Banská Štiavnica, "strieborné mesto" alebo "zem baníkov", je právom nositeľom prívlastku "fotogenická". Nie náhodou je súčasťou svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
V jej strede objavíme dve pevnosti: Starý zámok sa nachádza len niekoľko desiatok metrov západným smerom od Trojičného námestia a najľahšie sa k nemu dostaneme z Radničného námestia po schodoch severným smerom. Okrem Starého zámku stojí na protiľahlom kopci Nový zámok. Dostaneme sa k nemu z Radničného námestia po Novozámockej ulici.
Starý zámok s charakteristickou barokovou helmicou vstupnej veže patrí k neodmysliteľným symbolom mesta. Nie je síce výškovou dominantou (leží na terase vo výške 610 metrov), je však neprehliadnuteľnou súčasťou siluety mesta.
Jeho súčasná podoba s množstvom architektonických detailov románskeho, gotického, renesančného, barokového a neskorogotického slohu odráža bohaté dejiny mesta a je názorným príkladom histórie a architektúry.
Dovnútra hradu sa vstupuje cez bránu v hranolovej veži zakončenej barokovou strechou s prilbicou. Z balkóna veže je nádherný výhľad. Naľavo od vchodu je situovaná najstaršia stavebná časť hradu - románsky karner s Kaplnkou sv. Michala s gotickými maľbami v interiéri. Na južnej strane opevnenia stojí hranolová obytná veža nazývaná Himmelreich. Vnútorný priestor hradného areálu vypĺňa rozmerná stavba palácovej budovy prebudovanej v 16. storočí z gotického kostola na renesančnú pevnosť.
Obvodové múry bývalého chrámu posilnili a do nároží umiestnili vežičky. Dnes slúži celý opevnený komplex Starého zámku potrebám Slovenského banského múzea.
Vznik Starého zámku súvisel so založením mesta, s baníkmi a kolonistami. Jednou z prvých stavieb na ňom bol kostol zasvätený Panne Márii a postavený okolo prvej tretiny 13. storočia. Neskôr okolo kostola vybudovali obranný múr, čím sa začal vytvárať základ budúceho mestského hradu. Pribudla bašta, vstupná brána s vežou a strach pred Turkami prinútil mešťanov premeniť opevnený kostol na strážnu pevnosť. Zachoval sa bezmála v nezmenenej podobe zo 16. storočia.
História a premeny kostola na pevnosť
Jadrom opevneného mestského hradu bola pôvodne románska trojloďová bazilika, ktorá vznikla niekedy na začiatku 13. storočia. Pôvodná trojloďová románska bazilika Panny Márie, ktorá mohla vzniknúť pravdepodobne už pred rokom 1241, bola ukončená štvorcovým presbytériom na východnej a mohutnou vežu na západnej strane.
Okolo kostola sa nachádzal cintorín na ktorom postavili ešte v 13. storočí románsky karner (pohrebná kaplnka s podzemnou kostnicou zasvätená sv. Michalovi), ktorý sa neskôr stal súčasťou opevnenia hradu.
Kostol opevnili 15. storočí, ale nie je vylúčené že kostol bol opevnený už skorej v 14. storočí. Podľa písomných správ sa dozvedáme, že kostol bol opevnený hradbou s hranolovými vežami už v 1. tretine 15. storočia. Jedna z nich, nazývaná Himmelreich, slúžila ako väznica a mučiareň a druhá, pôvodne bránová, bola v roku 1770 barokovo upravená na zvonicu.
V období rokov 1495 - 1515 sa začalo s rozsiahlou neskorogotickou prestavbou pôvodnej románskej baziliky na okázalý trojloďový halový priestor.
Už 16. storočí (v obdbobí medzi rokmi 1546 - 1559) bol však celý kostol radikálne renesančne prestavaný na protitureckú pevnosť. Zosilnili obvodové múry lodi kostola, tak že vyplnili priestor medzi gotickými opornými piliermi, odstránili klenbu v strednej lodi a tým sa vytvorilo dnešné vnútorné nádvorie. Zamurovali víťazný oblúk aj arkády medzi hlavnou loďou a bočnými loďami, čím sa docielil výraz, ktorý je možné vidieť aj teraz. V bočných lodiach vytvorili niekoľko podlaží s obytnými miestnosťami rôzneho charkteru. Na nárožiach obdĺžnikovej stavby, ktorá vznikla prestavbou hlavnej lode, pribudli aj malé valcovité vežičky.
