K Vianociam na celom svete patria ľudové zvyky a tradície. Dve z nich by sme mohli označiť ako globálne. Ide o stavanie vianočného stromu a jasličiek.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu ich prítomnosti na Námestí sv. Petra.
VÝZNAM A HISTÓRIA VIANOČNÉHO VENCA - VIANOČNÉ SYMBOLY #história #symboly
Vianočný strom na Svätopeterskom námestí
Svätopeterské námestie patrí medzi najfotografovanejšie námestia sveta. K vianočným priamym prenosom z Vatikánu už neodmysliteľne patria zábery, na ktorých vidíme jasličky a vianočný strom.
Vianočný strom sa postaví na Svätopeterskom námestí v polovici novembra a začne sa jeho výzdoba. Na fotografii je strom z roku 2016 z regiónu Trento s výškou 25 metrov.
Vianočný strom na Svätopeterskom námestí
História tradície
Tradíciu stavania vianočného stromu a jasličiek na Námestí sv. Petra založil pápež Ján Pavol II. Keď sa totiž pozrel počas vianočných sviatkov z okna Apoštolského paláca na námestie, bolo prázdne, bez symbolov Vianoc.
Vatikán vtedy kúpil od mestečka Castelli Romani, neďaleko Ríma, strom, ktorý umiestnil po pravej strane obelisku, teda doprostred námestia. A pred samotný obelisk boli postavené jasličky.
Ľudové tradície tak prišli na exkluzívne inštitucionálne miesto, akým je sídlo pápeža.
Od roku 1983 každoročne strom daruje niektorá európska horská oblasť a rovnako sa strieda aj pôvod jasličiek. Vianočný strom a jasličky sa slávnostne odhalia zvyčajne 7. decembra.
Zaujímavosti o vianočných stromoch na Svätopeterskom námestí
- Prvá jedľa v roku 1982 merala 14 metrov, ale niektoré nástupkyne dokázali svojou výškou vyzvať aj obelisk.
- Najvyšším počtom darovaných stromov sa môže pochváliť Taliansko (15) a Rakúsko (8).
- Prvá jedľa v roku 1982 neskončila ani na skládke, ani v peci. Naopak, prežila, pretože ju zasadili vo Vatikánskych záhradách. V nasledujúcich rokoch sa vyberali staršie stromy.
Do histórie stavania vianočného stromu na Svätopeterskom námestí prispelo aj Slovensko. V roku 1994 darovalo Vatikánu smrek zo Zázrivej a od tejto chvíle ubehlo už 25 rokov. V tom roku chcelo svoj strom umiestniť na Námestie sv. Petra mesto Zázrivá.
Do Vatikánu vtedy priviezli smrek, ktorý mal 125 letokruhov, bol vysoký vyše 30 metrov a vážil 6,5 tony.
Strom dodal vtedajší podnik Severoslovenské lesy, š. p. Vianočný smrek bol na Námestí sv. Petra vo Vatikáne nainštalovaný 17. decembra 1994 a osvetľovalo ho dvetisíc svetiel. Pri tej príležitosti zasadil vo Vatikánskych záhradách aj malú lipu zo Slovenska. Dnes je z nej v pápežských záhradách už nádherný košatý strom.
Jasličky na Svätopeterskom námestí
Jasličky na Svätopeterské námestie prišli v roku 1982 spoločne s vianočným stromom. Každoročne sa začínajú stavať v polovici novembra a celá stavba je kompletne zahalená, takže nie je vidieť, aký betlehem sa pripravuje.
Keďže ide skutočne o veľké architektonické dielo, celú stavbu plánuje kvalifikovaný personál z Vatikánu s pomocou zahraničných odborníkov. Scénu Ježišovho narodenia vo Vianočnom období nachádzame aj na ďalších miestach Vatikánu, tak v Bazilike sv. Petra ako aj v iných vatikánskych budovách.
Betlehem na Svätopeterskom námestí mal tiež svoj umelecký i historický vývoj. Pápež Benedikt XVI. priniesol malú zmenu do tejto klasickej schémy. Za tých 37 rokov sa na Námestí sv. Petra vystriedali rôzne betlehemy.
Význam vianočných symbolov
Tradícia stavania vianočného stromu a jasličiek sa obnovuje z roka na rok, od pápeža k pápežovi. Zvyčajne sa hovorí, že sú to najmä ich sviatky, a je na tom kus pravdy.
Svätopeterské námestie s vianočným stromom a jasličkami
Hovorí sa, že Vianoce sú pôvodne pohanským sviatkom a cirkev si ich len privlastnila, čo je však len čiastočná pravda. Od dávna sa generácie riadili znameniami, ktoré vyčítavali z hviezd, postavenia Slnka, Mesiaca a podobne.
