Pád Konštantínopolu: Prečo sa to stalo a aké boli dôsledky?

V roku 1453 sa odohrala udalosť, ktorá otriasla kresťanským svetom a mala ďalekosiahle dôsledky pre Európu a svet - pád Konštantínopolu do rúk osmanských Turkov. Toto mesto, kedysi centrum mocnej Byzantskej ríše, padlo po dlhom obliehaní pod vedením sultána Mehmeda II. Poďme sa pozrieť na udalosti, ktoré k tomu viedli, a aké boli následky tejto prelomovej udalosti.

Mehmed II. vstupuje do Konštantínopolu

Predohra k pádu

V roku 1451 na osmanský trón po druhýkrát zasadol Mehmed II. Plán na dobytie jedného z najväčších kresťanských miest sveta v jeho hlave zrel už dlhšie, až teraz ho ale začal realizovať. Vybral si ideálny čas.

Konštantínopol postupne upadal, kruto sa na ňom podpísalo dobytie mesta štvrtou križiackou výpravou v roku 1204. Územie Byzantskej ríše sa navyše povážlivo zmenšovalo. Začiatkom roku 1453 sa rozkladalo len v okolí jej hlavného mesta, na Peloponézskom polostrove a na južnom pobreží Čierneho mora v okolí mesta Trabzon.

Mehmed naopak už v tom období disponoval pevnosťami Anadoluhisarı a Rumelihisarı na oboch brehoch Bosporskej úžiny, čím si upevnil nadvládu nad touto dôležitou námornou cestou. Konštantínopol tak ostal odrezaný od možnej pomoci Janovčanov, ktorí mali v Čiernom mori kolónie.

Byzantský cisár sa teda rozhodol so žiadosťou o pomoc obrátiť na hlavu katolíckej cirkvi Mikuláša V. Napriek tomu, že medzi východným a západným kresťanstvom už stáročia pretrvávali rozpory, pápež súhlasil. Vojnami vyčerpané štáty strednej a západnej Európy však Konštantínopolu príliš nepomohli.

Osmanská ríša v roku 1451

Prípravy na obranu

Hoci z katolíckych krajín neprišli do Konštantínopolu veľké vojská, menšie jednotky sa sem dostavili. Išlo napríklad o janovského kapitána menom Giovanni Giustiniani, ktorý do mesta dorazil v januári 1453 na čele 700 profesionálnych vojakov. Svoje služby cisárovi ponúkli aj kapitáni benátskych lodí, ktoré v tom čase kotvili v prístave, a to napriek zákazu svojich nadriadených.

Horúčkovito prebiehala aj oprava hradieb ešte z čias Rímskej ríše. Z obáv pred útokom osmanskej flotily nechali krížom cez vstup do prístavu natiahnuť hrubú reťaz. Obrancov však bolo v porovnaní s Turkami málo. Mehmed II. so sebou podľa väčšiny zdrojov priviedol 50 až 80-tisíc mužov a 70 kanónov. Pred hradbami Konštantínopolu zastali 1. apríla 1453. Začalo sa dvojmesačné obliehanie.

Mapa hradieb Konštantínopolu

Obliehanie Konštantínopolu

Osmanský vládca uťahoval slučku okolo mesta naozaj pevne. Menšie oddiely ľahkej tureckej jazdy medzitým jazdili po okolí a dobýjali menšie byzantské stanovištia, ktorých posádky nestihli ujsť za hradby.

Onedlho po založení osmanského tábora sa ozval prvý výstrel z dela, a to nie hocakého. Mehmeda II. napĺňalo pýchou a práve naň sa pri dobýjaní mesta spoliehal. Hlaveň kanónu odlial istý Orban z rumunského Brašova, majster vo výrobe diel, ktorý odišiel zo služieb Konštantína XI., pretože ten ho nedokázal zaplatiť. Do služby Osmanov ho hnala aj túžba po výrobe čo najväčšej zbrane, na ktorú v chradnúcej Byzantskej ríši nebolo dosť materiálu. U Turkov sa mohol realizovať do sýtosti.

Obrovský kanón muselo pri preprave ťahať 60 volov a podľa odhadov vážil približne 15 ton. Masívna zbraň ale obrancom naháňala strach len chvíľu. Nabiť ju trvalo tri hodiny a na hradbách nenapáchala viac škody, než boli murári schopní medzi jednotlivými výstrelmi opraviť. Ani Mehmedovej flotile sa nedarilo. Lode sa cez reťaz dostať nedokázali a prístav ostával v bezpečí. Ešte viac tureckých námorníkov zahanbil fakt, že 20. apríla si cestu do Konštantínopolu prebojovali štyri kresťanské lode.

Vodca Osmanov videl, že delostreleckou paľbou hradby nezdolá. Vydal teda rozkaz na ich podkopanie, ktorí mali vykonať srbskí ženisti. Obrancovia však podobný postup predpokladali a inžinier Johannes Grant sa spolu s ďalšími mužmi podujal na podkopávanie hradieb z druhej strany s cieľom stretnúť sa s Turkami. Na prvý tunel narazili 18. mája, ďalšie sa im podarilo zasypať 21. a 23. mája. Dokonca chytili aj dvoch tureckých dôstojníkov, ktorí im počas mučenia prezradili polohy zvyšných tunelov. Všetky z nich sa o dva dni neskôr podarilo zlikvidovať.

