Horný Lieskov sa nachádza v Trenčianskom kraji v regióne Strážovských vrchov. Prvýkrát sa nepriamo spomína v roku 1327. V listine z roku 1392 sa spomína Štefan, syn Vavrinca, zapísaného v obci duo Leskowecz. V roku 1330 je priamo doložená zmienka o obci ako duo Leskowecz, v roku 1409 ako Felseu Leskouch, v roku 1521 ako Kys Leskouz a až v roku 1773 ako Horný Lieskov.
Prvý občan Horného Lieskova bol pravdepodobne pastier dobytka a oviec. Neskôr sa vlastníkom obce stala zemianska rodina Lieskovských. Obyvatelia sa zamestnávali poľnohospodárstvom a pestovaním ovocia. Prevažne poľnohospodársky ráz si obec zachovala aj v časoch prvej ČSR. Obec sa rozprestiera na rozlohe 489 ha s počtom obyvateľov 373. Leží v nadmorskej výške 360 m.n.m., je plynofikovaná, s vlastným vodovodom a vodojemom nad obcou. Blízko obce sa nachádza Moštenská skala a vrch Malenica.
Symboly obce
Erb rodu Lieskovských zobrazoval cváľajúceho jazdca na koni s vytasenou šabľou, na ktorej mal napichnutú hlavu nepriateľa s vrkočom alebo chumáčom vlasov. Podľa archivátora, ktorého v roku 1909 navštívil občan Horného Lieskova, Rudolf Lieskovský, vtedy vrkoče alebo dlhšie vlasy nosili iba Tatári a pravdepodobne bol erb udelený rodu Lieskovských za zásluhy preukázané za tatárskej pohromy v roku 1241.
Heraldická komisia skúmala dve pečate obce, jednu z roku 1780 a druhú z roku 1863. Obe tieto pečate opísal J. Fojtík vo svojej práci venovanej pečatiam miest a obcí niekdajšej Trenčianskej župy. Staršia, štvorcová pečať pochádza z roku 1780. V strede pečatného poľa sú zobrazené litery F:L Felco Lieszko (Horný Lieskov). Mladšiu obecnú pečať poznáme podľa odtlačku pečatidla na archívnom dokumente z roku 1863. V strede pečatného poľa je zobrazený ďatelinkovitý kríž, vyžarujúci štyri lúče. Po bokoch je rozdelený text Felco Lieszko.
Je zrejmé, že obe pečate súvisia s patrocíniom miestneho kostola zasväteného sv. Krížu. Kým v prvej pečati je súvislosť klincov, ako jedného z artibútov ukrižovania (so samotným krížom je vyjadrená len nesmelo), v druhej pečati už vidno jednoznačné vyjadrenie sv. Kríža, preto bol tento historický obecný symbol vhodnejší na to, aby sa stal východiskom pre heraldickú úpravu a vytvorenie obecného erbu.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Erb obce Horný Lieskov má modré pozadie, na ktorom sú štyri zlaté lúče a vyžarujúci latinský ďatelinkovitý, perlami zdobený kríž. Tento nový erb symbolizujúci Kostol sv.
Kostol sv. Kríža
V roku 1723 bol v obci postavený barokový rímskokatolícky kostol sv. Kríža. Kostol má tri zvony. Prvý váži 161 kg, druhý s hmotnosťou 75 kg a tretí zvon vážiaci 43 kg. Podľa starších občanov prvý a tretí zvon bol zakúpený občanmi v roku 1923 z milodarov nazbieraných v Amerike a v Hornom Lieskove Šimonom Barošom a Ondrejom Kardošom ml. Patrónmy prvého zvona sú sv. Cyril a Metód, patrónmy druhého zvona sú sv. Andrej, Svorad a Benedikt.
Kostol v Hornom Lieskove je starší ako kostol v Dolnom Lieskove. Sídlom farnosti je blízka obec Slopná. Farnosť Slopná patrí medzi veľmi staré farnosti. Už v 13. storočí tam bol drevený kostolík. Terajší kostol v Slopnej bol postavený v rokoch 1793 až 1797.