Poslednou významnejšou stavebnou úpravou, ktorá významnejšie zmenila výzor hradu, bola baroková prestavba "vstupnej" veže. Tým si teda v podstate zachoval svoj neskorogotický a renesančný ráz až dodnes.
Od 1. júla roku 1900 sídli na starom zámku Mestské múzeum a v súčastnosti ho spravuje Slovenské Banské múzem, ktoré v ňom má aj svoje expozície.
Celý areál mestského hradu stojí na veľmi krásnom mieste a vytvára tak neopakovateľné "genius loci" (čaro miesta), nádherne dopĺňa historickú siluetu mesta a je veľmi dobre vnímateľný z viacerých diaľkových pohľadov naň, ako aj na celé mesto. Oplatí sa preto vyšlapať si niektorý z okolitých kopcov a urobiť zopár záberov (záleží samozrejme aj podľa počasia).
Veľmi zaujímavé a hodnotné sú aj architektonické a kamenárske prvky, pochádzajúce práve z neskorogotickej prestavby kostola (1495 - 1515), ktoré dokladajú vysokú remeselnú kvalitu vtedajších kamenárov.
Neskorogotické kamenné schodisko, ktorého vreteno tvoria tri kamenné tordované stĺpy, na spodu ukončené diamantovaním.
Karner sv. Michala
Spolu s románskou bazilikou bol postavený dvojpodlažný karner (stavbe určená na uchovávanie kostí) sv. Michala. V 14. storočí túto stavbu vyzdobili ornamentálnou maľbou, ktorej zbytky sú viditeľné dodnes. Karner bol zakomponovaný do opevnenia a z juhovýchodnej strany k nemu pripojili o niečo vyššiu baštu. Klenby kaplnky i apsidy boli strhnuté. Niekedy v 18. či 19. storočí bol dokonca priestor lode oddelený od apsidy tehlovým múrom, ktorý neskoršie odstránili.
- Ide o typ karnera v podobe rotundy s východnou apsidou v prípade horného podlažia a jednoduchej centrály tvoriacej spodné podlažie.
- Predovšetkým spodné podlažie sa zachovalo v pôvodnej podobe so zaklenutím ôsmich rebier štvoruholníkového prierezu na stredový pilier.
- Horná kaplnka bola pôvodne zaklenutá klenbou so šiestimi rebrami, z nej sa zachovali len konzoly s dolnými časťami rebier.
- Kaplnka je prístupné dvoma románskymi portálmi umiestnenými neďaleko od seba na severozápadnej strane.
- Horná kaplnka bola vyzdobená nástennými maľbami z dvoch období. Najstaršia vrstva má pochádzať ešte z románskeho obdobia. Staršia vrstva gotických fresiek je datovaná do polovice 14. storočia a zachytáva zrejme výjavy Posledného súdu. Mladšia vrstva je z druhej polovice 15.
Templári v Banskej Štiavnici?
Podľa povesti za čias richtárovania richtára Cherubína prišli do Štiavnice červení mnísi. Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho, jednoducho templári. Údajne sa už v tom čase hromadili obvinenia proti rádu a v tichosti sa hovorilo o snahe smerujúcej k jeho zrušeniu. Napriek tomu sa v banskom mestečku veľmi dobre uviedli. Potlačili drobnú kriminalitu, pochytali zlodejov, zabezpečili cesty v hlbokých lesoch a ľudia ich mali radi.
Keď sa stratili dve mladé dámy z urodzených a bohatých rodín, Gertrúda a Klotilda, ešte aj rytieri sa pustili do intenzívneho pátrania. Bezvýsledne. Až na brata Alfonza, územčistého Taliana, ktorí našiel, tam kde nikto nehľadal. Vysliedil svojich spolubratov, Siegfrida a Arnulfa, ako pred oltárom v kostole vyberajú kamene z dlážky a zostupujú do podzemných priestoroch. Tam kdesi pod zemou, v komôrkach, sa starali o stratené ženy. Dôkladne a po všetkých stránkach.