Obliehanie Konštantínopolu v roku 1453

Zlom a pád mesta

Napriek Grantovmu úspechu začala morálka medzi obrancami upadať. Do mesta totiž dorazila správa, že z Benátok žiadna pomoc nedorazí. K tomu sa pridružila séria údajne zlých znamení, ako napríklad hustá hmla, ktorá na mesto padla 26. mája. Mnohí tvrdili, že Duch Svätý v podobe hmly opúšťa chrám Hagia Sofia. Obyvatelia sa začali pripravovať na najhoršie.

Frustrovaný zo zdĺhavého obliehania zvolal Mehmed ešte v ten istý deň vojnovú poradu. Na stretnutí s veliteľmi vydal rozkaz na masívny útok v noci z 28. na 29. mája. Krátko pred polnocou sa v osudný deň pohli vpred osmanské pomocné oddiely. Chabo vybavení muži mali za úlohu jediné: unaviť a pobiť toľko obrancov, koľko bude možné. Na ich straty Turci nehľadeli. V rovnakom čase zaútočili na oslabené miesto v hradbách jednotky z Anatólie. Tie síce uspeli a dostali sa cez múry, obrancovia ich však rýchlym protiútokom opäť vytlačili z mesta. Po nich zaútočili na to isté miesto janičiari.

Obrancom v tomto úseku velil už spomínaný Janovčan Giustiniani. Jeho muži sa bránili urputne, kapitána však ťažko zranili a po jeho evakuácii z hradieb sa obrana začala rozpadať. Južný úsek hradieb bránil samotný cisár Konštantín XI. Keď k jeho mužom dorazila správa o Giustinianiho zlyhaní a otvorení jednej zo severnejších brán, Byzantínci začali ustupovať. Turci otvárali ďalšie brány a hordy útočníkov vstupovali do zbedačeného mesta. Niekedy v tomto období byzantský cisár odhodil insígnie a dal pokyn na posledný zúfalý protiútok. Jeho telo sa nájsť nepodarilo.

Mehmed prešiel cez hradby krátko po ich prelomení a vydával skupinám spoľahlivých mužov rozkazy na bránenie dôležitých budov. Dobre totiž vedel, ako sa útočníci po dlhom obliehaní dokážu odtrhnúť z reťaze. Niektorým civilistom sa podarilo dostať na benátske a janovské lode a ujsť z prístavu len pár hodín predtým, ako ho ovládli Turci. Zvyšní obrancovia a obyvatelia Konštantínopolu to šťastie nemali.

Sultán podľa obyčaje povolil svojim mužom tri dni a tri noci drancovať mesto. Človek, ktorého očité svedectvo sa v kronikách zachovalo, opisuje plienenie takto: „Nič sa nevyrovná hrôze z tejto trýznivej a nechutnej udalosti. Vydesení a vrieskajúci ľudia vybiehali z domovov, len aby skončili rozsekaní na uliciach. Mnohých zmasakrovali priamo doma, keď sa snažili ukryť, ďalších v kostoloch, kde dúfali v záchranu. Rozzúrení tureckí vojaci nemali zľutovania. Keď zahubili akýkoľvek odpor, rabovali, kradli, ničili, vraždili, znásilňovali, brali do zajatia mužov, ženy, deti, starcov, mníchov, kňazov, každého. Keď Mehmed videl tú skazu, zmocnil sa ho veľký smútok a do očí sa mu vtisli slzy. Plieneniu však ale urobil koniec až po troch dňoch." Sultán napokon nechal vyhlásiť, že každý z Byzantíncov, kto nezahynul alebo počas troch uplynulých dní nepadol do otroctva, je slobodný.

Následky pádu

Počet mužov, ktorí padli na strane Turkov, ostáva neznámy. Obyvateľov mesta spolu s obrancami zrejme padli asi štyri tisícky, 30-tisíc ľudí skončilo v otroctve.

Krutá rana, ktorú kresťanskému svetu spôsobil pád Konštantínopolu, viedla pápeža Mikuláša V. k vyhláseniu križiackej výpravy proti Turkom. Žiaden európsky štát ale nebol natoľko mocný, aby sa na ňu podujal. Sultánovi vynieslo pokorenie mesta prívlastok „Dobyvateľ". Zároveň tak získal základňu pre nasledujúce výpravy do Európy. Konštantínopol ostal v rukách Turkov dodnes, na mapách ho však nájdete pod menom Istanbul.

Dôsledky pádu mesta do rúk Osmanov, akokoľvek pre Európu nepriaznivé, mali aj svoje klady. Grécki učenci, ktorí odtiaľto ušli, totiž priniesli na západ, najmä do talianskych mestských štátov, mnohé spisy, ktoré podnietili rozprúdenie renesancie. Komplikácie nastali aj v oblasti obchodu, čo spôsobilo hľadanie nových námorných ciest z Európy do Ázie. Môžeme tak povedať, že pád Konštantínopolu prispel aj ku Kolumbovej plavbe do Nového sveta. Rok 1453 aj preto mnohí historici označujú za koniec obdobia stredoveku a začiatok novoveku.

Pre lepšie pochopenie udalostí si pozrite túto tabuľku:

tags: #vrieskajuci #duch #z #pocitaca