Bez neho akoby ani neboli Vianoce! Azda všetkým známy betlehem je súčasťou adventnej výzdoby mnohých krajín. Ide o umelecké zobrazenie narodenia Ježiša Krista v obklopení Panny Márie, svätého Jozefa a ďalších symbolických postáv. Aj keď majú pre mnohých iba podobu vianočnej dekorácie, stále v sebe nesú hĺbku, na čo sa v dnešnej hektickej a technológiami preplnenej dobe často zabúda. Nejde o to, či majú postavičky v jasličkách historický nádych alebo minimalistickú podobu. Pravým dôvodom na jeho prítomnosť je tá skutočná symbolika Vianoc, ktorá siaha ďaleko do histórie.
Tá, ktorá má v ľuďoch prebudiť pocity lásky, súdržnosti, nádeje, pokory i pokoja. Tá, ktorá dokáže všetok stres, problémy a všetky tie nepríjemnosti, ktoré jednoducho raz za čas skrížia cestu každému z nás, premiestniť na vedľajšiu koľaj.
Význam a Pôvod Betlehema
Betlehem patrí k tradičnej vianočnej výzdobe a znázorňuje narodenie Ježiša Krista. Pôvod siaha do 13. storočia, keď sv. František z Assisi vytvoril prvý živý betlehem v talianskom mestečku Greccio. Napodobnením situácie opísanej v Biblii, chcel František upozorniť svojich bratov rehoľníkov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Veriaci tak mohli priamejšie rozjímať nad Ježišovým narodením. Svätý František a jeho nasledovníci viedli jednoduchý život a svojím príkladom chceli reformovať vtedajšiu cirkev, ktorej hodnostári nezriedka prepadli lákadlám moci a bohatstva.
Betlehem sa skladá z ľudských i zvieracích postáv, ktoré majú svoj symbolický význam: v strede sa nachádza Jezuliatko, okolo neho Mária a Jozef, ktorí chránia rodinu, spolu s kráľmi alebo pastiermi vzdávajúcimi úctu a so zvieratami, ktoré pripomínajú pokorné podmienky narodenia.
Tradícia znázorňovania Kristovho narodenia má svoje korene už v ranom stredoveku. Rozhodnutie Ríma bojovať proti pohanským tradíciám osláv zimného slnovratu a nahradiť ich vianočnými sviatkami pripomínajúcimi Kristovo narodenie, prinieslo, samozrejme, aj pokusy o výtvarné stvárnenie betlehemskej udalosti. Biblický príbeh, tak ako sa traduje v evanjeliách, sa zobrazoval prostredníctvom troch hlavných postáv: svätou rodinou, klaňajúcimi sa pastiermi a tromi mudrcmi z Východu prinášajúcimi dary.
Roku 354 doniesli do Ríma údajne pôvodné jasličky z Betlehema a pápež Liberius ich dal vystaviť v Bazilike Santa Maria Maggiore. Tento zvyk začali napodobňovať aj v iných farnostiach a postupne sa rozšíril po celom území dnešného severného Talianska. Treba však podotknúť, že šlo čisto o jasličky samotné, teda bez postáv.
Betlehemy vo Svete: Od Ľadu po Čokoládu
Existujú však aj trochu netradičnejšie vyobrazenia. Jeden takýto betlehem je vyrobený z vyše tony čokolády, v ďalšom nájdete figúrku roľníka, ktorý vykonáva potrebu. Zatiaľ čo v našich končinách prevažujú krásne a neraz voňavé betlehemy vyrezávané z dreva, naprieč zemeguľou sa s neobvyklými nápadmi roztrhlo vrece. Nie nadarmo sa hovorí, že kreativite sa medze nekladú. Niektoré z týchto betlehemov sú totiž hneď na prvý pohľad unikátne nádherné, pri iných sa však rozum zastavuje. Je toto skutočne dôstojná pocta adventu alebo akýsi výkrik do tmy, ktorý chce pobúriť spoločnosť? To musí posúdiť každý sám…
1. Betlehem, z ktorého mrazí
Betlehem, ktorý už desiatky rokov zdobí druhé najväčšie mesto Rakúska doslova mrazí. Je totiž vyrobený z 35 ton krištáľovo čistého ľadu. Nachádza sa v meste Graz a každoročne si ho chodia na vlastné oči prezrieť stovky turistov z celého sveta. „Ľadový betlehem s jeho ľadovými sochami a osvetlením vytvárajú nádhernú a magickú atmosféru, ktorá zaiste očarí všetkých návštevníkov,“ informuje turistické informačné centrum v Grazi.
