Oslavovať Pána v našom každodennom živote je prejavom našej viery a vďačnosti. Tento článok sa zameriava na to, ako môžeme Pána oslavovať v našom počínaní, s odkazom na biblické citáty a zamyslenia.
Ikona Krista Pantokratora
Rodina ako základ oslavy Pána
Svätý Otec začal cyklus, venovaný téme rodiny v kontexte obdobia medzi mimoriadnym a riadnym zhromaždením Synody biskupov o rodine.
Preto, skôr ako sa začneme venovať rozličným aspektom rodinného života, chcel by som dnes vychádzať práve zo synodálneho zhromaždenia, konaného v októbri, ktorého témou boli «pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte novej evanjelizácie». Je dôležité pripomenúť si, ako sa táto synoda konala a čo priniesla.
Počas synody masmédiá vykonávali svoju prácu - s veľkým očakávaním a veľkou pozornosťou - a ďakujeme im, pretože tak konali až v prehojnej miere. Vyšlo mnoho správ, vďaka! Bolo to umožnené zásluhou Tlačového strediska, ktoré denne usporadúvalo brífing. Avšak často bol pohľad médií prezentovaný tak trochu spôsobom prehľadu športových či politických správ: často sa hovorilo o dvoch táboroch, «za» a «proti», o konzervatívcoch, pokrokových, atď.
Predovšetkým som synodálnych otcov požiadal, aby hovorili s priamosťou a načúvali s pokorou, aby povedali všetko, čo mali na srdci, a s odvahou. Na synode nebola akási predbežná cenzúra. Nebola. Každý mohol, ba viac, musel povedať to, čo mal na srdci, to, čo si úprimne myslel.
Text nám hovorí: «dostali sa do sporu a nie malej hádky» (Sk 15,2). Nuž, apoštoli zvyšovali vzájomne na seba hlas, to áno! Pretože hľadali Božiu vôľu v súvislosti s pohanmi, či títo mohli vstúpiť do Cirkvi alebo nie. Bola to nová vec. Zakaždým, keď sa hľadá Božia vôľa v synodálnom zhromaždení, sú tam rôzne pohľady a diskusia, a to nie je zlé! Nech sa to vždy deje s pokorou a v duchu služby zhromaždeniu bratov. Avšak nedobrou vecou by bola predchádzajúca cenzúra.
Nijaký príspevok nespochybnil základné pravdy o sviatosti manželstva, nijaký príspevok. Čiže nerozlučnosť, jednotu, vernosť a otvorenosť voči životu (porov. Gaudium et spes 48; CIC 1055-1056).
Synoda je chránený priestor, aby Duch Svätý mohol konať. Nebol to stret medzi jednotlivými tábormi, tak ako v parlamente - a v parlamente je to legitímne -, ale vzájomné konfrontovanie sa medzi biskupmi, ktoré prišlo na rad po dlhej prípravnej práci a ktoré bude teraz pokračovať v ďalšej práci pre dobro rodín, Cirkvi a spoločnosti. Je to proces, je to riadny synodálny postup.
Zverme ju ochrane Panny Márie, našej Matky. Ona nech nám pomáha nasledovať Božiu vôľu prijímaním pastoračných rozhodnutí, ktoré viac a lepšie pomôžu rodinám. Prosím vás, aby ste tento synodálny proces až do nastávajúcej synody sprevádzali modlitbou. Nech nás Pán osvieti, nech nás vedie k zrelosti toho, čo máme povedať všetkým cirkvám ako synoda. A vaša modlitba za to je dôležitá.
Radosť a útecha v Cirkvi
Radosťou Cirkvi je, že je matkou, že hľadá stratené ovce, poznamenal pápež František pri rannej svätej omši v Dome Santa Marta. Ako povedal, Cirkvi na nič neslúži, keď je „dokonalou organizáciou,“ keď je pritom smutná, a uzavretá, a nie je matkou. „Otvorte brány Pánovej úteche!”
Prorok Izaiáš predpovedá Izraelu koniec súženia po vyhnanstve v Babylónii. „Ľud potrebuje útechu. A utešujúcou je samotná prítomnosť Pána“ - povedal Svätý Otec. Je to útecha, ktorá môže byť prítomná aj uprostred súženia. My však - ako dodal - obyčajne unikáme pred útechou, sme malomyseľní, cítime sa pohodlnejšie v našich veciach, pohodlnejšie aj v našich pochybeniach, v našich hriechoch. Toto je obrazne povedané „naše teritórium“.
„Najsilnejšou útechou je milosrdenstvo a odpustenie“ - pokračoval Svätý Otec. A obrátil svoje myšlienky na koniec šestnástej kapitoly Ezechiela, kde prorok po „zozname toľkých hriešnych ľudí“ hovorí: „Ale ja ťa neopustím, dám ti viac; to bude moja odplata: útecha a odpustenie“.
Cirkev oslavuje, je šťastná, keď vychádza zo seba. Ten pastier v evanjeliu, ktorý vychádza von, ide hľadať stratenú ovcu. Mohol ako dobrý obchodník urobiť prepočet: Mám 99, ak sa stratí jedna, nevadí... Bilancia: zisky, straty... je to v poriadku, môžeme ísť takto. - Nie.
