Obec Vlková sa nachádza na Slovensku a jej história siaha do dávnych čias. Obec existovala už pred 12. storočím. Prvá písomná zmienka je až z roku 1278, keď sa spomína pod názvom Farcasfolva, keď Farkašovce kráľ Ladislav daroval bratom Polanovi a Rikolfovi z Brezovice za zásluhy v boji proti českému kráľovi Otakarovi pri rábskom hrade a tiež za zásluhy pri znovuzískaní Spišského hradu daroval bratovi Rikolfovi.
Boli to synovia Rudigera, zakladateľa šľachtického rodu Berzeviczy, ktorý prišiel do Uhorska v sprievode manželky Ondreja II, Gertrúdy z Merana. K obci patrí aj osada Levkovce, ktorá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1306. Dnešná Vlková (Farkašovce) vznikla v roku 1895 administratívnym spojením Farkašoviec s Levkovcami.
Zmena názvu obce z Farkašoviec na Vlkovú bola urobená v roku 1948 kedy Poverenníctvo vnútra poslovenčilo názvy niektorých obcí na území ČSR. Zmeny názvov boli dané na plagátoch z ONV - okresnej odborovej rady v Kežmarku, ktoré boli v obci vyvesené 18. júla 1948. Vlková si zachovala poľnohospodársky ráz aj za prvej ČSR.
Dňa 16.12.1949 bol v obci zriadený obchod umiestnený v miestnosti dolného kaštieľa. Najprv to boli iba potraviny a neskôr bol sortiment tovaru rozšírený na ostatný priemyselný tovar, konfekciu a kusový textil. Prvou vedúcou bola Mária Kočembová. 26. augusta 1959 bol obchod presťahovaný do novopostavenej budovy, kde boli potraviny a pohostinstvo a vedúcim bol Štefan Kočemba.
Medzi významné osobnosti, ktoré sa viažu k obci, patria:
- Jakub Berzeviczy: Narodil sa vo Vlkovej v šľachtickej rodine Apoc Berzeviczy. Vo funkcii spišského prepošta pôsobil v rokoch 1284 - 1301. Bol prvým prepoštom, ktorý pochádzal priamo zo Spiša. Pravdepodobne okolo roku 1293 ho kráľ Ondrej III. menoval biskupom.
- Mikuláš Berzeviczy: zomrel okolo roku 1412 pochádzal z rodu berzeviciovcov. Stal sa cirkevným hodnostárom, v rokoch 1397 - 1406 bol knínskym biskupom. Väčšinu sa zdržiaval v Spišskom Štiavniku, kde bol gubernátorom kláštora.
- Tomáš Cebanius: Narodil sa vo Vlkovej - Farkašovciach v roku 1580. Bol notárom, archivárom humanistickým spisovateľom. Od roku 1610 bol hlavným notárom Spišskej stolice v Levoči. V roku 1638 vydal v Levoči Cygnaea cantis Domino nostro Jesu Christo, ktorú dedikoval mestám Levoči a Breznu. Zomrel v Sárospataku, ako rektor gymnázia.
- Ján Jakub Müller: venoval sa oceľo a medi rytectvu a maľovaniu. Známe sú jeho tri grafiky venované tématike Nitry.
- Artúr Wieland (1846 - 1921): V rokoch 1910 - 1917 bol hlavným županom Spišskej župy.
Vo Vlkovej sa nachádzajú aj kaštiele:
Pôvodne renesančná stavba, empírovo upravená. Dvojpodlažná budova zo 17. storočia s obdĺžnym pôdorysom a empírovou fasádou z roku 1830. Horizontálna rustika prízemia s polkruhovými supraportami, poschodie členené pilastrami a rovnými nadokennými rýmsami. V miestnostiach renesančné, krížové, hrebienkové, kláštorné a valené klenby, inde rovné stropy. Bočná prízemná budova pristavaná v 2. pol.
Bloková budova s obdĺžnym pôdorysom. Nad obytným prízemím polposchodie skladovacích priestorov s vetrákmi začlenenými do pilastrovej fasády. Okná a portály majú kamenné šambrány. Strecha manzardová. Vstupný portál s oválnym zamrežovaným svetlíkom a záclonovým frontónom.
Ku kaštieľom patrí aj pomerne rozsiahly park s jazerom, v ktorom je cintorín rodiny Wielandovcov, posledných vlastníkov kaštieľov a miestnych zemepánov. Tento park však nie je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Už v minulosti boli okolo kaštieľov areály, ktorých súčasťou okrem hospodárskych objektov boli aj parkovo upravené plochy. S najväčšou pravdepodobnosťou v dobe empírovej úpravy renesančného kaštieľa začiatkom 19. storočia bol založený rozsiahly park, ktorý sa čiastočne zachoval do dnešnej doby. Areál kaštieľov od vlastného parku oddeľovala komunikácia a pôvodne aj potok. V parku je cintorín na ktorom sú pochovaní príslušníci rodiny Wielandovcov.
Dominantou obce je Rímskokatolícky kostol Zvestovania Panny Márie:
Barokový z r. 1779 postavený na mieste starého kostola spomínaného z roku 1408. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria. Presbytérium zaklenuté konchou a jedným poľom, loď tromi poľami pruskej klenby. Do štítového priečelia vstavaná veža, a fasáda členená lyzénami.
Hlavný oltár krídlový, gotický z čias okolo roku 1480. Uprostred štvrťpoľová skriňa so sochami Panny Márie (v strede) , po stranách v štvrťpoliach sochy sv. Kataríny Alex, Barbory, Margity Antiochijskej, Doroty, na vnútorných krídlach maľované tabule: Zvestovanie, navštívenie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov, na vonkajších krídlach: Judášov bozk, Ježiš pred Pilátom, Ecce homo, Ježiš nesie kríž.
Ďalšie vybavenie kostola:
- Krstiteľnica: Baroková z polovice 18. storočia, kamenná.
- Plastika Ukrižovanie: polychrómovaná drevorezba z konca 18. storočia.
- Paramentár: polychrómovaná ľudová drevorezba z roku 1780.
- Orgánová skriňa: rokoková z konca 18. storočia.
Zvony: Kostol má tri zvony. Najstarší je Urban z roku 1643, ktorý odlial N. Bezot. Miesto jeho pôsobenia nie je známe. Na Spiši sa zachovali jeho zvony v Abrahámovciach (Pikovský zvon a v Strážkach (najväčší zvon).
Fra Angelico, Zvestovanie
tags: #rimskokatolicky #kostol #zvestovania #panny #marie #vo