Betlehem, ktorý u susedov predstavili už v roku 1996, sa stal neoddeliteľnou súčasťou miestnych vianočných trhov. „Zvyčajne, mesto každý rok najme niekoľko umelcov, ktorí potom z ľadu vysekávajú jednotlivé postavy,“ informuje jedna z návštevníčok na sociálnej sieti. Predstavenie tohto umeleckého diela sa zvyčajne odohráva na záver novembra: „Potom už len všetci dúfajú a modlia sa, že betlehem vydrží do Vianoc.“ Smutnou realitou však je, že neraz sa 24. decembra táto unikátna výzdoba nedožije.
2. Pre maškrtníkov
Unikátom, ktorý nadchne najmä maškrtníkov, je betlehem vyrobený 1 500 kilogramov čokolády a približne 50 kilogramov marcipánu. Vytvoriť ho trvá zhruba štyri mesiace v celej svojej kráse zväčša zaberá plochu minimálne 52 štvorcových metrov. Nachádza sa v španielskom meste Rute a rovnako ako v Rakúsku, aj tu sa toto dielo stalo každoročnou tradíciou, ktorá láka tisícky zvedavých turistov.
„Mesto Rute má dlhú tradíciu vyrábania vianočných cukroviniek,“ informuje miestny portál. Potom prišiel v jednom bode zlom a zrodil sa čokoládový betlehem. „Tento čokoládový betlehem je považovaný za jeden z najväčších na svete,“ pokračuje správa o sladkej výzdobe. Tento komplexný a rozsiahly betlehem obsahuje rôzne magické prvky, ako aj symboly z Veľkej noci a Vianoc. „Nájdete tam nádherné hrady, dedinky s trpaslíkmi, elfmi a dokonca aj rieku cukríkov,“ zvestuje správa zo Španielska.
Betlehemy na Slovensku
Slovensko je na vrchole pomyselného rebríčka v obľube drevených betlehemov. Betlehemy čoskoro prenikli aj na územie dnešného Slovenska. Tu sa jasličky začali stavať dakedy v 13. storočí. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú napríklad drevené reliéfy narodenia Krista v Kostole sv. Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. Medzi svetové unikáty patria aj sochy z oltára Narodenia Pána v Chráme svätého Jakuba v Levoči. Podľa niektorých prameňov ich totiž slávny rezbár majster Pavol vytvoril najprv ako súčasti betlehemu, ktorý stál počas Vianoc v priestore medzi Kostolom sv. Jakuba a radnicou v starobylej Levoči.
Čo sa týka symboliky a významu betlehemu, tak náš popredný výrobca drevených betlehemov Marek hovorí: „Slovenské ľudové betlehemy sa postupom času spoetizovali, srozprávkoveli a získali v našich domácnostiach svoje čestné miesto. Zaujímavosťou tiež je, že v slovenskom betleheme nechýbajú výjavy z každodenného života.
V období baroka sa v kostoloch stavali čoraz väčšie betlehemy s figúrami v životnej veľkosti. Boli to betlehemy honosné, postavy ktorých boli poobliekané do luxusných dobových odevov z drahých látok. Ich zoskupenie sa menilo podľa toho, ktorý deň vianočného obdobia práve prebiehal, čo celkový efekt len zvyšovalo. Priamo z cirkevných kruhov sa však ozývali aj hlasy, ktoré hodnotili vznik celých zložitých figurálnych zostáv, z ktorých sa postupne vytrácala pôvodná myšlienka, ako negatívny jav.
Kostolné betlehemy sa stali vďačným terčom jeho reformátorského úsilia, takže koncom 18. storočia vydal nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy pre ich nadmernú nákladnosť a honosnosť. Tento úradný zásah však paradoxne znamenal masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali vytvárať a stavať doma. Vznikla tradícia domácich betlehemov.