Medzi posledných katolíckych kňazov patria: 1962 - 1968 dekan Štefan Kusek, 1968 - 1970 kňaz Pavol Vanko, od roku 1970 kanonik dekan Jozef Sudora, ktorý za viac ako 40 rokov svojho pôsobenia vychoval veľké množstvo kresťanov a svojim prístupom a dobrým srdcom si získal úctu a dobré meno u ľudí v našej farnosti, ale aj v širokom okolí. Zdravotný stav Jozefa Sudoru v spojení s jeho vysokým vekom mu v poslednej dobe neumožňoval plne sa venovať svojmu povolaniu a tak Nitrianska rímskokatolícka diecéza v roku 2008 poslala do našej farnosti kňaza Jozef Pavláska, ktorý pôsobil približne do roku 2010 v spoluprácií s Jozefom Sudorom, ktorý ešte občasne slúžil sväté omše v našej farnosti. V súčasnosti Jozef Sudora žije v Dolnom Lieskov u rodiny Babušovej a farnosť prebral Jozef Pavlásek. V roku 2012 strecha a veža kostola prešla výraznou obnovou.
V katastri obce neďaleko Moštenskej skaly vyviera prameň „Zdravá voda“. Podľa legendy sa tu zjavila Panna Mária a požehnala túto vodu. Povráva sa, že voda lieči doteraz a preto tu bola postavená kaplnka.
Kultúrne tradície a udalosti
Medzi zaužívané tradície patrí Zavlačovanie predmetov na Juraja: V noci sa zavlačujú rôzne predmety ako bránky, koše a skoro všetko čo nie je "prizvárané". Predmety sa umiestňujú na strechy, vešajú sa na stromy a podobne. Mládež má z toho zábavu a dospelý na druhý deň plné ruky práce s hladaním svojich zavlečených vecí. Medzi ďalšie zaužívané tradície patrí Zastavovanie novomanželov spojené s prerezávaním dreva, Oslavy fašiangov, kedy muzikanti z DH Lieskovanky hrajú po celej obci pri každom dome, vyvrcholením fašiangov je obrad Pochovávania basy, ďalej tradícia stavania Májov, oslavy dňa Matiek, čestná stráž pri "Božom hrobe" pri vzkriesení, pozostávajúca s členov DHZ Horný Lieskov. Členovia sú oblečený v uniformách. Na sviatok Všetkých Svätých muzikanti hrávajú na cintoríne smútočné piesne.
Obec dostala dar - krásnu sochu Panny Márie, od Gustava Hlobíka a jeho dcéry Andrei. Socha je posvätená samotným pápežom Jánom Pavlom II, ktorý napísal obci aj venovanie.
Významné udalosti:
- Oslavy pri príležitosti 70. výročia založenia Dobrovolného hasičského zboru Horný Lieskov Andrejom Kardošom. Oslavy prebiehali na novom ihrisku v areáli „pod Smriečím“.
- Oslavy 70. výročia založenia dychovej hudby Lieskovanka. Lieskovanku dirigoval už 80-ročný kapelník Jozef Baroš.
- Obnovenie tradíciu "Zdravej vody" dňa 6. októbra. Pri Zdravej vode je postavená kaplnka a umiestnená socha Panny Márie.
- Vybudovanie lyžiarskeho vleku v Korytine Jozefom Tordom na vlastné náklady a s tým spojené aj tohoročné preteky v lyžovaní, sánkovaní a podobne.
