Historický pohľad na vojnu a mier v učení Cirkvi
Problém vojny a mieru je starý ako história ľudstva, ale rozvoj vojenských technológií v 20. storočí priniesol nové výzvy.Doktrína "spravodlivej vojny"
Známu doktrínu „spravodlivej vojny“ formuloval Augustín v De civitate Dei a následne podrobnejšie rozpracoval Tomáš Akvinský v Summe (II-II, q. 40). Podľa Akvinského musia byť splnené tri podmienky, ktoré sa však v neskoršom magisteriálnom vyjadrení uchytili tak, ako uvádzame tu. Dôležitou súčasťou bol podľa niektorých autorov zároveň princíp spravodlivého úmyslu (recta intentio), ktorý mal vždy smerovať k znovunastoleniu spravodlivosti a pokoja.Od spravodlivej vojny k legitímnej obrane
Mnohí pontifikovia sa počas dejín zo všetkých síl snažili zabrániť ozbrojeným konfliktom a krviprelievaniu. Lev XIII. odsúdil iluzórnu povahu takzvaného ozbrojeného mieru, zatiaľ čo Benedikt XV. Pius XI. odsúdil agresivitu nacistickej, komunistickej a fašistickej totality. Pius XII. Dôležitým míľnikom v tejto otázke bola encyklika Pacem in terris, ktorú vydal pápež Ján XXIII. na Veľký piatok v roku 1963. Od tohto momentu sa magisteriálne vyjadrenia začínajú odlišovať od predchádzajúcich. Táto encyklika Jána XXIII. Magistérium však nezačína odsudzovať všetky intervencie s použitím sily. Už sa však nehovorí o spravodlivej vojne, ale o legitímnej obrane. Súčasný pápež toto učenie Jána XXIII. Odozvu tejto náuky možno nájsť v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu, v bode č. 79 Gaudium et spes (1965), ktorý vysvetľuje a viac prehlbuje tri vyšie spomínané princípy.Vojna a mier, vysvetlené za 7 minút
V bode 2307 Katechizmu Katolíckej cirkvi sa píše: „Piate prikázanie zakazuje úmyselné ničenie ľudského života. Bod 2309 hovorí: „Dôsledne treba vziať do úvahy podmienky oprávnenej obrany vojenskou silou. Takéto rozhodnutie pre svoju závažnosť podlieha prísnym podmienkam morálnej oprávnenosti. aby použitie zbraní nemalo za následok väčšie zlá a neporiadky, ako je zlo, ktoré sa má odstrániť. Toto sú tradičné prvky, ktoré sa uvádzajú v učení o takzvanej ,spravodlivej vojne‘.
Morálne aspekty zabíjania vo vojne
Ako Cirkev chápe z morálneho hľadiska zabitie vo vojne? Za akých podmienok by mohlo ísť o hriech? Ak v prípade oprávnenej sebaobrany (v situácii nevinná obeť vs. nezdôvodnené napadnutie útočníkom) dôjde k zabitiu útočníka, nejde o vraždu. Stále však ide o zabitie, čo nielen pre kresťanské učenie predstavuje veľký morálny problém. Podľa Juhása treba v tejto otázke jasne rozlíšiť, kto je útočník a kto sa bráni, kto napríklad zaberá teritórium a kto bráni domov. „Treba takisto zvažovať, či je obrana proporčná. Nemôžem mať právo zastreliť niekoho, kto na mňa zaútočí povedzme fackou,“ dodal.
Pomoc napadnutej krajine
„Ak by išlo o nezdôvodnenú agresiu, domnievam sa, že pomôcť niekomu, kto je napadnutý, je opätovne skôr našou morálnou povinnosťou. Pápež Ján Pavol II. sa zároveň 5. októbra 1980 počas návštevy v Brazílii vyjadril, že násilie plodí násilie a je to diabolské. Žiaľ, stáva sa, že snaha prekaziť útočníkovi možnosť škodiť vedie niekedy k tomu, že je pozbavený života.
