Klokočov je obec nachádzajúca sa v dvoch rôznych okresoch a krajoch na Slovensku. Jeden Klokočov nájdeme v Žilinskom kraji, okrese Čadca, s rozlohou 5 117 ha a 2 637 obyvateľmi. Druhý Klokočov sa nachádza v Košickom kraji, okrese Michalovce, s rozlohou 1 194 ha a 402 obyvateľmi.
Naša farnosť Klokočov je najvýznamnejším gréckokatolíckym pútnickým miestom na Zemplíne a zároveň najväčším v Košickej eparchii.
ARCHIMANDRITA JAROSLAV LAJČIAK: PÚTNICKÉ MIESTO KLOKOČOV: POZVÁNKA NA VÝROČNÚ PÚŤ
Pohľad na obec Klokočov.
Udalosti zo 17. storočia
Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičke v miestnom chráme. Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii obrazu. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť.
V roku 1670 počas kuruckých vojen, sa miestni ukryli pred rabovaním do dreveného chrámu a keď sa vojaci priblížili, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola zničená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici.
Ikona Bohorodičky Klokočovskej.
Klokočov počas druhej svetovej vojny
Vznik nového štátu a udalosti tzv. Dňa 14. marca 1939 ohlásil v našom regióne hlahol kostolných zvonov vznik Slovenského štátu. Ničím výnimočným neboli ani zhromaždenia obyvateľov v obciach - sídlach notariátov (s príhovormi na nich vystúpili miestni notári a národne uvedomelí učitelia). O deväť dní neskôr, bez vyhlásenia vojny, zaútočili maďarské jednotky z Podkarpatskej Rusi na Slovensko (išlo o tzv. Malú vojna). V noci z 22. na 23. marca 1939 maďarské vojenské jednotky prekročili hranicu Slovenska a dali sa na pochod troma paralelnými smermi na čiarach Kapušany - Pavlovce, Užhorod - Sobrance, Berezné - Ubľa.
Hneď v prvý deň útoku obsadili územie až po čiaru Stretava - Sobrance. Tu sa zakopali a čakali na ďalšie rozkazy. Sejkov bol obsadený maďarskými vojenskými oddielmi regulárnej armády. Obsadzovania slovenského územia sa podľa prvých odhadov zúčastňovali jeden pluk na autách, rota cyklistov, 1 čata tankov na smere Užhorod - Sobrance - Michalovce. V prvý deň útoku maďarskí vojaci bez odporu obsadili Sobrance. Poštmajster František Patočka zostal ešte dve hodiny vo svojom úrade a spolu so školským inšpektorom Alfonzom Hrdinom odtelegrafovali do Michaloviec presný počet a rozmiestnenie maďarského vojska, tankov i obrnených vozov. Čin vedúceho pošty bol Maďarmi klasifikovaný ako vlastizrada a poštmajstra o 9. 00 hod.
Dňa 24. marca začal slovenský protiútok. V hlavnom smere - z Michaloviec na Sobrance - zaútočila skupina kapitána Štefana Haššíka, zostavená z vojakov 20. pešieho pluku, vyzbrojená delostrelectvom a „útočnou vozbou“. V popoludňajších hodinách dosiahol jeden prápor čiaru Hámre - Gajdoš - Čierna voda - most cez rieku Uh západne od Pavloviec. Počas bojov o tento most sa odohrali aj letecké súboje (slovenské letectvo tu zaznamenalo nielen materiálne, ale aj ľudské straty). V tento deň boli bombardované slovenským náletom maďarské vojenské vozidlá, ktoré sa nachádzali v kúpeľoch neďaleko Sobraniec. Bombardovaná bola i cesta pred Sobrancami a pozemné vojenské ciele v Sobranciach. Bombardovanie si vyžiadalo i ľudské obete.