Ak sa v histórii ľudskej komunity udialo niečo významné, sviatok dostal aj iný význam, ako bol pôvodný.
Dnes už snáď každý vie, že 21. decembra býva zimný slnovrat. Od jesennej rovnodennosti (23. september) sa noci predlžujú, dňa ubúda a Slnko sa vtedy dostane na najnižší bod na oblohe.
A keďže vtedy Slnko naberá na sile, čiže po tme sa tzv. znovu rodí, preto sú Vianoce oslavou zrodenia svetla akoukoľvek formou. A tu sme pri koreni vianočných sviatkov na kresťanský spôsob.
V prvých riadkoch, ktoré boli napísané našimi vierozvestcami sv. Cyrilom a Metodom v staroslovienčine, sa o Ježišovi hovorí: ... V ňom bol Život a ten Život bol svetlom ľudí. A toto Svetlo svieti vo tme a tma ho neprijala.
Po nástupe osvietenstva na svetovú scénu sa z jeho filozofiou rozširovalo aj nové náboženstvo - ateizmus, v ktorom je bohom hmota. Ani ono nemohlo ignorovať také pekné sviatky, akými sú Vianoce, preto ponúklo postavu Deda Mráza alebo iných dedov, predstavovaných ako dobrákov, a z rozprávok si zapožičalo ešte Snehulienku aj so sprievodom, čo však nekorešponduje s odvekým princípom sviatku svetla.
Tradícia Svätého Mikuláša či Santa Clausa má pôvod v kresťanstve, ale u Slovanov táto tradícia predchádza vianočnému vyvrcholeniu, čiže sa dodržiava viac ako dva týždne pre slávením Ježišovho narodenia, keď darčeky už nosí Ježiško.
Zaujímavosť je, že cirkev začala sláviť Vianoce práve od 4. storočia a možno to bol práve svätý Mikuláš, ktorý svojím životom dal na to podnet (Oslava Vianoc bola zaradená do cirkevného kalendára v roku 336.)
V tejto tradícii sa darcovia zriekajú darcovstva a prenechávajú ho Ježiškovi. Kresťania to chápu tak, že narodením Ježiša dostali nesmierny a nezaslúžený dar od Nebeského Otca v podobe jeho Syna, preto aj oni majú konať tak, ako konal ich Boh - nezištne. Táto tradícia nie je vlastne zmena slávenia Vianoc, ale ich skvalitnenie a výrazný posun do duchovnej sféry.
Neodmysliteľnou vianočnou tradíciou okrem dávania darčekov je stromček, rôzne ozdoby, prípadne špeciálne vianočné jedlá.
To sú danosti, ktoré tieto sviatky spríjemňujú, ozdobujú a robia na Vianoce radosť celej rodine. Kresťania však na Vianoce oslavujú dar narodenia Ježiša, pravého človeka a pravého Syna Božieho, oslavujú tajomstvo jeho vtelenia.
Každý však oslavuje podľa toho, v čo verí, aký hodnotový systém vyznáva i aké sú jeho predstavy o slávení Vianoc. Nikomu nemožno vnucovať svoju predstavu a hovoriť, to čo ja robím na Vianoce, je to pravé.
My si dnes ani nevieme predstaviť, v akých chudobných pomeroch žili naši predkovia, a nebolo to až tak dávno. Až o druhej polovici 20. storočia sa dá povedať, že na Vianoce, na Štedrý deň bol rodinný stôl plný jedla.
Advent a vianočné zvyky
Vianociam predchádza Advent, čiže prípravné obdobie na slávenie Ježišovho narodenia. Jeho narodenie astronómovia datujú na 7. rok pred naším letopočtom. Na sviatok sv. Barborky 4. decembra sa odrezala čerešňová halúzka a vykvitla práve na Vianoce. Prvá detská radosť z darčekov je na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra.
Deti v minulosti nedostávali také bohaté darčeky ako dnes. Potešila ich obyčajná hračka, ktorú ich rodičia alebo starší súrodenci urobili pre nich tajne, aby sa nedozvedeli, čo ich na Štedrý deň čaká pod stromčekom, či to už bola bábika ušitá z handier alebo vystrúhaný koník, ovečka, sane a podobne.
Vianočný stromček a príprava
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc okrem darčekov je stromček a hojný rodinný stôl. Nie je to tak dávno, keď na Štedrý deň ľudia boli ešte doobeda v práci. Dnes už máme voľno a pokojne sa môžeme venovať príprave štedrovečernej tabule.
