Vinohradníctvo Svätý Jur: História a súčasnosť

Jeseň je ideálnym časom na výlet po Malokarpatskej vínnej ceste. Známa je stará prekáračka malokarpatských dorábateľov vína, podľa ktorých sú vinohrady v Bratislave najväčšie, v Svätom Jure najlepšie, v Pezinku najkrajšie a v Modre zase najvýnosnejšie. Napokon vraj všetci spoločne tvrdili, že najlepšie je to víno, čo sa predá, veď víno sa stalo jedným z dôležitých zdrojov ich narastajúceho bohatstva.

Na Malokarpatskej vínnej ceste sú architektonické, kultúrne a cirkevné pamiatky, hrady, zámky, múzeá, galérie, vinotéky. Každý významnejší producent má svoju pivničku, kde si možno objednať degustáciu jeho vín aj s odborným výkladom, pretože po desaťročiach devastácie výroby vín sa na Slovensku produkuje opäť kvalita, vznikli už desiatky ambicióznych vinárskych firiem, ktoré chcú vrátiť slovenskému vínu starú povesť. Návštevy u vinára. Jemná zelenkavožltastá farebnosť, nevtieravá kvetinková vôňa a kyselkavý korenistý záver, ktorému hovoria vinári "chvostík".

Panoráma Svätého Jura

História vinohradníctva vo Svätom Jure

Začiatky osídlenia mesta Svätý Jur nemožno začať opisovať od pevného dátumu, pretože osídlenie v terajšom svätojurskom chotári jestvovalo už v dobe predhistorickej. Svätojurské hradisko bolo významným objektom na území Veľkej Moravy. Z písomnej listiny z roku 1209 vyplýva, že Svätý Jur existoval ako slobodné trhové mesto a zároveň sídelné mesto veľmožov zo Svätého Jura. Tatárska pohroma v rokoch 1241 - 1242 spôsobila spustošenie Svätého Jura, nie však jeho úplné zničenie.

Vinič pestovali a víno dorábali na tomto území už štyri storočia pred Kristom starí Kelti a po nich Rimania. Potom na túto tradíciu nadviazali Slovania. Kresťanstvo malo od obdobia Veľkomoravskej ríše na vinohradníctvo výrazný vplyv, pretože sa víno stalo bohoslužobným nápojom.

V 12. - 13. storočí, hlavne po tatárskom plene, zosilnela v našich krajoch nemecká kolonizácia. Kolonisti získavali od vrchnosti mnoho výhod. Utvorili spoločenstvo, v ktorom uplatňovali svoje výsady a do ktorého celé stáročia nepripúšťali domáce obyvateľstvo. V tejto súvislosti sa treba zmieniť o zavedení vinohradníctva v našom kraji, pretože pod vplyvom nemeckej historiografie sa traduje tvrdenie, že vinohradníctvo sa v našej oblasti udomácnilo vďaka Nemcom. Z archívnych prameňov vysvitá, že vinohradníctvo bolo v druhej polovici 13. storočia na našom území už dávno známe. Dostalo sa k nám z Panónie, kde bolo známe už v staroveku.

V rušnom 16. a 17. storočí žilo naše mesto svoj “zlatý vek” vďaka svätojurskému vínu, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celého tunajšieho okolia. Podľa podania Mateja Bela Svätojurania sotva udržali víno doma dlhšie ako cez rok, aby neprišli kupci zo susedných krajín, ktorí ho skúpili a odviezli. V tomto období bolo naše územie oslabené náboženskými nepokojmi (reformácia, protireformácia). Situáciu v Uhorsku využívali Turci, ktorí v roku 1663 obsadili, spustošili a na viacerých miestach aj podpálili mesto Svätý Jur. Časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v Šúre a v opustenom hrade Biely Kameň. Turci však 60 Svätojuranov zabili a viac ako 500 odvliekli do zajatia. Až rok po tureckom vpáde, v roku 1664, boli dokončené hradby po celom obvode mesta.