Domáci rezbári
Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení modelári a rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch. Prvé ľudové betlehemy sa vyrábali z najrôznejších dostupných materiálov - z dreva, hliny, kovu či textilu. Najrozšírenejším materiálom na Slovensku bolo drevo, no v okolí Banskej Štiavnice sa zhotovovali aj papierové betlehemy.
K najkrajším tradičným ľudovým betlehemom asi patria tie stredoslovenské. Ich tvorcovia, rezbárski majstri, bývali najmä v okolí banských miest. Ich dielka sa vyznačovali veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.
Betlehemárstvo ako umelecké remeslo
Ľudoví betlehemári si veľmi často vianočné mystérium zasádzali do domácich pomerov a preto nesú ich výrobky z jednotlivých regiónov charakteristické znaky kraja svojho vzniku. Základný motív jasličiek - zobrazenie Kristovho narodenia - nebolo možné svojvoľne meniť, to rešpektovali aj tvorcovia s najväčšou fantáziou. Svätá rodina, pastieri a mudrci sú nemenní. Svoju fantáziu však tvorcovia mohli popustiť pri zobrazovaní doplnkových postáv a dejov odohrávajúcich sa naokolo.
Podľa toho, kde betlehemy vznikali, nachádzame v ich postavičkách predstaviteľov najrozmanitejších miestnych remesiel a povolaní. Dávni betlehemári zaznamenávali všedný život ľudí, podobu i tvar reálií, obytných a hospodárskych budov, náradia a náčinia, ale aj miestnu architektúru.
Betlehemárstvo sa na území dnešného Slovenska (ale aj Rakúska, Maďarska, Poľska, Česka a Moravy) najviac rozvinulo koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Niektorí ľudoví tvorcovia zapĺňali ústrednú biblickú scénu obrázkami zo všedného života pospolitosti, ktorú dôverne poznali. Šikovné ruky nejedného majstra často rozhýbali betlehem hodinovým mechanizmom, parným alebo vodným pohonom. Takéto betlehemy patria k divácky najvďačnejším symbolom Vianoc.
Mimochodom, je zaujímavé, že ľudoví výtvarníci i remeselní a priemyselní výrobcovia betlehemov a betlehemových figúrok z prelomu storočí boli často aj výrobcami bábkových divadiel a bábok. Nečudo: bábkové divadlo má s betlehemami spoločné korene.
Papierové betlehemy
Tlačené jasličkové hárky na vystrihovanie sa v Rakúsku-Uhorsku objavili okolo roku 1890 s rozvojom moderných tlačiarenských technológií. A opäť: autormi ich výtvarných návrhov boli často tí istí výtvarníci, ktorí v tom čase navrhovali dekorácie pre domáce bábkové divadlá. Najprv to boli ručne kolorované oceľorytiny, neskôr litografie alebo drevorezby.
V 30. rokoch 20. storočia sa objavil celkom nový jav v histórii betlehemárstva: papierové reklamné betlehemy. Od počiatku 20. rokov sa v papiernictvách predávali rozkladacie betlehemy z kartónu razeného do nízkeho reliéfu. Zaberali málo miesta a ľahko sa stavali a rovnako rýchlo spratávali.
Tieto papierové betlehemy sa dokonca stali vďačným zberateľským odvetvím medzi zberateľmi kuriozít, pretože hoci sa ich vyrobilo obrovské množstvo, do dnešných čias sa ich v perfektnom stave veľa nedochovalo. Väčšina z nich sa doslovne zodrala vo vernej službe tisíckam domácností.
Usporiadanie betlehemu
Klasický figúrkový betlehem nie je len akési náhodné zoskupenie postavičiek, ale symbolické spodobnenie Spasiteľovho narodenia. Každá použitá figúrka má svoj význam, takže spôsob, akým je naaranžovaná a prezentovaná v rámci betlehemu, sa odvíja od tradície. Stredobodom betlehemu a jeho hlavnou postavou je, samozrejme, Jezuliatko. Tradícia však velí neumiestňovať figúrku božieho syna do jasličiek pred predvečerom Štedrého večera.
