Prosba na smrteľnej posteli: Psychologický pohľad

Milí priatelia, v týchto dňoch navštevujeme cintoríny, ktoré sa stávajú miestom mnohých stretnutí. Stretávame sa tu so známymi, rodinnými príbuznými - možno nad tým istým hrobom. Stretávame sa tu akoby so svojou budúcnosťou. Nikoho totiž neobíde myšlienka na jeho vlastnú smrť. Ale intenzívne sa tu stretávame i so svojou minulosťou.

Skúsme si všimnúť niektoré z pravidiel sv. Ignáca, majstra duchovného rozlišovania, ktorý venuje zvýšenú pozornosť taktike zlého ducha. Sv. Ignác pri popise útokov zlého ducha používa vyjadrovací spôsob stredoveku, ale zachytáva nadčasové pravdy, ktoré sa dotýkajú každého jedného z nás i dnes.

Prvý krok rozlišovania je zrejmý: začať si všímať, uvedomovať a vnímať vnútorné hnutia, ktoré nás ovplyvňujú. Hnutia, o ktorých hovorí Ignác, sú bežné, všetkým známe a všetci si ich uvedomujeme. Sú to napríklad: znepokojenie, smútok, strach, radosť, pokoj, túžby, myšlienky, náklonnosti, odpor. Ale len málokedy venujeme týmto hnutiam aj duchovnú pozornosť.

Druhý krok rozlišovania spočíva v uvažovaní nad hnutiami ducha, v ich spoznávaní.

Milí priatelia, duchovný zápas je rovnako aktuálne dnes, ako bol pred stáročiami.

Milí priatelia, v našom duchovnom živote nedosiahneme veľký pokrok, ak jeho súčasťou nebude duchovný zápas. Má podobu askézy, rozlišovania myšlienok, ktoré sa nám ponúkajú, a dobrého duchovného vedenia. Čerpajme z bohatstva skúseností duchovných otcov v tejto oblasti.

Duchovný zápas a jeho dimenzie

Duchovný zápas v spiritualite krestanského Východu je téma, ktorou sme sa zaoberali v našom minulom vysielaní. Je to však oblast natolko dôležitá pre náš duchovný život, že pri tejto téme zostaneme i dnes.

Prvým z rozmerov duchovného boja je podľa duchovných autorov kresťanského Východu askéza. Je to niečo, čo sa zo životného štýlu dnešných ľudí takmer úplne vytráca. Nemá charakter len samoúčelného cvičenia, ale vždy sa zameriava na konkrétny cieľ.

Druhým z rozmerov duchovného boja je zachytávanie a rozlišovanie myšlienok, ktoré sa nám ponúkajú a majú vplyv na našu dušu. Niektoré z nich majú charakter návrhu alebo rôznych súvislostí. Nil Sorský odporúča niektoré z nich odťať ihneď, a proti niektorým odporúča systematicky bojovať.

Sv. Serafín Sarovský ako účinný prostriedok duchovného zápasu označuje i sústredenie a koncentráciu.

Nil Sorský (1433-1508) odporúcal niektoré myšlienky, o ktorých jasne vieme že sú zlé, odtať ihneď, a proti niektorým odporúcal systematicky bojovat. V niektorých prípadoch odporúcal v rámci boja proti zlým myšlienkám dokonca zadržat dych, aby sa pozornosť cloveka preniesla na pozorovanie stavu tela. Zdôraznoval známu zásadu, že život človeka je neustálym bojom, pričom bojiskom je jeho vlastné srdce.

Svätý Ignác z Loyoly

Myšlienky a ich vplyv

Pán Ježiš hovorí : Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ Mk 7, 1 - 8. 14 - 15.

Sv. Silván z Athosu a sv. Sofronio boli presvedčení o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov.

Zlé myšlienky proti blížnemu sa stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vztahy."

V každej zlej myšlienke je prítomná sila jedného alebo viacerých zlých duchov. Avšak títo „duchovia sú pocetní a mnohí z nich sú velmi silní“. Sú presvedcení o tom, že ak sa clovek pustí do dialógu so svojimi zavádzajúcimi a zlými myšlienkami, i ked im protirecí a podarí sa mu ich oddialit, ony sa neskôr vrátia.

