Kľúčová otázka, na ktorej stojí, alebo padá naša viera, je: Kto je Ježiš? Odpoveď na túto otázku je zásadná pre každého veriaceho. Rôzni ľudia vnímali Ježiša rôzne. Niektorí ho považovali za proroka, iní za učiteľa, ďalší za divotvorcu. Avšak, tieto pohľady nepostihujú celú jeho podstatu.
Apoštol Peter dal jasnú odpoveď: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16,16). Zaujímavé je, že aj zlé duchovné bytosti, ako otec lži a klamstva, pravdivo priznali: „Viem, kto si: Boží Svätý.“ (Mk 1,24) a „... Syn najvyššieho Boha.“ (Mk 5,7; Lk 8,28).
Ježiš je Boží Syn! Nie je len prorokom, ale vyplnením proroctiev. Učí s autoritou Božieho Syna a koná zázraky, pretože je Boh. Jeho najväčšou lekciou je kríž, kam ho doviedla láska. A najväčším zázrakom je to, že vstal z mŕtvych. Preto hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,18) a „Ja som s Vami po všetky dni.“ (Mt 28,20).
Či už prežívame úspech a radosť, alebo búrku nepokoja, strachu, sklamaní a samoty, vždy sa môžeme spoľahnúť na Jeho blízkosť. Mnohí ľudia na Ježišovu otázku: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16,15) odpovedajú slovami apoštola Tomáša: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28). Avšak sú aj takí, ktorí na svoju škodu považujú Ježiša len za nezvyčajného človeka patriaceho do minulosti.
Ježiš uzdravoval, kriesil, robil zázraky - menil ľudí. Ale to, ako zmenil životy ľudí, je dôkazom Jeho božskej moci a lásky. Boh nás povoláva z hrobu starého života naplneného hriechom, smútkom a prázdnotou do nového života naplneného odpustením, pokojom a radosťou - k životu v Jeho blízkosti.
Význam slova "Svätý"
Slovo "svätý" je tak často používané kresťanmi, že by sa zdalo, že sa vieme zhodnúť na jednotnom porozumení jeho významu. Čítame naše "Sväté" Biblie, prijímame "Svätú" večeru Pánovu a spievame pieseň "Svätý, Svätý, Svätý". Čo si myslíš ty, že to znamená? Čo slovo svätý (alebo posvätený, svätosť) predstavuje pre teba?
Slovo svätý (angl. holy) je odvodené od stredovekého anglického slova „hal“. Je to slovo z 11. storočia, ktoré je koreňom súčasných slov ako zdravý, svätý, úplný. Svätosť zahrňuje úplnosť ľudskej bytosti. Priemerný veriaci sa zrejme cíti ohrozený myšlienkou svätosti, pretože má tendenciu vidieť to ako niečo nedosiahnuteľné.
Duch Svätý si praje doviesť každého z nás k dokonalej osobnosti. To je to, čo v skutočnosti „svätosť“ znamená - úplnosť alebo dokonalosť. Keďže obidva termíny svätosť a posvätenie boli udusené náboženskou hantírkou, musíme odkryť pravdu o svätosti, ak je svätosť Božím cieľom pre nás.
Ako dosiahnuť svätosť?
Boh je pripravený urobiť všetko, aby ťa mohol učiniť totálne celistvým a môže začať už dnes! Pavlova modlitba nám dáva ohromné zasľúbenie: „Boh pokoja nech vás ráči celých posvätiť.“ Základnou myšlienkou slova eirene (pokoj) je jednota oddelených častí bytosti, spojená dohromady.
Fráza „buďte svätí ako je On Svätý“ má ďaleko od zakazujúceho zvolania alebo nedosiahnuteľného cieľa, dáva nám aspoň zábleskom nazrieť do Otcovho srdca a Jeho priania pre nás. Nikdy sa nám nepodarí skutočne porozumieť tejto oblasti, pokiaľ nezlomíme náš pocit toho, že „sme pochybili ešte predtým, než sme vôbec začali“. Nič nebráni procesu posväcovania viac než pocit odsúdenia, ktorý vždy zahrňuje vinu, nehodnosť a pocit nemožnosti dosiahnutia Bohom požadovaných štandardov.