Figúra umiestnená najbližšie k Jezuliatku je, pochopiteľne, jeho matka Panna Mária. Bežne sa umiestňuje figúra Márie na jednu stranu jaslí a figúra jej muža, svätého Jozefa na druhú stranu, pričom sa obaja pozerajú na dieťa. Niektoré historické betlehemy (rovnako ako niektoré obrazy s výjavom Klaňania) však Jozefa umiestňujú trochu ďalej od jaslí, s pohľadom upretým nabok, na postavu starca. Táto postava predstavuje Satana a symbolizuje pochybnosť vo viere, typickú pre človeka.
Ďalšie postavy sú umiestnené okolo jasličiek v niekoľkých zhruba sústredených kruhoch. V prvom, najužšom kruhu majú svoje miesto pastieri, najčastejšie dvaja dospelí muži a jedno dieťa, všetci umiestnení skôr naľavo od ústrednej scény (z pohľadu pozorovateľa). V druhom kruhu, viac-menej po pravej strane od svätej rodiny, stoja Traja králi, resp. mudrci z Východu.
Ďalšími figúrami sú zvieratá. Osol a vôl preto, lebo svojím dychom zahrievali novonarodeného Spasiteľa, ovce preto, pretože pastieri pásli práve ovce. Ovčiarska profesia je vôbec silne prepojená s kresťanskou, najmä katolíckou symbolikou. Spasiteľa občas v modlitbách oslovujeme „baránok boží", biskupská berla má tvar tradičnej pastierskej palice aj o komunite veriacich sa často hovorí ako o „stáde" a o ich duchovnom ako o „pastierovi". Figúrky osla a vola sú umiestnené vzadu, za jasličkami a Máriou s Jozefom.
Doplnkovými figúrami sú napríklad postavy dvoch anjelov. V ideálnom prípade sú zavesené nad betlehemskou maštaľou a rozťahujú zrolovaný transparent s nápisom Gloria in excelsis Deo (Sláva Bohu na výsostiach). Ak sú súčasťou betlehema stojaci anjeli, majú miesto za svätou rodinou.
Čo sa týka časovej postupnosti - v predvečer Štedrého večera 24. decembra do výjavu pribudne figúrka Jezuliatka, Traja králi by mali podľa tradície pribudnúť až 6. januára.
Betlehemy na Slovensku: Niekoľko Tipov
- Betlehem v Dome Božieho milosrdenstva v Rajeckej Lesnej - autor Jozef Pekara vytvoril rezbárske umelecké dielo dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m. Vznikalo 15 rokov a zachytáva kultúrne pamiatky z regiónov celého Slovenska. Jeho súčasťou je 300 postavičiek, z ktorých je cca polovica pohyblivá.
- Banskoštiavnický betlehem - nachádza sa na Radničnom námestí v Banskej Štiavnici. Ide o drevorezbu Ing. Arch. Petra Chovana, ktorá je dlhá až 21 m.
- Betlehem v Košiciach v Kostole sv. Karola Bartolomejského - ide o jasličky, ktoré sú súčasťou najväčšieho vyrezávaného svätého ruženca na Slovensku. Vytvoril ho František Estočin z lipového dreva.
- Betlehem v Terchovej v kostole sv. Cyrila a Metoda - znázorňuje výjavy z Kristovho narodenia, ale tiež remeslá typické pre tento región.
- Betlehem v Novom Meste nad Váhom na Námestí Slobody - tvoria ho drevené vyrezávané postavy v nadživotnej veľkosti, v počte viac ako 30 kusov.
Záver
Betlehem je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, ktorá nám pripomína nielen narodenie Ježiša Krista, ale aj dôležitosť domova, rodiny a tradičných hodnôt. Či už je vyrobený z ľadu, čokolády, dreva alebo papiera, betlehem zostáva symbolom nádeje, lásky a pokoja.
A kedy betlehem zase schovať? Ani tu neponúkneme uspokojivé a jednoznačné riešenie - v niektorých regiónoch sa schováva už na Tri kráľa.
Na to, kedy si vystaviť doma betlehem sa názory rôznia. Väčšinou je to dané regiónom, konkrétnym mestom a dedinou a tiež zvyklosťami v rodine. Vystaviť betlehem je vhodné buď prvú, alebo poslednú adventnú nedeľu, prípadne až 24. decembra.