sacra, klasická duchovná tvorba, vokálno-inštrumentálne diela, liturgická hudba). Nový, v poradí už štvrtý album Adoremus - CD Ave Maria prináša interpretačný „prierez“ dejinami mariánskej hudby umeleckej i zľudovenej. Viete, čo majú spoločné gregoriánsky spev z bratislavského Dómu sv. Martina (pred 1341) a Arvo Pärt z King' s College Choir Cambridge z roku 1990? Čo majú spoločné da Palestrina, či Monteverdi, Mozart, Schneider-Trnavský, Moyzes, Halmo, či známe mariánske piesne (Ó, Mária bolestivá, Tie šaštínske zvony, Na stokrát buď, pozdravená…) a Slovenský spevácky zbor ADOREMUS so svojim dirigentom Dušanom Billom, sólistom Miroslavom Dvorským? - AVE MARIA. Pri nahrávaní tohoto titulu sa vystriedalo veľa spevákov z celého Slovenska, sólistov, korepetítorov, inštrumentálnych súborov, viacero hudobných režisérov, zvukových majstrov, nahrávalo sa nie iba v jednom priestore. Kompilát Adoremus - CD Ave Maria sleduje jeho dvadsaťročnú históriu nahrávania mariánskych skladieb. Sprostredkúva duchovný, umelecký a historický odkaz mariánskeho kultu. V umení sa nadprirodzenosť stáva pozemskou a realita nadpozemskou. Novým albumom chce Adoremus zachytiť nezachytiteľné, vyjadriť nevyjadriteľné, ale zároveň aj jedinečnou formou tlmočiť jedinečné. DEO GRATIAS.
Tracklist albumu Adoremus - CD Ave Maria
Tracklist:
- Gregoriánsky chorál / Regina Mundi
- Josquin Despréz / Ave vera virginitas
- Jacobus Gallus / Regali ex progenie Maria
- William Byrd / Beata viscera
- Hans Leo Hassler / Beata es Virgo Maria
- Francesco Soriano / Regina caeli
- Felice Anerio / Ave maris stella
- Giovanni Pierluigi da Palestrina / Ave Maria
- Claudio Monteverdi / Ave Maria
- Claudio Monteverdi/ Exultent caeli
- Giuseppe Tartini / Stabat Mater
- Giovanni Battista Casalli / Ave Maria
- Wolfgang Amadeus Mozart / Graduale "Sanct Maria, mater Dei" KV 273
- Mikuláš Moyzes / Ave Maria
- Mikuláš Schneider Trnavský / Ave Maria
- Mikuláš Schneider-Trnavský, arr. Dušan Bill / Ó, Mária bolestivá
- Mikuláš Schneider-Trnavský, arr. Dušan Bill / Mária ochrana
- Ján Pöstenyi, arr. Dušan Bill / Tie šatínske zvony
- Jozef Strečanský, arr. Dušan Bill / Ó jak sa sladko spieva
- Pútnická pieseň z 19. str., arr. Štefan Olos / Na stokrát buď, pozdravená
- Jozef Strečanský, arr. Dušan Bill / Ó, Mária matka naša
- Jozef Halmo, arr.