Pre vianočný stromček sa na dedinách išlo práve na Štedrý deň, ale stromček bol vyhliadnutý už v lete a nie jeden. Takýto čerstvo vyrezaný stromček prevoňal celé obydlie. Tradíciu vianočných stromčekov sme prevzali od Nemcov a prvá písomná zbierka je z Alsaska z roku 1507. Na naše územie však prenikol až v 18. storočí. Ozdoboval sa figúrkami zo slamy či šúpolia. Až neskoršie prišli salónky a vianočné gule.
Ozdobený vianočný stromček
Vianočná príprava bol rozdelená na mužskú a ženskú časť. Hlava rodiny zabezpečila stromček, zvyčajne to bola jedlička, chlapci narúbali dreva, obriadili statok a upratali v maštali. Mama s dievčatami poupratovali a pomáhali s prípravou jedál a dobrôt.
Keď už bolo všetko nachystané, otec s chlapcami išli na povalu, kde svätenou vodou pokropili úrodu, ktorá tam bola uložená, nabrali zrna a jeden pekný zemiak a išli do maštale požehnať statok. Aj im dali malý stromček, pokropili ich svätenou vodou, posypali zrnom a každému dali ešte jedlo a vodu navyše, pretože aj im patrí účasť na štedrej večeri. Zaslúžili si to, lebo po celý rok slúžili celej rodine.
Štedrá večera vlastne symbolizuje Večeru Pánovu. Po príchode do tzv. obývacej kuchyne otec všetkých a celý priestor pokropil svätenou vodou a posypal posväteným zrnom. Zostatok zrna sa uložil do pohára a naň položil zemiak. Keďže v minulosti kuchyňa bola aj obývačkou, vianočný stromček bol upevnený nad štedrovečerným stolom, na ktorom bol biely obrus takmer až po zem.
Kapustnica z rýb, prípadne šošovicová alebo hubová polievka majú pripomínať biblickú udalosť, keď Jakubov brat Ezau z nerozvážnosti predal prvorodenstvo za misu šošovice. Chlieb a ryba pripomínajú zázračné rozmnoženie piatich jačmenných chlebov, dvoch rýb a nasýtenie davu ľudí Ježišom. Med, oblátky i cesnak symbolizujú dary zasľúbenej zeme, do ktorej sa Izraeliti dostali až po 40-ročnom putovaní púšťou. Zažatá sviečka je symbolom Ježiša Krista čiže Svetla sveta. Jabĺčko a ovocie sú plody z rajskej záhrady a k sušeným slivkám sa viaže jedna legenda z pozemských čias Ježiša Krista. Oblátky a víno sa obetujú v kresťanských chrámoch, takže k tomu netreba nič dodať. Peniaze symbolizujú dva haliere chudobnej vdovy, ktoré darovala.
Po modlitbe sa prečítala stať zo Svätého Písma, ak bolo v domácnosti, alebo sa zaspievala koleda. Potom otec rodiny odkrojil krajec chleba, vykrojil striedku, na oblátku natrel trochu medu, prelomil ju a striedkou ju zatlačil do vykrojeného krajca. Tento krajec dal do veľkého pohára, kde už bolo zrno i zemiak a dal tam aj peniaze, najmenej dva.
Krajec s medom a oblátkou boli symbolickým pokrmom pre tých, ktorí nás predišli do večnosti. Zrno a zemiak sa na jar siali, resp. vysádzali, ako prvé a krajec niekedy po Vianociach zjedli deti, keď boli strašne hladné. Peniaze do pohára sa dávali pre šťastie a zároveň slúžili aj na horšie časy. Potom otec rodiny dal každému trošku medu na oblátku, tá sa prelomila a dávala sa odhryznúť každému z rodiny, aby sa vždy vedeli podeliť s druhými. Nasledovala konzumácia cesnaku so soľou, aby bola celá rodina zdravá a večera sa lepšie vytrávila.
Z každého jedla sa muselo aspoň trochu ochutnať. Počas večere sa rozkrajovalo jabĺčko, aby sme sa dozvedeli, či budeme zdraví. Počas večere sa hovorilo, kde a čo sa bude sadiť: kde sa budú sadiť zemiaky, ak bude mokrý alebo suchý rok. Spomínalo sa aj na tých, ktorí nás opustili. Do tohto rozhovoru ustavične vstupovali deti s otázkou, kedy už príde Ježiško. Keď už intenzita dobiedzania detí naberala na obrátkach, rodičia zahlásili: "Poďme sa rýchlo poďakovať za dary a už sa budú rozbaľovať darčeky." A to bol pre deti vrchol Vianoc.