Musíme plne „uchopiť“ pravdu, že naša svätosť je plne zabezpečená pred Bohom postavením, ktoré máme v Ježišovi Kristovi. Božie slovo je špecifické aj ohľadne svätosti v praxi. Boh chce, aby sme žili svoje životy sväto, aby sme praktizovali svätosť v myšlienkach a v správaní. To ukazuje na rast. Je to, ako keď dorastáme do svätosti, ktorú Ježiš pre nás zabezpečil.
Musíme rozumieť dvom dôležitým bodom: 1.) Svätosť je Božia nezmeniteľná prirodzenosť, 2.) On nám dal zasľúbenie o našej novej prirodzenosti. Bohu nie je potrebné nikdy pripomínať, aby bol dobrý, milujúci, múdry alebo úžasný. On nepotrebuje pracovať na tom, aby uskutočnil to, čo väčšina z nás definuje ako „byť svätý“.
Dobrá správa je, že to tak nemusí zostať. Prichádza náš Spasiteľ! Prichádza nielen preto, aby nám odpustil, ale aj preto, aby nás obnovil. Jeho plánom je, aby nám dal nový zrod a skrze znovuzrodenie do nás vložil nové semeno.
Význam vyznania viery
Keď napríklad objasňujeme, čo to znamená mať spásiteľnú vieru, odkazujeme sa na Jakuba, ktorý hovorí: „Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Keď sa snažíš pochopiť význam biblickej povinnosti, pýtaj sa, koľko z toho vie splniť aj diabol. Každá kresťanská povinnosť v sebe zahŕňa viac než len to, čo dokáže spraviť aj on.
V Matúšovi 8:29 démoni zvrieskli smerom k Pánovi Ježišovi: „Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás predčasne mučil?“ V Marekovi 1:24 hovorí k Nemu démon: „Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský! Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: Ten svätý Boží!“
Výrazy „Syn Boží“ a „svätý Boží“ jasne pripisujú panstvo Ježišovi. Je teda zjavné, že diabol vie povedať: „Ježiš je Pán“ a aj tak robí. Keďže slová „Ježiš je Pán“ vie povedať aj on, povinnosť to vyznávať musí zahŕňať viac než len určité vedomie a rozprávanie o tom, že Kristus je všemocný. Verí diabol, že Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych? Áno, verí. Diabol vie, že Boh vzkriesil Krista z mŕtvych. Preto povinnosť vyznávať Ježiša ako Pána a viera v to, že vstal z mŕtvych, musí znamenať viac než len to, čomu verí a vyznáva aj diabol.
Pavel nás navádza výrazom „v srdci“, ktoré znamená radostné vyznávanie, že Ježiš je Pán a potešujúce prijímanie skutočnosti Jeho vzkriesenia a slávneho zachraňujúceho panstva. Vieme to preto, že Pavel v liste Rimanom spomína poslušnosť zo srdca nie s nechuťou ale radostne. Explicitne dáva do kontrastu konanie zo srdca a konanie z neochoty a z prinútenia (2. Korintským 9:7).
To, čo má tým Pavel na mysli, je, že bez premieňajúceho diela Ducha Svätého nedokáže nikto povedať: „Ježiš je Pán“ s radosťou a s potešením prijať Pána Ježiša ako svoj najcennejší poklad. Diabol uznáva Jeho moc a konečné víťazstvo, ale nenávidí to. Iba skrze Ducha Svätého si môžeme túto pravdu zamilovať.
Každý veriaci, nielen nominálny, by sa mal pýtať: Nakoľko sú moje modlitby iné od tých, ktoré by odobril alebo vyslovil aj diabol? Satan nemá príliš problém s tým, keď sa ľudia modlia za jedlo, oblečenie, zdravie, mier vo vzťahoch, finančný úspech, dobré známky z testov, atď. Prečo je diabol spokojný s takýmito modlitbami? Pretože vyjadrujú túžby, ktoré máme spoločné s ľuďmi, ktorí nie sú znovuzrodení.
Diabol sa však nikdy nemodlí: „Posväť sa meno Tvoje! Nech je ctené, vyvýšené a vážené!“ Nikomu sa nepomáha modliť: „Trápi ma môj hriech.
