V areáli parku neogotického kaštieľa v Rusovciach stojí Kostol sv. Víta ako pripomienka už zaniknutého románskeho chrámu.
Kostol sv. Víta v Rusovciach.
Dodnes zachovaná stavba, aj keď jej vzhľad evokuje románsky pôvod, bola postavená až v roku 1613, ako o tom hovorí text kamennej tabule osadenej nad juhozápadným portálom. Ide teda o jeden z mála renesančných kostolov u nás. O jeho datovaní kostolíka sa viedli diskusie aj v odbornej literatúre.
Pôvodný románsky kostolík v Rusovciach mohli postaviť niekedy v 13. storočí (prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208). Naisto už stál v 15 storočí, keď sa v roku 1447 spomína rusovecký farár). V 16. storočí už bola táto stavba pravdepodobne natoľko schátraná, že sa veriaci rozhodli postaviť nový kostol, aj s využitím viacerých častí jeho románskeho predchodcu. Nárožné kvádre staršieho chrámu boli využité na rovnaký účel aj pri novostavbe. Na niektorých sa dokonca našli stopy po originálnej omietke a maľbe a tiež aj rytá výzdoba. Románsky pôvod majú zrejme taktiež stĺpiky v združených oknách veže (bifóriách) s typickými bobuľovými hlavicami. Podľa detailov ich odborníci datujú do druhej polovice 13. storočia. Stĺpik v čelnom, severozápadnom okne (cca v roku 2015 značne poškodený a neskoršie nahradený kópiou (?)) sa však líši od stĺpikov v bočných oknách, čo by mohlo svedčiť o využití týchto prvkov z dvoch rôznych stavieb.
Kostol môžeme opísať ako jednoduchú jednoloďovú stavbu. Na jeho výstavbu boli použité aj opracované kamene pochádzajúce z neďalekej antickej Gerulaty. Zaujímavým artefaktom je zamurovanie rímskeho oltára do piliera veže. Pod podlahou kostola sa počas výskumu našli 3 novoveké hroby a 1 rímsky hrob zo 4. storočia.
Pohnuté Osudy Kostola
Pohnuté osudy však mal a má aj jeho nástupca. V baroku k nemu pristavali východnú sakristiu, ktorú neskôr zasa zbúrali, menili podobu jeho okien, niekedy v polovici 19. storočia zaklenuli loď murovanou klenbou. V polovici 20. storočia bol kostol vyprázdnený a premenený na sklad kníh. Vzácny mobiliár sa nenávratne stratil alebo bol zničený. V 50. V roku 1988 sa stal terčom útoku vandalov, následne aktivisti začali s jeho svojpomocnou opravou, ktorá však nebola dokončená. Rusovecká farnosť sa po ukončení obnovy rozhodla vytvoriť v kostolíku kaviareň. Z východnej strany dostal polkruhovo ukončenú prístavbu pre sociálne zariadenie, ktorá svojim pôdorysom odkazuje na zbúranú sakristiu. Pre lepšie osvetlenie interiéru boli opätovne obnovené barokové okná na lodi, ktoré boli zamurované v rámci obnovy v predchádzajúcom desaťročí. Až v roku 2020 bol do kostola vrátený nájdený pôvodný oltárny obraz - triptych s výjavom umučenia sv. Víta.
Interiér Kostola sv. Víta.
Architektonické Detaily
Kostol sv. Víta je situovaný v južnej časti parku kaštieľa, v tesnej blízkosti Balkánskej ulice. Objekt je hmotovo a dispozične jednoduchá jednoloďová stavba výškovo gradujúca od sanktuária, cez loď k veži. Štvorcová veža je predstavaná na pilieroch s podklenutím. Loď obdĺžnikového pôdorysu je zaklenutá tehlovou valenou klenbou so štyrmi pármi luniet, nesených šiestimi pármi pilierov. Je prístupná dvoma vstupmi - hlavným z podvežia a bočným z juhovýchodnej strany. Zastrešená je sedlom. Štvorcové sanktuárium je zaklenuté tehlovou klenbou a zastrešené polvalbou. Predstavaná veža je nesená dvoma hranolovitými piliermi. Podvežie je z troch strán otvorené a zaklenuté krížovou klenbou. Druhé poschodie veže má otvory do všetkých štyroch strán, z toho tri sú združené so stredným kamenným stĺpikom s bobuľovou hlavicou a pätkou s pazúrikmi. Veža je ukončená helmicou.
Fasáda objektu plne odráža zložitý stavebný vývoj kostola od kameňa s rímskym nápisom na pilieri veže, zachovaného pôvodného "okula" sanktuária, nárožných bosáží, až po renesančný kamenný portál s datovaním 1613 na bočnej fasáde.
Vývoj Kostola v Čase
Posledný stavebno-architektonický výskum objektu realizovaný v roku 1993 zhrnul doterajšie výsledky o stavebno-historickom vývoji objektu.
- V prvej etape vznikol jednotný stavebný celok pozostávajúci z hmoty veže, lode a zaklenutého sanktuária a podklenutie veže. Predpokladá sa, že kostol postavili na mieste staršieho objektu. Už v tejto etape boli do objektu dva vstupy - čelný a bočný. Veža bola zvnútra neomietnutá, delená dvoma podestami na trámoch. Predpokladá sa, že bola ukončená tehlovou helmicou. Datovanie tejto etapy nie je jednoznačné, uvažuje sa o 14.-15. storočí.
- Druhá, jednoznačnejšia fáza - renesančná, je datovaná latinským nápisom nad bočným vchodom, ktorý hovorí o tom, že rusovský farár Peter TisIiarich dal kostol upraviť a znova vysvätiť. Uvedený je dátum 15. 6. (sviatok sv. Víta) 1613. V tejto etape dostal bočný vstup kamenný portál s lištou a nadpražnou rímsou. Realizované sú ryté výzdoby nároží objektu a okien.
- Najväčším zásahom barokovej fázy z polovice 18. storočia bolo vloženie valenej klenby na pilieroch do priestoru lode. Vtedy bola pravdepodobne postavená i sakristia podkovovitého tvaru.
- Posledná ucelená úprava kostola prebehla koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Došlo k zbúraniu sakristie, vybudovala sa dnešná tehlová helmica veže, osadil sa zvon a kríž, realizoval sa nový krov. Kostol bol omietnutý v exteriéri a interiéri.
Okolo kostola bol cintorín, funkčný do konca 18. storočia. Dnes ho pripomína len drevený kríž situovaný pri ceste.
Zhodnotenie významu kostola ako stredovekej sakrálnej stavby a jeho miesto a postavenie vo vývoji stredovekých Rusoviec, ako i Bratislavy, prípadné vývinové súvislosti so stredovekou sakrálnou architektúrou vidieckych sídiel Podunajska je doteraz nezodpovedanou vecou.
tags: #kostol #sv #vita #v #rusovciach