Predstaveného rádu, komtúra obišli mrákoty, ale zachoval si chladnú hlavu. Dokonca až príliš. Ján Domasta vo svojich Povestiach o hradoch píše: Unesené pekné ženy sú im skutočnou zábezpekou istej budúcnosti. Ako povedali, vo vhodnej chvíli zájdu s nimi nočnou hodinou až niekam ku Hronu za bieleho dňa sa budú vracať, akoby ich boli tam kdesi vyslobodili z rúk surových únoscov. Po čase, keď už Siegfrid a Arnulf, nebudú musieť zotrvávať v reholi, rodičia ochotne vyhovejú prosbám svojich dcér a dajú ich ruky hrdinským záchrancom. Aj mesto ich bude oboch oslavovať a bude žičiť ich manželskému zväzku. Dobre si to vyhútali!
Komtur Henrich plánoval inšpirovať sa vyhliadkou na spokojný a zabezpečený rodinný život podľa vzoru svojich podriadených. Žiaľ, neodhadol dve veci. Prvá, že zapliesť sa s dvoma ženami, ktoré by ho radi nazývali manželom nebude dobrý nápad. Druhá, že po večerných bohoslužbách treba vždy kostol dobre skontrolovať. Tak sa stalo, že akýsi žobrák ostal na noc v kostole Starého zámku zavretý na noc. V noci uvidel ako bratia vzorne zabezpečujú dobré zdravie svojich unesených dám. Druhý deň všetko rozpovedal richtárovi a richtár podporený hnevom jednej z dvoch ohrdnutých žien komtura Henricha, rozbehol vyšetrovania.
Práve táto prestavba sa prisudzuje rádu templárov.
Expozície Slovenského banského múzea
Muzeálnym účelom slúži objekt od 1. júla 1900. Vďaka iniciatíve A. Goldbrunnera tu otvorili Mestské múzeum, predchodcu dnešného Slovenského baníckeho múzea.
Tematicky sa expozície delia na:
- Baroková plastika
- Umenie kováčov
- Fajkársku dieľňu
- Strelecké terče a historické zbrane
- Archeologickú expozíciu
- Maketu oltára Majstra M.S. z r. 1506
- Expozíciu historických hodín a zvonov
- Himmelreich - žalár a mučiareň
Špičkovou záležitosťou je Baroková plastika - pôvodné drevené tabule a plastiky z banskoštiavnickej Kalvárie. Za rovnako kvalitnú by som smelo označil aj archeologickú expozíciu. Nie je výnimočná extrémne vzácnymi exponátmi. Má svoj starosvetský charakter, ktorý naznačuje, že začala vznikať niekedy v 19. storočí. Po prvý krát som práve tu videl vystavenú mincu so svastikou.
Starý zámok je taký ako jeho názov. Starý v zmysle starosvetský, konzervatívny, s aurou dôležitosti a kmeťovskou múdrosťou.
Vnútri Starého zámku zaujme deti - najmä chlapcov 🙂 - mučiareň, väzenie či kapitánska izba.
Nemali by sme si nechať ujsť príležitosť navštíviť niekoľko jeho expozícií venovaných architektúre, archeológii, výtvarnému, sochárskemu, kováčskemu a fajkárskemu umeniu. Deti a ich rodičov poteší napríklad aj výstava Starý zámok a Banská Štiavnica v obrazoch, Zámocká studňa, expozícia o kováčoch či historických hodinách.
Starý zámok a pracháreň v Banskej Štiavnici zrekonštruovali za eurofondy 133. časť DOBRÉ FONDY EÚ
Praktické informácie
Starý zámok s karnerom spravuje Slovenské banské múzeum sídliace v Banskej Štiavnici. Je otvorený celoročne a vstupné je tri, resp. štyri eurá na dospelú osobu. Bližšie informácie na stránke múzea.
Areál hradu sa nachádza v historickom centre mesta, západne od Námestia svätej Trojice. Prístupný je zo Starozámockej ulice, alebo po chodníku z konca Radničného námestia. Je voľne prístupný pre turistov v návštevných hodinách.
Zdroje
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku.
- Plaček, M. - Bóna, M.: Encyklopédia slovenských hradov.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissmus.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
tags: #starodavny #kostol #banska #stiavnica