Tretím spôsobom je vykonávanie inej činnosti, ktorá zabráni prijatiu zlých myšlienok.

Silván hovoril stále osobitným spôsobom o pokore Krista: „Clovek sa má pocas celého svojho života ucit z Kristovej pokory.

Duchovné vedenie a rozlišovanie

Sv. Bol skutocným majstrom duchovného zápasu a duchovného rozlišovania. Zachytával jemné podnety, ktoré sa ponúkajú mysli. Bol si vedomý toho, že duch, ktorý vnuká myšlienky, je v pociatocnom štádiu tažko identifikovatelný, a preto odporúcal odmietnut všetky podnety, všetky myšlienky.

V oblasti duchovného zápasu mali svoju dôležitost i tzv. Optinskí starci. Sú známe viaceré konkrétne mená starcov žijúcich v Optinej pustovni, kde sa do istej miery ustálila charizmatická prax duchovného otcovstva - starcestvo. Vdaka nim sa dostalo na verejnost nespocetné množstvo dobrých rád, ako rozlišovat a ako bojovat proti zlým myšlienkám.

Varsonofij z Optiny (1845-1913), ktorý považoval rozlišovanie duchov za jeden z podstatných prvkov duchovného zápasu, napísal: „Myšlienky sa neobmedzujú len na to, aby prišli a odišli.

Starec Amvrosij (1812-1891) si všímal úzku súvislost medzi myšlienkami a hnutiami duše. Písal: „Ak myšlienky, ktoré sa zdajú dobré a hodnotné, prinášajú zmätok a napätie, je to jasným znakom toho, že prichádzajú od zlého a v evanjeliovej reči sa nazývajú vlkmi oblecení v ovcom rúchu.

Starec Makarij (1788-1860) prišiel so známou vetou: „Kde je zmätok, tam je nepriatel našej duše. Odporúcal, aby sa človek, ktorý je takto pokúšaný, príliš nezapodieval zlými myšlienkami, ktorým chce odolať.

Sv. Silván z Athosu a sv. Sofronio. Dalšími z Optinských starcov sú Silván z Athosu (1866-1938) a starec Sofronio (1896-1993).

Pod pojmom „žiadne myšlienky“ mysleli všetky tie, ktoré nie sú jednoznacne nasmerované na Boha. Toto je podla nich umenie, ktoré ovláda len málo ludí. Používat slová je podla nich jednoduché, ale uskutocnovat ich je velkolepé a namáhavé dielo, ktoré pozdvihuje cloveka k nebu. Predchádza ho. A tak opät sa tu objavuje tendencia nielen odmietnut zlé myšlienky, ale všetky nejednoznacné myšlienky. Ide o istú čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovat nasmerovanie našej mysle na Boha.

Pri istej príležitosti sa jeden z týchto starcov vyjadril nasledovne: Ak ti tvoja mysel našepkáva: „Ukradni“, a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutocnost dáš diablovi moc nad tebou samým.

„Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vztahy. Srdce blížneho ...... Na konci života Sofronio hovorieval: „Coho sa najviac obávam v budúcnosti?

Podľa sv. Silvána z Athosu a sv. Sofronia boli presvedčení o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého.

Svätý Serafín Sarovský hovorí tiež o dobrom a zlom duchu a ich rozdielnom vplyve na človeka. Zatiaľ čo dobrý duch vedie človeka k vernosti, čistote, čestnosti a vyrovnanosti, zlý duch vovádza človeka do popudlivosti, nepokoja a zloby.

Duchovné otcovstvo a vedenie

Avšak zdôrazňuje aj to, čo by malo charakterizovať duchovného vodcu, vychádzajúc pri tom z tradície gréckych cirkevných otcov. Duchovní otcovia, ktorí vedú ostatných, sa majú cítiť ako otcovia v pravom zmysle slova. Nie sú len učiteľmi nejakej náuky. Duchovné otcovstvo sa odvodzuje od otcovstva Boha.

Od duchovného otca sa očakáva nielen neustále poznávanie Boha, ale i schopnosť rozumieť duši človeka a citlivo sa jej vedieť dotýkať. Majú porozumieť srdcu ľudí, ktorí sú im zverení. Niektorí duchovní otcovia mali dar kardiognózie - t.j.