Dňa 25. marca 1939 navštívil Sobrance predseda maďarskej vlády Pavol Teleki so sprievodom a zašiel až k vojakom vo frontovej línii. Dňa 4. apríla 1939 bol v Budapešti podpísaný Protokol o novej hraničnej čiare medzi Slovenskom a Maďarskom. Hranica viedla na rozhraní chotárov Pavloviec a Bežoviec (tie pripadli Maďarsku). Súčasne s okupáciou bola nastolená maďarská vojenská správa na čele s vojenským okresným veliteľom v Sobranciach. Ten začiatkom apríla 1939 pozval do Sobraniec približne 50 osôb z okupovaného územia (notárov, učiteľov, richtárov), od ktorých prijal úradný sľub vernosti maďarskému štátu. Súčasne nariadil používanie maďarskej reči ako úradnej.
Od roku 1939 Maďarské kráľovské okresné veliteľstvo riadil okresný vojenský veliteľ Juraj Telegy (sídlili v budove starého okresného úradu oproti starému rímskokatolíckemu kostolu sv. Vavrinca). V roku 1939 resp. Maďarský parlament dňa 22. júna 1939 prijal zákon číslo 6/1939 „O zjednotení podkarpatsko-ruského územia s maďarským štátom“. Tento zákon deklaroval nastolenie držby maďarského štátu na zabranom území. Do maďarského parlamentu boli kooptovaní zástupcovia obsadením území, ktorí pred rokom 1939 kandidovali za maďarské strany - za Sobranecko jedného člena do parlamentu a jedného do Hornej snemovne. Poslancom budapeštianskeho parlamentu za okres Sobrance bol veľkostatkár Alexander Csuha a senátorom Štefan Ganyó správca grófskeho veľkostatku v Sobranciach.
V júni 1939 maďarská vláda zriadila pre obsadené územie úrad regentského komisára pre územie Podkarpatskej Rusi so sídlom v Užhorode. Na obsadenom území zriadili tri administratúry na čele s vedúcimi s právomocou podžupana a ich zástupcov s právomocou župného hlavného notára. Okupované územie okresu Sobrance patrilo do užskej administratívnej expozitúry so sídlom v Užhorode. Sobranecko sa tak stalo súčasťou Podkarpatskej Rusi s úradnou rečou maďarskou a rusínskou a v týchto rečiach sa uvádzal i názov Sobraniec. Vedúcim užskej administratívnej expozitúry bol dr. Július Gyurits, hlavným slúžnym okresu Sobrance dr. Štefan Žoffčák a slúžnym dr. Emil Ivančo.
Sobranecko malo v tom čase osem notariátov s notármi, ktorí sa hlásili k maďarskej národnosti. Sobrance boli sídlom Okresného súdu podriadeného Krajskému súdu v Užhorode. V Sobranciach sídlil okresný školský inšpektorát, na čele ktorého stál do 1. novembra 1942 Alexej Stavrovskij a potom Jozef Rusinko. Štátne, verejné a školské budovy boli i v Sobranciach a okolí v rokoch 1939 - 1944 „ozdobené maďarskými zástavami, nástennými nápisnými tabuľami s maďarskou kráľovskou korunou a okolo nej s dvojjazyčným nápisom v maďarskej a rusínskej reči.
Po obsadení okupovaného územia maďarskou brachiálnou mocou v apríli 1939 sa začalo s „očistou verejného života“. V apríli 1939 z obsadeného územia museli odísť do Michaloviec viacerí štátni zamestnanci slovenskej národnosti. Obvinení a následne súdení boli viacerí prívrženci slovenského autonomizmu a členovia komunistickej strany. Obvinený bol vládny komisár Sobraniec z obdobia slovenskej autonómie v rámci ČSR Juraj Pšak, ktorý sa po tvrdom šikanovaní maďarských úradov a sobranských maďarónov v roku 1940 presťahoval do Michaloviec.
V roku 1940 sa začal veľký politický proces so sobranskými komunistami. Práva Slovákov na okupovanom území aj v týchto krutých časoch zastupovala Strana slovenskej národnej jednoty (SSNJ). V roku 1942 sa jej obvodným tajomníkom v Sobranciach stal Štefan Blaško a sobranským dôverníkom Juraj Lešo. Vo februári 1943 predseda SSNJ profesor dr. E. Böhm založil miestnu organizáciu tejto strany aj v Sejkove. Spolkovú činnosť vyvíjal aj spolok Združenie slovenskej katolíckej mládeže.