Náboženské rozpory sa prejavili najmä v roku 1674, keď evanjelický kazatelia a učitelia museli opustiť Svätý Jur. Tým zanikla aj mestská škola. Jej pokračovateľom sa v roku 1687 stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý sa stal nástrojom rekatolizácie v meste. Toto gymnázium sem pritiahlo mnoho študentov nielen z celého Slovenska, ale aj z Prahy, Olomouca, Viedne aj z Chorvátska. Gymnázium vo Svätom Jure existovalo až do roku 1919 a študovalo tu veľa významých osobností. Medzi inými aj bernolákovskí spisovatelia Anton Benčič, Juraj Fándly a Juraj Palkovič, lekár Franišek Kautz, redaktor novín a časopisov v Amerike František Pucher-Čiernovodský, spisovateľ Jožo Nižňanský, hudobný skladateľ Eugen Suchoň, kráľ Madagaskaru Móric Beňovský a ďalší.

Počas revolučných udalostí rokov 1848 - 1849 bola správa mesta v rukách nemeckých mešťanostov, hoci väčšina obyvateľstva bola slovenská. V Slovenskom povstaní zo Svätojuranov vynikal Ján Hergott, ktorý v hurbanovskom vojsku chránil originálnu povstaleckú zástavu. Na konci 19. storočia sa aj vo Svätom Jure začala silne rozvíjať maďarizácia, ktorá sa skončila až 1. svetovou vojnou. Z radov Svätojuranov si vojna vyžiadala 79 životov.

Po vojne sa v meste uskutočnilo hlasovanie o štátnej forme. Zostane chválou našich vinohradníkov, že okrem dvoch všetci hlasovali za Československú republiku. Tá znamenala aj pre Svätý Jur národné oslobodenie. Naďalej tu vedľa seba nažívali Slováci, Nemci a Židia. Najhroznejšia vojna v dejinách ľudstva, 2. svetová vojna, výrazne zasiahla do života mesta. V priebehu vojny židovská komunita úplne zmizla a významná časť nemeckého obyvateľstva bola po vojne odsunutá do Nemecka.

Po vojne prevzal správu mesta miestny národný výbor. V roku 1960 sa názov Svätý Jur zmenil na Jur pri Bratislave. Od roku 1990 bol mestu prinavrátený pôvodný historický názov Svätý Jur.

Domy v historickej časti mesta sú starými typmi vinohradníckych domov nemeckých kolonistov, akých je dnes už na Slovensku málo. Majú vysoko položené byty, plytké pivnice a do dvora umiestnené hospodárske stavby. Väčšina týchto domov pochádza zo 16. - 17. storočia, ale pri ich stavbe použili pivnice a obvodové múry ešte z 15. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol Svätý Jur v ruku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 2001 bolo nanovo vydláždené centrum mesta, čo mu dalo veľmi príjemný ráz. Ľudia si opravujú svoje domy, vznikajú reštauračné a ubytovacie služby. Mesto ožíva. Svojou architektúrou, atmosférou, vínami a službami má čo ponúknuť návštevníkom. Svätý Jur nie je len autobusová a vlaková zastávka medzi Bratislavou a Pezinkom, ako to dosial veľa ľudí vnímalo.

Vinohradníctvo bolo na Slovensku známe dávno predtým, než románový Marek Habdža vyrobil svoj prvý liter vína. Pod Malými Karpatmi sú vynikajúce pôdne a klimatické podmienky, a preto sa tu produkujú kvalitné slovenské vína. Myslíte si, že o pestovaní vína na Slovensku viete všetko? Hovorí sa, že víno je staré ako ľudstvo samo. V prípade Slovenska siaha história pestovania viniča „len‟ niekoľko tisíc rokov dozadu. Zopár vinohradníckych nožov a hlinená nádoba na víno objavené pri Smoleniciach totiž pochádzajú už zo 7. storočia p. n. l. V roku 892 totiž poslal pražskému kniežaťu Bořivojovi na ten čas nevídaný dar - sud vína. Jeho manželke Ľudmile víno zachutilo, požiadala preto Svätopluka o sadenice a sama tak založila vinicu pri Mělníku. Z Nitry sa začali vinice rozširovať smerom od Bratislavy do Rače, Svätého Jura, Limbachu, Pezinka či Modry. Rozmach vinárskej produkcie však prerušil vpád tatárskych vojsk na naše územie v polovici 13. storočia. Ich prítomnosť na Slovensku však pre vinohradníctvo predsa len priniesla niečo pozitívne.