Duchovný otec nemusí byť nevyhnutne kňazom. Až neskôr, v čase Simeona Nového Teológa, na začiatku 11. storočia, sa začalo jasnejšie rozlišovať medzi vyznaním hriechov v rámci sviatosti zmierenia a medzi vyjavením myšlienok v rámci duchovného vedenia.

Podstatný rozdiel medzi oboma vyjavovaniami vnútra spočíva v tom, že duchovné vedenie sa týka budúcnosti, a tak dotyčný hovorí o svojich plánoch a myšlienkach.

Duchovný otec musí mať dar rozlišovania (diakrisis). Avšak postupne stále viac duchovných autorov na Východe nadobudlo presvedčenie, že tento dar dostanú všetci, ktorí majú čisté srdce a venujú sa čítaniu sv.

Duchovní otcovia by mali mať dar slova, teda schopnosť vedieť s ním správne narábať. Malo by ich charakterizovať umenie hovoriť v správnom čase a na správnom mieste, a hlavne to, že slovo nielen hovoria, ale aj žijú, t.j.

Kvôli účinnému duchovnému boju bolo potrebné vedomie istého záväzku. Aj ten, kto sa nechal duchovne viesť, mal isté povinnosti. Očakávala sa od neho poslušnosť a vernosť.

Taktika zlého ducha podľa sv. Ignáca

Sv. Ignác z Loyoly (1522 - 1523). Žil prísnym asketickým životom, „nejedol mäso a nepil víno“ a „postieval sa denne okrem nedele“. Tam pri riečke Cardoner zažil veľké osvietenie, ako o tom sám rozpráva (Rozhovory, č. 30). Zostavil rozjímanie o Kristovi-Kráľovi a o dvoch zástavách, ďalej návod na osobitné spytovanie svedomia (č. 24-31), všeobecné spytovanie (č. 32-43) a smernice na rozlišovanie smrteľného a všedného hriechu. Tu zostavil aj pravidlá na rozoznávanie duchov (č. 313-327) a úvahu o troch spôsoboch modlitby (č.

Keď sa raz zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, sv. Ignác, modlil v kostole sv. Pavla v Ríme, diabol naňho tak zúrivo zaútočil, že sa mu triasla celá hlava. Avšak pretože bola v blízkosti Spasiteľovho sv.

Prvý krok takýchto útokov zlého ducha je, že chce otupiť našu ostražitosť - prichádza ako „anjel svetla” a prináša duchovnú útechu a sväté myšlienky, píše sv. Ignác.

Ako odhaliť, či myšlienky, ktoré sa zmocňujú nášho vnútra, pochádzajú od dobrého či zlého ducha? Sv. Ignác hovorí, že u tých, ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu, dobrý anjel sa dotýka duše jemne a pokojne ako kvapky vody, ktoré vnikajú do špongie. Týmto nadčasovým obrazom sv. Ignác zachytáva tajomné pôsobenie duchovných síl.

V ďalšom bode o pôsobení zlého ducha sv. Ignác uvádza, že nepriateľ našej duše si počína ako falošný milenec, ktorý chce zostať skrytý a nechce, aby ho odhalili. Preto našepkáva človeku, aby o pokušeniach a svojich tajných myšlienkach nikomu nehovoril. Diabol víťazí nad človekom, ak sa mu ho podarí presvedčiť o mlčanlivosti. Vedie človeka k uzavretosti.

Ale keď svoje nejasné a zavádzajúce myšlienky pokúšaný človek vyjaví svojmu spovedníkovi alebo nejakej inej duchovnej osobe, ktorá pozná klamstvá zlého ducha, diabol rýchlo zmizne - píše sv. Ignác.

V ďalšom bode tento majster duchovného rozlišovania stredovekým obrazom prirovnáva nepriateľa našej duše útokom vojska, ktoré pod vedením vojvodcu chce ovládnuť to, po čom túžil. Lebo ako vodca a veliteľ armády, píše sv. Zaútočí na tie miesta, na ktorých sme najzraniteľnejší.

tags: #prosba #na #smrtelnej #posteli