Úloha Ducha Svätého
Svätého Ducha sľuboval Boh pre ľudí Novej zmluvy v prorockých písmach a Ježiš Kristus ho vylial na cirkev mocou svojho vzkriesenia. Duch teraz privádza veriacich do spoločenstva s Otcom a Synom cez nové narodenie, napĺňa veriacich Božou láskou, posväcuje veriacich a presvedčuje ľudí o pravde evanjelia.
Veriaci by sa mali snažiť byť neustále naplnení Duchom, aby svojimi slovami a činmi milovali druhých a tak budovali cirkev pomocou darov, ktoré Ježiš Kristus dáva svojej Cirkvi prostredníctvom Ducha.
V tomto článku sme sa zamerali na to, ako a prečo Boh Svätý Duch pôsobí na ľudské bytosti a v nich. Sľub Svätého Ducha bol daný už v Starej zmluve. Boží ľud potreboval mať dobrý a bezchybný Zákon napísaný na svojich srdciach, aby sa z hĺbky srdca rozhodli Zákon dodržiavať a aby po tom z hĺbky srdca túžili.
A tak opakovane, najprv v Zákone (napr. Dt 30:6) a potom v prorokoch dostal Boží ľud sľub, že Zákon bude podľa Novej zmluvy napísaný na ich srdciach. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca“ (Jer 31:33). Toto vpísanie Zákona do ľudského srdca bude prácou Svätého Ducha: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia“ (Ez 36:26-27).
Vo všetkých štyroch evanjeliách stavia Ján Krstiteľ do protikladu svoj vlastný krst vodou (vonkajší a symbolický krst pokánia) a úžasnú premenu srdca Ježišom, ktorú nazýva krst Svätým Duchom (Mt 3:11; Mk 1:8; Lk 3:16; Jn 1:33, porovnaj Sk 11:16). Svätý Duch je zdrojom nového narodenia, alebo narodenia zhora, ktoré dáva duchovný život ľudskej bytosti, ktorá je vo svojej prirodzenosti mŕtva v hriechoch a prestúpeniach (Ef 2:1-3; Jn 3:1-8; Tít 3:5).
Vďaka službe Svätého Ducha má Boh Otec a Boh Syn dom v srdci muža alebo ženy, ktorý/á sa znovu narodí (Jn 14:15-24). Tým, že nás Svätý Duch privádza do spoločenstva s Trojjediným Bohom, nás aj uisťuje o večnej láske, ktorou Boh Otec, Boh Syn a on sám, Boh Svätý Duch, miluje svoj ľud od vekov na veky.
Po obrátení je teda jednou z najhlavnejších činností Ducha vo veriacom celoživotný boj proti hriechu v ľudskom srdci. Máme „žiť podľa Ducha,“ hoci „žiadosti tela“ (stará prirodzenosť) v nás naďalej pôsobia.
Apoštolom Ježiš sľubuje že Duch pravdy ich „uvedie do (…) celej pravdy.“ To znamená, že ich naučí význam Ježišových vecí. Podrobne im vysvetlí celé Otcovo zjavenie, ktoré videli v Ježišovi. Svätý Duch nás neuvádza do novej pravdy. Namiesto toho nám, apoštolskej cirkvi, sprístupňuje bezchybné zjavenie Otca v Ježišovi, o ktorom svedčí Nová zmluva.
Mali by sme sa Duchom plniť znovu a znovu, aby premieňal naše slová a činy. Keď Pavol píše „buďte naplnení Duchom,“ používa rozkazovací spôsob v prítomnom čase, aby vyjadril opakované plnenie. Cirkev naplnená Duchom si bude spoločne hovoriť „žalmy, hymny a duchovné piesne“, budeme ustavične vzdávať vďaky Bohu Otcovi v mene Pána Ježiša Krista.
Tieto a ďalšie dary dáva Cirkvi Kristus prostredníctvom Svätého Ducha. Na základe tohto všetkého je dôležité sa pri premýšľaní a modlitbách sústrediť na hlavné pravdy o Svätom Duchu. Žije v našich srdciach, aby sme mohli žiť s Kristom a Otcom v svätosti a láske.
Záver
Výrok "Viem, kto si: Boží Svätý" má hlboký význam a dôsledky. Poukazuje na Ježišovu identitu ako Božieho Syna, Mesiáša a Svätého. Toto poznanie by malo formovať našu vieru a životy, viesť nás k svätosti a spoločenstvu s Duchom Svätým.