Kňaz Peter Juhás poukazuje na jeden precedens. „Ako často radil môj profesor sociálnej náuky Martin McKeever, skúsme si predstaviť všetko na opustenom ostrove, kde nie je žiadne štátne zriadenie, len hŕstka stroskotancov. Chcú časť ich záhrady a zariadenia chatrče. Naši susedia to odmietajú dať, pretože zo záhrady žijú a chcú ju odovzdať svojim deťom. Zaútočia na nich zbraňami, otec a syn sa bránia presile, matka vezme najmenšie deti a uteká. Prosia vás o pomoc. Nechcete sa priamo zapojiť, aby ste aj vy svoju rodinu nevystavili prípadnej agresii. Prosia vás: ,Ak nám nepomôžete priamo, pomôžte nám aspoň prostriedkami, ktorými sa môžeme brániť. Nechať ich, nech otca a syna zastrelia čím skôr, aby sa ten konflikt skončil s najmenším možným počtom obetí? Neposkytnúť im strelivo, pretože pri svojej obrane by mohli usmrtiť útočníkov?
Postoj raných kresťanov k vojne
Z Histórie : Počuli ste už niekedy o kresťanovi z 1-5 storočia, ktorý by sa bol zapojil do vojenskej, hoc obrannej výpravy ? Nijaký taký ranný kresťanský záznam o takom kresťanovi neexistuje ! Hoci sa cirkevní otcovia a ranní kresťania zvykli líšiť v jednotlivých náboženských doktrínach, v prípade názorov na bojovanie kresťana vo vojne boli až pozoruhodne dokonale jednotní :- TERTULLIAN (160 - 220)§ „Kristus, keď odzbrojil Petra, odzbrojil každého vojaka.....§ "Je absolútne zakázané odplácať zlo zlom..........§ „Iba bez meča môže kresťan viesť vojnu: Pán meč zrušil........§ „Ako sa kresťan zapojí do vojny (v skutočnosti, ako sa kresťan vôbec zapojí do vojenskej služby v čase mieru) bez meča, ktorý mu Pán vzal „Má byť dovolené použiť meč, keď Pán vyhlási, že ten, kto používa meč, mečom zahynie? A či sa syn pokoja zúčastní bitky, keď mu neprináleží ani žalovať?"
- JUSTIN MARTYR (100 - 165)§ „My sami sme boli dobre oboznámení s vojnou, vraždami a všetkým zlým, ale všetci na celej šírej zemi sme obchodovali s našimi vojnovými zbraňami. Vymenili sme svoje meče za radlice, oštepy za poľnohospodárske náradie...teraz pestujeme bázeň pred Bohom, spravodlivosť, láskavosť, vieru a očakávanie budúcnosti, ktorú nám dal skrze Ukrižovaného.
- IRENAEUS (okolo 180)§ „Kresťania zmenili svoje meče a kopije na nástroje mieru a teraz nevedia, ako bojovať.“
- ATANAZIUS ALEXANDRIJSKÝ (293 - 373)§ „Kresťania namiesto toho, aby sa vyzbrojili mečmi, vystreľujú ruky v modlitbe.“
Biblické princípy a pacifizmus
„Počuli ste, že bolo povedané: ,Oko za oko a zub za zub.‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé... Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
Verše o milovaní svojich nepriateľov, modlení sa za prenasledovateľov, a nastavovanie druhého líca sa len ťažko dajú zlúčiť s bojovaním so zbraňou. V NZ vzniklo viacero situácii, kedy boli kresťania nespravodlivo zajatí. Ak by mali odporcovia pacifizmu pravdu, mali by sa v NZ vyskytovať fyzicky násilné strety a fyzický odboj kresťanov s ich prenasledovateľmi. To sa však nedeje, namiesto toho vidíme pacifistické správanie kresťanov voči svojim nepriateľom :
- A : Štefana sa fyzicky nebránil kameňovaniu, namiesto toho upínal ruky k modlitbe.Skutky apoštolov 7: 59-60"59 Štefana kameňovali a on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha."60 Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: "Pane, nezapočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zomrel."
- B : Ježiš sa fyzicky nebránil tým, ktorí ho nespravodlivo tupili a biliEvanjelium podľa Jána 19:3"Prichádzali k nemu a hovorili: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári."