Víno bolo na území Slovenska dôležité aj v stredoveku. Mnoho miest dostalo kráľovské výsady mesta práve na základe ich dobrého vína. Vedeli ste, že Svätý Jur sa vďaka svojmu vínu stal slobodným kráľovským mestom ešte skôr ako Pezinok? Vinohrady boli dôležitými aj pre rozvoj hlavného mesta Bratislavy, odnepamäti tvorili panorámu mesta.

V roku 1825 sa práve Bratislava stala prvým výrobcom šumivého vína mimo územia Francúzska, keď vznikla jedna z najslávnejších slovenských vinárskych značiek J. E. O niekoľko desaťročí neskôr v Bratislave založil svoje vinárstvo Jakub Palugyay. Darilo sa mu natoľko, že jeho vína pili vládcovia Japonska, turecký sultán, brazílsky cisár, belgický kráľ a podávalo sa aj na palube Titanicu. Palugyay vošiel do dejín vinárstva ako muž, ktorý prvý vybudoval „vínovod‟. Ten viedol z pivníc jeho sídla na Pražskej ulici do priestorov Hlavnej stanice, kde ho stáčali do sudov a fliaš.

Najväčší rozmach zažilo vinohradníctvo počas panovania Márie Terézie a Jozefa II., mnohé vína zo Slovenska konkurovali tým najlepším európskym značkám a dostávali sa aj na kráľovské dvory. Obľúbené víno uhorskej panovníčky bola napríklad „obyčajná‟ Frankovka modrá z Rače, na jej výrobu vydala Mária Terézia v roku 1776 dispozičnú listinu. Možno aj preto ju naservírovali ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, keď v roku 2005 spolu s americkým prezidentom George W. Bushom navštívil Bratislavu. Bush zas dostal na ochutnávku červené cuveé President z Vinanzy Vráble.

Na konci 19. storočia bolo na území Slovenska viac než 80 tisíc hektárov vinohradov. Na prelome 19. a 20. storočia však väčšina vinohradov podľahla fyloxére viničovej, v tých časoch najrozšírenejšej chorobe viniča.

Medzi prvé registrované odrody na Slovensku patria Müller-Thurgau, Neuburské, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské biele, Rulanské šedé, Silvánske zelené, Tramín červený, Veltlínske zelené, Frankovka modrá, Rulandské modré, Modrý Portugal a Svätovavrinecké, ktoré boli zaregistrované v roku 1941.

Napriek tomu, že vinohradníctvo patrí medzi významné tradičné odvetvia, z hľadiska rozlohy patrí len medzi okrajové. Odráža sa to aj na jeho konzumácii. Ročná spotreba vína na jedného Slováka dosahuje podľa oficiálnych štatistík dlhodobo 12 až 14 litrov, na porovnanie vo Francúzsku a Taliansku prevyšuje ročná spotreba vína na obyvateľa 50 litrov. Výroba sa pohybuje na úrovni 600 tisíc hektolitrov, a asi tretina suroviny potrebnej na výrobu vína sa dováža.