Dychová hudba Lieskovanka
Založenie dychovej hudby v našej obci sa viaže s dávnou udalosťou, keď v roku 1914 boli zabavené dva zvony z našeho kostola pre vojenské účely na výrobu nábojov. V roku 1927 boli kúpené nové zvony, ktoré boli dovezené na vlakovú stanicu do Beluše. Tam boli slávnostne prebrané. Vítala ich a doprevádzala aj dychová hudba z Ladiec až do Horného Lieskova. Prvým učiteľom zavolaným z Moravy bol kapelník Mičúlek, ktorý naučil našich prvých muzikantov hudbe a vystupovaniu po verejných slávnostiach. Vedúcim, teda kapelníkom našej dychovej hudby sa stal Jozef Švec st. nakoľko hral už v sláčikovej kapele. DH Lieskovanka mala veľmi dobré ohlasy na verejnosti. Nakoľko nastali ťažké časy a ľudia odchádzali ďaleko za prácou, niektorí až do zahraničia dokonca až do Ameriky, ako napríklad aj kapelník Jozef Švec, dychová hudba utrpela veľké straty a nebola schopná verejne vystupovať, preto bol znovu pozvaný kapelník Mičúlek z Moravy, aby vyškolil nových muzikantov a tak doplnil chýbajúcich členov. Tým sa činnosť dychovky podarila obnoviť v roku 1934. Súbor ďalej účinkoval na čele s kapelníkom Rudolfom Kačíncom a Lieskovanka sa stala znovu obľúbenou kapelou. Ďalším kapelníkom bol Rudolf Kóšút. Dychovka skúšala na dvore Baroša Rudolfa. Jozef Baroš sa vyučil hudobnému umeniu popri zamestnaní stolára. Ovládal viacero nástrojov a medzi jeho prvoradé záujmy bolo pozdvihnúť hudobnú úroveň na vyšší stupeň, aby hudba získala na aktuálnosti, išla cestou pokroku a vytvárala nové hodnoty. V roku 1940 narukoval na vojenskú prezenčnú službu, kde hrával 4 roky vo vojenskej dychovej hudbe u Pešieho pluku v Prešove. Tu získal vedomosti o všetkých hudobných dychových nástrojoch. S vojenskou dychovkou navštívil aj Sovietsky Zväz. Aktívne sa venoval dychovke a hudobnej tvorbe. Neskôr nahradil vtedajšieho kapelníka Rudolfa Košúta a stal sa tak kapelníkom Lieskovanky. So svojím súborom zvíťazil na celoštátnej súťaži dychových hudieb v Prahe v roku 1958. Vyučil veľa nových kvalitných muzikantov, niektorí z nich hrávajú v Lieskovanke aj v súčasnosti. Úspešne viedol Lieskovanku po rôznych verejných vystúpeniach až do svojej smrti v roku 2002. V súčasnosti je kapelníkom Ladislav Košút, ktorý bol jedným z jeho žiakov.
Na počesť tomuto významnému kapelníkovi v našej obci dychová hudba Lieskovanka každé dva roky pravidelne usporadúva Memoriál Jozefa Baroša, na ktorom vystupujú rôzne dychové hudby prevažne z nášho okolia ale aj z Moravy, napríklad na poslednom memoriály vystupovala u nás aj populárna dychová hudba Moravanka Jana Slabáka. Medzi ďalších ľudí, ktorí sa pričinili o rozvoj Lieskovanky a získania nových mladých členov patria Jozef Hlobík, Jozef Pavlík, Pavol Martiška, ale aj mnohí ďalší.
Prehľad ročníkov Dychfestu Horný Lieskov:
- 3. ročník s DH Drietomanka (25. júl 2010)
- 4. ročník s DH Gloria (26. júl 2015)
- 5. ročník s DH Túfaranka ze Šakvic (15. júl 2016)
- 8. ročník Dychfestu Horný Lieskov
- 9. ročník Dychfestu Horný Lieskov spojený s oslavami 90. výročia DH Lieskovanka
Dobrovoľný hasičský zbor
Dobrovoľný hasičský zbor v Hornom Lieskove vznikol v roku 1925. Jeho zakladateľom bol Kardoš Ondrej. V roku 1927 bol zakúpený pozemok pre výstavbu hasičskej zbrojnice. Výstavba bola dokončená v roku 1929, kedy bola zakúpená aj prvá hasičská motorová striekačka.
Knižnica
Bola založená v roku 1928. V tomto roku sa v nej nachádzalo 33 zväzkov. Tieto knihy boli zakúpené od Matice slovenskej. Knižníkom a knižným referentom sa v tom čase stal Andrej Kardoš ml. V roku 1934 mala knižnica 130 kníh. V roku 1962 bola vedúcou knižnice Irma Černá. Učiteľka Helena Neščáková prebrala knižnicu v roku 1963 s počtom kníh 275. Od 01.01.2012 je vedúcou knižnice Ivana Šulyová (ivana.sulycentrum.sk).