- C : Apoštoli s radosťou znášali nespravodlivé utrpenie pre Krista, bez fyzického odporu. Dnešní militantní kresťania by sa však bránili so zbraňou v ruke, aby im nepriateľ neskrivil ani len vlások na hlave.Skutky apoštolov 5 : 40-41"40 Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. 41 A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno."
Súčasné výzvy a konflikty
Vojna na Ukrajine a postoj Cirkvi
Keď Rusko zaútočilo vo februári 2022 na Ukrajinu, pápež František nezaujal jasné stanovisko. Jeho vyjadrenia spustili vlnu kritiky a pápež sa to pokúsil napraviť v rozhovore s redaktorom jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica. Podľa cirkevného analytika z denníka Postoj Imricha Gazdu mal pápež František mnoho vyjadrení o tom, že „agresia proti Ukrajine je nezmyselný masaker, v ktorom sa každý deň opakujú ukrutnosti a zverstvá, neexistuje pre to ospravedlnenie, je to krutosť, neľudská a svätokrádežná“. Priamo však Rusko nekritizoval.
Svetový koncil ruského ľudu a "svätá vojna"
Svetový koncil ruského ľudu pod vedením patriarchu Kirilla vyhlásil ruskú útočnú vojnu za „svätú vojnu“.„Špeciálna vojenská operácia“, ako ju oficiálne nazýva Kremeľ, je „novou etapou národnooslobodzovacieho boja ruského ľudu proti zločineckému kyjevskému režimu a za ním stojacemu kolektívnemu Západu, boja, ktorý sa vedie od roku 2014 na území juhozápadného Ruska“.Dokument pokračuje: „Po skončení špeciálnej vojenskej operácie musí celé územie súčasnej Ukrajiny spadať do zóny výlučného vplyvu Ruska. Musí byť úplne vylúčená možnosť, že by na tomto území existoval rusofóbny politický režim, ktorý je nepriateľský voči Rusku a jeho ľudu, ako aj politický režim, ktorý je riadený z vonkajšieho centra, ktoré je nepriateľské voči Rusku.“Dokument Svetového koncilu ruského ľudu Súčasnosť a budúcnosť ruského sveta narazil na ostrú kritiku na Ukrajine. „Dôrazne a kategoricky“ ho odsúdila Ukrajinská rada cirkví a náboženských organizácií.Ekumenizmus a vojnové konflikty
Svetová rada cirkví (SRC) vznikla po druhej svetovej vojne. Preto sa predpokladá, že už v jej samotnej koncepcii sú zakotvené mechanizmy upozorňovania na vojenské konflikty a ich riešenia. SRC zareagovala oneskorene a svoju delegáciu na Ukrajinu vyslala až v marci 2015, teda po viac ako roku.| Pápež | Obdobie pontifikátu | Výzvy za mier |
|---|---|---|
| Pius XII. | 1939-1958 | Postavil sa proti zbrojeniu a varoval pred akumuláciou ničivých zbraní. |
| Ján XXIII. | 1958-1963 | Vyzval na zastavenie zbrojenia a presadzovanie sveta bez jadrových zbraní (Pacem in Terris). |
| Pavol VI. | 1963-1978 | "Nie viac vojny, vojna už nikdy!" Podporoval odzbrojenie a presmerovanie zdrojov na boj proti chudobe. |
| Ján Pavol II. | 1978-2005 | Varoval pred hromadením jadrových zbraní a zdôrazňoval, že mier je výsledkom rešpektu k etickým princípom. |
| Benedikt XVI. | 2005-2013 | Kritizoval rastúce vojenské výdavky a obchod so zbraňami. |
| František | 2013-súčasnosť | Kritický voči globálnemu obchodu so zbraňami a jeho vplyvu na konflikty v chudobných regiónoch. |
Účasť Ukrajiny v SRC je už dávno potrebná. Pre ukrajinskú cirkev nie je členstvo v SRC výsadou, ale právom. Neurobila nič zlé, aby jej bolo toto právo odňaté, ako to bolo doteraz. Jej jedinou „chybou“ je, že ju nenávidia Rusi, ktorí jej prijatie do SRC zablokovali. Na rozdiel od Ukrajincov však Rusi urobili veľa zlého a napriek tomu sa ich členstvo starostlivo zachováva.