V súčasnosti existuje na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí, 40 rajónov a 603 vinohradníckych obcí. Historicky najstaršia oblasť pestovania viniča sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, kde vinice ležia na slnkom prehriatych južných svahoch Malých Karpát. Najdôležitejšie pestované odrody v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Frankovka modrá. Napriek svojej slnečnej polohe však toto nie je najteplejšia oblasť Slovenska, v ktorej sa pestuje víno. Táto výsada patrí Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ktorá sa pýši tými najlepšími podmienkami na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín. Najviac sa tu pestujú biele muštové odrody Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Pinot blanc a Chardonnay. Najrozmanitejšie podnebia zas ponúkajú vinohrady v Nitrianskej vinohradníckej oblasti vďaka ich rozmanitej expozícii, ale aj pôdnym a makroklimatickým podmienkam. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je zas známa svojou vulkanickou pôdou a pivnicami. Mnohé z nich boli vyhĺbené už v 16. storočí do tuftu, pôvodne slúžili ako úkryt pred Turkami. Dnes sa v nich však uskladňuje víno. Jednou z najmenších je Východoslovenská vinohradnícka oblasť, tu sa pestujú Pinot blanc, Pinot gris a Pinot noir, ale aj Müller-Thurgau, Rizling vlašský, Chardonnay a Tramín Červený, Frankovka modrá a Dunaj. Napokon malá, no mocná oblasť Tokaj patrí medzi najvýznamnejšie vinohradnícke oblasti na svete. Rozkladá sa v povodí rieky Bodrog, hoci je súčasťou väčšieho tokajského regiónu, ktorého hlavná časť sa rozprestiera na území Maďarska, na slovenskej strane jej patrí 908 hektárov. Prvé tokajské víno vraj vyrobil v roku 1650 farár Ladislav Sepši Máté v pivniciach pod vrchom Šiator neďaleko dnešného Slovenského Nového Mesta. Tufové pivnice s jedinečnou mikroklímou sa neskôr stali dôležitým miestom na vyzrievanie a skladovanie tokajského vína. František Rákocy II. predstavil tokajské víno francúzskemu kráľovi Ľudovít XIV. Na jeho dvore získalo tokajské víno titul „Vinum Regnum - Rex Vinorum“, „Víno kráľov - kráľ vín“. Tradičnými muštovými odrodami na výrobu tokajského vína sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Prekvapivo však Tokaj nie je „oficiálne‟ tým najlepším, čo Slovensko v oblasti vína vyprodukovalo. O prvý zápis slovenského vína do svetoznámeho Wine Spectatoru sa postaral Rizling rýnsky 2001 zo Chateau Belá.

Na vinohradnícku výrobu pod Malými Karpatmi sa netreba pozerať len ako na priemysel, ale aj ako na kultúrne dedičstvo našich predkov. Od rozličných tradícií ako zdobenie sochy sv. Urbana ratolesťami viniča, po zvyky spojené s vinobraním, vinohradníctvo je vryté hlboko v našej kultúre.

Svätý Jur v súčasnosti

Dnes je Malokarpatské múzeum v Pezinku špecializované na vinohradníctvo, vinárstvo a regionálne dejiny Malých Karpát. Vzniklo v roku 1960 a patrí k najnavštevovanejším múzeám v Bratislavskom kraji. Okrem stálej expozície „Vinohradníctvo a vinárstvo v Malých Karpatoch“ ponúka aj interaktívne výstavy, degustačné priestory a moderné edukačné programy pre školy i verejnosť. Nedávno MKM získalo prestížne medzinárodné ocenenie ŽIWA AWARD 2025 za najlepšiu prezentáciu príbehu v múzeách.

Svätý Jur je obdarený výnimočne vhodnou polohou pre pestovanie viniča, pričom podobné podmienky možno na Slovensku ťažko nájsť, azda len v Tokajskej oblasti. Okolo celej obce sú v podstate len južné a západné svahy. Pôdy sú tiež vynikajúce, piesočnaté alebo piesočnato-hlinité, len v naplaveninách potokov ťažšie. Obsiahnuté kamienky alebo aj väčšie kamene len zlepšujú jej záhrevnosť, ktorá je ešte umocnená ľudskou prácou tým, že veľké kamene sú sústredené do "rún", ktoré pôsobia ako obrovské akumulátory tepla. Veľmi priaznivý je vplyv rozľahlého jelšového lužného lesa zvaného Šúr, ktorý v lete zmierňuje horúčavy. Horské pásmo nad dedinou tlmí severné vetry, a tým znižuje silu zimných mrazov.

Svätý Jur má teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C, priemerné ročné zrážky sú od 530 do 650 mm. Svätý Jur je najmenšie z miest tzv. Západoslovenskej pentapolitany - piatich významných vinohradníckych stredísk - Bratislavy, Trnavy, Modry, Pezinka a Svätého Jura. Má bohatú históriu, ktorej poznanie sprostredkúvajú okrem vzácnych umeleckohistorických a architektonických hodnôt aj hodnoty prírodnokrajinárske.

Tabuľka: Vinohradnícke oblasti Slovenska

Vinohradnícke oblasti Slovenska

tags: #vinohrad #svaty #jur