Radosťou z toho, že ide hľadať bratov a sestry, ktorí sú ďaleko: toto je radosť Cirkvi. Keď Cirkev toto nerobí, keď sa Cirkev zastaví v sebe, uzatvára sa do seba, možno bude dobre organizovanou, s perfektným harmonogramom, všetko v poriadku, všetko čisté, ale chýba jej radosť, chýba oslava, chýba pokoj, a tak sa stáva Cirkvou bez nádeje, bez pokoja, smutnou, Cirkvou, ktorá má viac zo starej dievky ako z matky, a taká Cirkev neslúži na nič, je Cirkvou do múzea. Radosťou Cirkvi je rodiť. Radosťou Cirkvi je vychádzať zo seba a darovať život. Radosťou Cirkvi je ísť hľadať tie ovce, ktoré sú zblúdené.
Kiež nám Pán dá milosť pracovať, byť radostnými kresťanmi v plodnosti Matky Cirkvi, a chráni nás od upadnutia do postoja kresťanov smutných, netrpezlivých, nedôverčivých, úzkostných, ktorí majú v Cirkvi všetko perfektné, ale nemajú ‚deti‘.
Úcta k Panne Márii ako prejav oslavy Pána
Na Španielskom námestí na príchod Svätého Otca čakali predstavitelia mesta Rím pod vedením primátora Ignazia Marina spolu s vikárom pre Rímsku diecézu kardinálom Agostinom Vallinim a tiež veľvyslancom Španielska pri Svätej stolici. Štvormetrovú bronzovú sochu Panny Márie umiestnenú na vrchole stĺpu už vopred vyzdobili kvetinovým vencom.
Mariánsky stĺp na Španielskom námestí v Ríme
„Ó, Mária, naša Matka, dnes si ťa Boží ľud slávnostne ctí ako Nepoškvrnenú, od počiatku uchránenú od nákazy hriechu. Vedomie, že ty, ktorá si našou Matkou, si úplne slobodná od hriechu, je nám veľkou posilou. V tomto zápase nie sme sami, nie sme siroty, pretože Ježiš, prv než zomrel na kríži, ťa nám dal za Matku. Oduševňovaní touto nádejou dnes vyprosujeme tvoju materskú ochranu pre nás, pre naše rodiny, pre toto mesto, pre celý svet. Urob, aby aj v nás, tvojich deťoch, milosť zvíťazila nad pýchou a mohli sme sa stať milosrdnými, ako je milosrdný náš nebeský Otec.
Na záver pobožnosti umiestnili pred mariánskym stĺpom dar Svätého Otca - veľký kvetinový kôš z bielych ruží.
Mariánsky stĺp bol na Španielskom námestí postavený ako pripomienka na vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie z 8. decembra 1854 blahoslaveným pápežom Piom IX. ktorý stĺp o tri roky neskôr osobne inauguroval, 8. decembra 1857, z tribúny pred budovou Španielskeho veľvyslanectva.
V roku 1908 začala organizovať pravidelnú poklonu obyvateľov Ríma pri stĺpe Panny Márie Farnosť sv. Andreja „delle Fratte“, od roku 1938 tradíciu prevzala Pápežská akadémia Nepoškvrnenej v takej podobe, akú má 8. december na Španielskom námestí dodnes.
Sv. Ján XXIII. sa prvýkrát odobral k stĺpu krátko po svojom uvedení do úradu v roku 1958 a následne v roku 1960 a 1961. Po ňom tak robil už pravidelne blahoslavený pápež Pavol VI., ktorý prišiel k Nepoškvrnenej deň po ukončení Druhého vatikánskeho koncilu, 8. decembra 1965. Rovnako v tejto tradícii pokračoval sv. Řím.
Púť k Panne Márii a modlitba Anjel Pána
Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Svätý Otec na poludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou osvetlil hlavné posolstvo tohto mariánskeho sviatku, a tiež jeho súvislosť so slovami samotnej modlitby Anjel Pána.
Posolstvo dnešnej slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie možno zhrnúť niekoľkými slovami: všetko je zadarmo daný dar od Boha, všetko je milosť, všetko je dar jeho lásky k nám. Anjel Gabriel nazýva Máriu «milosti plná» (Lk 1,28): v nej niet miesta pre hriech, lebo Boh si ju od vekov vyvolil, aby bola matkou Ježiša a uchránil ju od dedičného hriechu. Mária je v zhode s touto milosťou a odovzdáva sa jej, keď anjelovi hovorí: «Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (v. 38). Nehovorí však: ‚Urobím podľa tvojho slova‛, to nie, lež hovorí: «Nech sa stane...» A v jej lone sa Slovo stalo telom. Podobne sa aj od nás žiada načúvať Bohu, ktorý k nám hovorí a prijímať jeho vôľu; podľa ev...
Tabuľka: Dôležité udalosti a dátumy
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 8. december 1854 | Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie |
| 8. december 1857 | Inaugurácia Mariánskeho stĺpu na Španielskom námestí |
| 1908 | Začiatok pravidelnej poklony obyvateľov Ríma pri stĺpe Panny Márie |