Koľkokrát sme si povedali: Učenie - mučenie... Pri pojme učenie sa nám najčastejšie vybavuje škola a učebnice. Učíme sa ale aj mimo školy a vlastne celý život. Tieto slová sú adresované všetkým ľuďom. Aj my sa musíme učiť a musíme navštevovať kresťanskú školu, lebo naše učenie sa neskončilo poslednou hodinou náboženstva, ale pokračuje ďalej. A naším učiteľom je sám nebeský Otec.
Lenže s jeho učením je to tak, ako aj v inej škole. Kto dáva pozor, sleduje výklad a prijíma učivo, ten získa mnoho nových vedomostí. Čomu nás teda dnes učí Ježiš? Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.
Ježiš neustále opakuje, že je chlebom života, ktorý zostúpil z neba, že tým chlebom je jeho telo, ktoré obetuje za náš život a za život sveta. Preto, keď Ježiš pri Poslednej večeri premenil chlieb a víno na svoje telo a krv, povedal: Toto robte na moju pamiatku, kresťania pod vedením apoštolov a neskoršie biskupov a kňazov, tento príkaz plnia pri každej svätej omši.
Obetovanie svätej omše za našich zosnulých má na Slovensku veľkú tradíciu. Vidieť z toho, že veríme v jej pomoc pre nich. Práve slovo veríme je dôležité, aby sme sa vyhli tradičnosti a zvykovosti. Zmyslom omše nie je spomenutie mena zosnulého, ako si to často niektorí myslia, ale milostí, ktoré zosnulý, a my s ním, dostávame. Žiaľ, niekedy je to len táto jedna omša v roku, na ktorej sa mnohí zúčastnia. Je to síce sympatické, ale nebezpečné v tom, že pre niekoho majú len tie omše zmysel, na ktoré on obetuje. Iné ho nezaujímajú.
Ježišovu nekrvavú obetu svätej omše môžeme spojiť aj s našimi obetami. V duchu na oltár prinášame naše bolesti, trápenia a starosti. Chceme aj prostredníctvom nich pomôcť našim zosnulým. Niekedy to môžu byť aj trápenia, ktoré sme s nimi prežili počas spoločného života. Napokon prosme ešte o jedno. Aby sme ani my, ani naši príbuzní nezomierali bez sviatosti pomazania chorých. Často prosme o túto milosť pre nás a pre nich.
Evanjelium podľa Jána je jedinečné a hlboké svedectvo o živote, učení a poslaní Ježiša Krista. Šiesta kapitola tohto evanjelia je obzvlášť významná, pretože sa zaoberá kľúčovými témami ako Ježiš ako chlieb života, rozmnoženie chleba a svedectvo Jána Krstiteľa. Táto kapitola nám ponúka hlbší pohľad na Ježišovo božstvo a jeho význam pre ľudstvo.
Kontext a Úvod
Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“
Rozmnoženie Chleba a Rýb
Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“
Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa.
Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami.
A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“
Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“
JA SOM #1 Chlieb života #KostolOnline [EN subs]
Ježiš - Chlieb Života
Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“
Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“
Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou!
Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca.
Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje?
A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“
Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“ To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.
| Postava | Úloha/Význam |
|---|---|
| Ježiš Kristus | Slovo (Logos), Boží Syn, Svetlo sveta, Mesiáš, Boží Baránok |
| Ján Krstiteľ | Svedok o svetle, predchodca Mesiáša |
| Ondrej | Prvý učeník, priviedol Petra k Ježišovi |
| Šimon Peter | Učeník Ježiša, nazvaný Kéfas (Peter) |
| Filip | Učeník Ježiša, priviedol Natanaela k Ježišovi |
| Natanael | Učeník Ježiša, vyznal, že Ježiš je Boží Syn |
Významné Verše a Ich Interpretácia
Ján 6,35: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť."
Tento verš zdôrazňuje, že Ježiš je zdrojom duchovného uspokojenia. Fyzický chlieb uspokojí fyzický hlad, ale Ježiš uspokojí duchovný hlad a smäd. Tí, ktorí prichádzajú k Ježišovi a veria v neho, nájdu večný život a naplnenie.
Ján 6,51: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
Tento verš hovorí o obete Ježiša Krista za ľudstvo. Ježiš dáva svoje telo ako chlieb, ktorý prináša večný život. To znamená, že veriaci prijímajú Ježiša skrze vieru a prijímajú jeho obetu za svoje hriechy.
Ján 6,63: "Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život."
Tento verš zdôrazňuje dôležitosť duchovného chápania Ježišových slov. Fyzické jedenie jeho tela a pitie jeho krvi je symbolické a poukazuje na duchovné prijatie jeho obete a učenia.
Rozmnoženie chleba a rýb, Duccio di Buoninsegna
Praktické Aplikácie
Posolstvo šiestej kapitoly Jánovho evanjelia má hlboké praktické aplikácie pre náš život. Učí nás, že skutočné uspokojenie nenájdeme v pominuteľných veciach, ale v Ježišovi Kristovi. Ježiš je chlieb života, ktorý uspokojí náš duchovný hlad a smäd. Musíme sa k nemu priblížiť s vierou a prijať jeho obetu za nás, aby sme mohli mať večný život.