Ďalšie dôležité informácie
V minulosti bola jeho sídlom stará škola. Navštevujú ju deti z Horného, Dolného Lieskova a Slopnej od dvoch rokov. Naša obec je známa aj výrobou kvalitných ovocných destilátov v miestnej pálenici. Dom smútku bol skolaudovaný 17.12.2002 a bol posvätený dôstojným pánom kanomikom dekanom Jozefom Sudorom po svätej omši, za účasti občanov v nedeľu 22.12.2002. V jarných mesiacoch v dome smútku pokračovali práce ako je maľovanie, vydláždenie plôch a podobne.
Realizované projekty a aktivity v obci:
- Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky - Kostola povýšenia sv. Kríža
- Výmena okien na kostole Sv. Kríža
- Oprava elektrického pohonu zvonov na kostole Sv. Kríža
- Oprava opornej steny a oplotenia pod kostolom Sv. Kríža
- Vybudovanie prístrešku s betlehemom pri kostole Sv. Kríža
- Modernizácia verejného priestranstva cintorína - dokončenie betónovej prístupovej cesty k domu smútku a vybudovanie chodníka vedúceho od kostola k domu smútku
- Oprava sály kultúrneho domu
- Rekonštrukcia priestorov pálenice Lieskovanka s.r.o.
- Zrezanie lipy ohrozujúcej elektrické vedenie a rodinné domy pri A. Hlinku
- Vybudovanie záchytného žľabu na výjazde z poľnej cesty o obce pri p. Moravčíkovi
- Terénne úpravy na ihrisku pri areáli „pod Smriečím“ a výsadba nového trávnika
- Fašiangová zabíjačka pre obecným úradom
- "Rekultivácia" zemných plôch v polohách Láz, Strážne, Kuntúra, Sedlište a Lazište
- Vybudovanie bezprašnej cesty
- Vybudovanie ihriska TJ - Sokol
- Dokončenie oplotenia JRD
- Oplotenie časti cintorína
- Vybudovanie skladov a kancelárii JRD
- Kúpa prvého súkromného automobilu v obci
- Zavedenie autobusovej dopravy. Autobus sem prichádzal 2-krát denne.
- Bola prevedená socializácia poľnohospodárstva v celej obci
- Začiatok budovania JRD
- V súčasnosti sú v Hornom Lieskove 3 autobusové zastávky: Horný Lieskov Teheľna, Materská škola a Moravčík.
- Oprava budovy školy, začiatky budovania stavby Kultúrneho domu
- Bola zavedená telefónna linka do obce
- Rekonštrukcia kaplnky, ktorá je historickou pamiatkou. Oprava bola financovaná zo zbierok občanov.
V obci žilo 412 obyvateľov s počtom domov 87. Domy boli väčšinou postavené zo surovej tehly, 6 domov bolo drevených.
Pád amerického lietadla značky Liberátor pri rieke v Dolnom Lieskove.
Memoriál Jozefa Baroša:
- 1. Memoriál Jozefa Baroša pri príležitosti 80. výročia narodenia (25. jún)
- 2. ročník Memoriálu Jozefa Baroša (29. jún)
- 3. ročník Memoriálu Jozefa Baroša a krajská súťažná prehliadka malých dychových hudieb (13. máj)
- 4. ročník Memoriálu Jozefa Baroša (10. máj)
Do kroniky sa však pripísali aj smutné udalosti, dňa 1. mája zomrela kronikárka obce Anna Kolenová.
Vzácna návšteva našej farnosti v Slopnej. Dňa 10. mája poctil svojou milou návštevou 95-ročný dôstojný monsiňor Andrej Patka z biskupského úradu v Nitre. V rokoch 1937 až 1941 pôsobil v našej farnosti ako správca fary. Andrej Patka zomrel 1. januára 2002.