Milan Rastislav Štefánik je vnímaný ako ikona, letec, astronóm, cestovateľ, diplomat a politik. Avšak často sa zabúda na jeho obyčajnú ľudskú stránku a rodinné súvislosti.
Historik József Demmel ponúka pohľad na menej známy profil tejto národnej ikony vo svojej knihe "Mladý Štefánik".
Mladé Uhorské Roky Milana Rastislava Štefánika
Životopis národnej ikony sa píše ťažko, no historik József Demmel sa na tento úsek života Štefánika pozeral ako na každodenný život obyčajného mladého človeka v Uhorsku.
Prvá a posledná monografia o jeho mladosti vyšla ešte v roku 1929, bola to práca Juraja Šujana a na tú dobu bola na dobrej úrovni. Musíme však vziať do úvahy, že pramene, z ktorých primárne Šujan vychádzal, boli rozprávania Štefánikovej matky, súrodencov či učiteľov.
Príbehy predchádzajúcich generácií jeho rodiny akoby ukazovali smer i jeho životnej dráhy. Mnohé procesy, ktoré sa ešte v 18. storočí odohrávali v neviditeľných vrstvách miestnej spoločnosti, sa v Štefánikovej generácii jasnejšie vykryštalizovali a stali sa rozhodujúcim faktorom. Takým bola napríklad evanjelická spolupatričnosť.
Vplyv Prostredia a Rodiny
Mladý Milan Štefánik vyrastal v rodine evanjelického farára na myjavských kopaniciach, konkrétne v Košariskách. Prostredie a transgeneračné vplyvy sú mimoriadne dôležité pri formovaní jednotlivca. V Štefánikovom prípade tieto faktory môžeme len ťažko preceňovať.
Evanjelické cirkvi do roku 1781, teda do vydania Tolerančného patentu cisárom Jozefom II., fungovali fakticky v ilegalite. Evanjelici sa však vedeli zomknúť a vytvorili si mimoriadne silnú skupinovú spolupatričnosť, čo možno cítiť aj v živote nasledujúcich generácií.
Jeho stará mama z otcovej strany Ludovika (za slobodna Šuleková) často spomínala na tragický príbeh jej dvoch bratov Viliama a Ľudovíta Šulekovcov, ktorí zomreli ako martýri slovenského národného hnutia počas meruôsmych rokov. U Štefánikovcov tak bola veľmi živým spôsobom prepojená národná a rodinná pamäť.
🎖️ Milan Rastislav ŠTEFÁNIK │ 🇸🇰 Slovenský panteón
Sociálne Postavenie Rodiny
Evanjelické cirkevné zbory boli veľmi autonómne, farára im nedosadzoval evanjelický superintendant, ale sami si ho demokraticky volili. Zároveň si svojho farára aj tieto zbory platili a teda ak bol takýto zbor chudobný, chudobný bol aj farár a jeho rodina. To sa stalo aj v Košariskách, ktoré boli súčasťou Brezovej.
Pavol Štefánik so svojou mladou rodinou preto musel niekoľko prvých rokov žiť v domácnosti s rodinou miestneho učiteľa Martina Kostelného. Často potreboval finančnú podporu od svojho švagra, myjavského farára Ladislava Vannaya, ktorý bol, mimochodom, podporovateľom maďarskej politiky.
Pavel Štefánik by ani svoje deti nemohol bez pridelených štipendií poslať na štúdiá. A napokon i on sám dostával ako chudobný farár finančnú podporu od uhorského štátu. Inými slovami, malý Milan si musel štipendium zabezpečiť aj dobrým prospechom.
Vzdelanie a Školy
Najdôležitejšou vzdelávacou inštitúciou bolo pre nich predovšetkým bratislavské evanjelické lýceum. Tam študovali prvé generácie Štefánikovcov už od vydania spomínaného Tolerančného patentu. Študovali však aj v zahraničí, a to nielen na Morave či v Sliezsku, konkrétne v Tešíne. Milanov otec Pavel Štefánik napríklad absolvoval univerzitné štúdiá v nemeckom Rostocku, kam ho poslal sám Jozef Miloslav Hurban.
Národnostné Konflikty
Národnostné konflikty medzi slovenskými a maďarskými študentmi boli každodennou záležitosťou aj vo vtedajšom Prešporku či Šoproni. Neuralgickým dátumom bol zakaždým 15. marec a oslava uhorskej revolúcie z roku 1848. Vtedy sa slovenskí študenti často dostávali do sporu s maďarskými profesormi a študentmi.
Milan bol v tom čase stále iba chlapec a nemôžeme sa na jeho vtedajší život pozerať len cez optiku národnostných konfliktov. Bol v prvom rade usilovným študentom, zvedavým dieťaťom a dobrým synom svojich rodičov.
Gymnázium v Sarvaši
Ďalšou školou, ktorú Milan Rastislav Štefánik navštevoval, bolo gymnázium v dolnozemskom Sarvaši. Pred Štefánikovcami tu z daného myjavského regiónu neštudoval prakticky nikto. Ba ani celkovo zo severných slovenských žúp vtedajšieho Uhorska nenavštevovalo toto gymnázium mnoho žiakov.
Sarvašské evanjelické gymnázium v časoch vtedy vrcholiacej maďarizácie možno smelo označiť za ostrov pokoja pre slovenských žiakov. Je pravda, že tu nemohli študovať po slovensky, ale vládlo tu pomerne tolerantné a otvorené prostredie.
Osobný Život Mladého Štefánika
V pozostalosti M. R. Štefánika v Slovenskom národnom archíve nájdeme niekoľko zaujímavých po maďarsky písaných listov zo Sarvaša od istej vdovy Moravcsikovej. Jej manžel József Moravcsik bol miestny učiteľ a veľký podporovateľ maďarizácie.
Zo sarvašského obdobia poznáme meno Emília Chovanová, do ktorej bol, zdá sa, dospievajúci Milan zamilovaný. Treba však povedať, že táto Štefánikova náklonnosť nebola opätovaná.
Aj počas svojich neskorších štúdií v Prahe či dokonca i dlho po nich na toto odmietnutie nedokázal zabudnúť a nebol schopný ho prijať. Asi aj táto skúsenosť mala za následok tú okolnosť, že Štefánik dlho nevedel nadviazať s žiadnou ženou trvalejší vzťah.
Štefánik vo Veku 18 Rokov
Už v čase, keď maturoval, bol národne veľmi uvedomelý. V tom čase ho však nezaujímala v prvom rade politika, ale jeho veľkým snom bola astronómia. Pri mene Milan Rastislav Štefánik v knihe zmaturovaných študentov nájdeme prípis - astronómia.
József Demmel za svoju knihu - Mladý Štefánik. Uhorské roky M. R. Štefánika od narodenia po maturitu 1880 - 1889 - získal za rok 2024 Cenu Dominika Tatarku.
| Inštitúcia | Miesto | Obdobie |
|---|---|---|
| Evanjelické lýceum | Bratislava | 1890-1893 |
| Gymnázium | Sarvaš | Neznáme |