V roku 1943 vyvrcholili protižidovské opatrenia maďarských úradov. Niekoľko dní pred Veľkou nocou boli tunajší Židia násilne odvezení do Užhorodu a odtiaľ do koncentračných táborov v Poľsku. Pamätník týchto udalostí Štefan Blaško si na ne spomína: „Vo veľkonočnej dobe roku 1943 maďarskí žandári pod bodákmi násilím z ich vlastných domov odvádzali v hlúčikoch židovské rodiny ulicami Sobraniec na žandársku stanicu. Stade boli vyvezení do Užhorodu, kde ich skoncentrovali do tábora na teheľni (na ceheľni).
Najväčšou zmenou v usporiadaní farnosti v okolí Sobraniec bolo zriadenie farnosti Sobrance satmárskym biskupom Schefferom v roku 1943. Za prvého farára biskup vymenoval bývalého jenkovského kňaza Zoltána Kravjanského. Z gréckokatolíckeho dekanátu Sobrance Mukačevského biskupstva na Slovensku po okupácii okresu Sobrance zostali len tri farnosti a to Klokočov, Jovsa a Úbrež.
Na tunajšej ľudovej škole s vyučovacím jazykom slovenským zaviedli povinne maďarský jazyk - sedem hodín týždenne. V októbri v Sobranciach a okolí prebiehala výrazná partizánska aktivita. Partizánske skupiny, najmä skupina Jastrib, hlásila 4 ukrajinskému frontu sovietskej Červenej armády presuny nemeckej armády a údaje o hospodárskej a politickej situácii. Od 29. augusta 1944 v Sobranciach Nemci zriadili veliteľské stanovisko nemeckej armádnej skupiny Heinrici. Táto armádna skupina pozostávala z 1. tankovej armády (nemeckej) a z 1 kráľovskej maďarskej armády.
V súvislosti s prechodom frontu sa zaujímavý opis týchto udalostí zachoval v kronike obce Tibava, oslobodenej dňa 28. októbra 1944: „Nadišla fronta - dedina hore nohami. Obec bola obsadená z jednej strany nepriateľskou nemeckou armádou a z východnej strany oslobodzujúcou Červenou armádou. Dňa 28. októbra 1944 obsadila celú obec ČA. Myslelo sa, že už je koniec vojny a strachu. Ruské vojsko rozostavilo delá, strieľali na nepriateľa, ktorý bol v Sobranciach. Trvalo to po dobu štyroch týždňov. Pri prestrelke viac obytných domov bolo zničených. Ľud počas frontu bol ukrytý v lesoch, pivniciach a vo vzdialenejších obciach“.
V okolí Sejkova operovali vedľa seba vojaci ľavého krídla 1. gardovej armády a pravého krídla 18. armády 4. ukrajinského frontu. „Krvavá vojnová vrava poznamenala okres tak, ako máloktorý kraj Slovenska a celej Republiky.
Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia.
Pútnické miesto Klokočov.
| Udalosť | Dátum | Popis |
|---|---|---|
| Zatemnenie a slzenie ikony Bohorodičky | 1670 | Počas kuruckých vojen sa tvár Bohorodičky na ikonostase v miestnom chráme zatemnila a začala slziť. |
| Maďarský útok na Slovensko | 22.-23. marca 1939 | Maďarské jednotky prekročili hranicu Slovenska a obsadili územie až po čiaru Stretava - Sobrance. |
| Slovenský protiútok | 24. marca 1939 | Skupina kapitána Štefana Haššíka zaútočila z Michaloviec na Sobrance. |
| Oslobodenie Tibavy | 28. októbra 1944 | Červená armáda oslobodila obec Tibava. |
tags: #rimskokatolicka #farnost #klokocov