Dnes sú súčasťou štedrovečerného stola aj medovníčky, dávnejšie však boli súčasťou darčeka. Potom si celá rodina zaspievala nejaké koledy a ešte pred Polnočnou omšou sa deti vybrali susedom zaspievať koledy, kde vždy niečo dostali - buď malý peniažtek, alebo nejakú dobrotu.
Obdobie po Vianociach a Traja králi
O dva týždne po Vianociach, to znamená 6. januára, je sviatok Troch kráľov, kedy východní kresťania slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára. Západní kresťania si vtedy pripomínajú troch mudrcov alebo mágov, Melichara, Baltazára a Gašpara, ktorí sa prišli pokloniť narodenému kráľovi a doniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Cestou ich viedla jasná hviezda na oblohe.
Na Slovensku je aj tradícia tzv. Betlehemcov, a to býva od Nového roku do Troch kráľov, kedy deti chodia po domoch a hrajú epizódu z betlehemskej noci s pastiermi a tromi kráľmi, ktorí sa ako jediní prišli pokloniť nového kráľovi. Pritom spievajú aj vianočné koledy a za zahrané scénky dostanú nejakú výslužku. Vianočné obdobie sa končí v nedeľu pred Hromnicami, ktoré sú 2. februára.
Vianočná výzdoba
Niet asi rodiny, ktorá by si nepotrpela na vianočnú výzdobu. V minulosti sa za každý obraz v miestnosti dávala malá čečinka. Dnes sú ozdoby pestré a bohaté. Vianočné stromčeky sa vyzdobia svetlami, guľami z fúkaného skla, salónkami, pestrými figúrkami a rôznymi trblietkami. Na stoloch dominujú ozdoby z čečiny, sviečok a ich pestrých doplnkov. Dajú sa síce kúpiť, ale ozdoby vlastnej výroby majú väčšiu hodnotu. U nás ozdobám dominuje sviečka, čečina a nejaká ligotavá ozdoba.
Betlehemy
Vyrezávané betlehemy majú u nás prastarú tradíciu, možno ešte skôr ako od konca 13. storočia. A navyše, deti sa s figúrkami mohli hrať ešte aj po skončení vianočného obdobia. Betlehemy dokonca nahrádzali aj desiatok, ktorý bolo treba zaplatiť pánovi, keď gazda nemal z čoho dať.
Betlehem v kostole
Vianočné tradície v Európe
Každá krajina v Európe si zachováva vlastné vianočné tradície a zvyky. Dá sa povedať, že čo kraj alebo obec, to iný zvyk. Ba platí aj, že čo rodina, to iná tradícia, a preto sme vybrali niekoľko zaujímavostí. V katolíckej tradícii však kvôli trvajúcemu pôstu ešte na Štedrý deň, museli byť bezmäsité jedlá alebo mohli obsahovať len mäso z rýb či morských živočíchov. To platilo do skončenia II. vatikánskeho koncilu - 7. 12. 1965.
- Česko: Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň postili, sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježiško a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.
- Poľsko: Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe - biblickej betlehemskej hviezdy. Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria, že hviezda prináša i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško. Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolustolovníkom oblátky. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich dvanásť apoštolov.
Slávenie Vianoc
Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich. Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Slávnosť Narodenia Pána
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25. decembra. Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra má svoj hlboký význam.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. to potvrdil a nariadil. Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. V nedeľu počas oktávy, alebo, ak nedele niet čo je v tomto roku 2022, 30. decembra je sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa. V tomto liturgickom roku Slávnosť Bohorodičky Panny Márie pripadá v oktáve Narodenia Pána na nedeľu a tak je to zároveň aj Prvá nedeľa po Narodení Pána.
Svätí počas Vianočného obdobia
- 26. december: Svätý Štefan, prvomučeník.
- 27. december: Svätý Ján, apoštol a evanjelista.
- 28. december: Svätí Neviniatka, mučeníci.
- 29. december: Svätý Tomáš Becket, biskup a mučeník.
- 30. december: Sviatok Svätej Rodiny Ježiša, Márie a Jozefa.
- 31. december: Svätý Silvester I., pápež.
- 1. január: Panny Márie Bohorodičky.
Ďalšie sviatky a udalosti
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.
Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-22 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom).
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.
DRUHÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA KRST PÁNA (8. januára). Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania.
Betlehemy a Tichá noc
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223.
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša obci Oberndorf bei Salzburg (spolková krajina Salzbursko).