Prezidentská právomoc udeľovať milosť patrí medzi najcitlivejšie ústavné kompetencie hlavy štátu. Ide o výnimočný nástroj, ktorý umožňuje reagovať na mimoriadne životné situácie tam, kde striktne aplikované právo nemusí vždy zohľadniť všetky ľudské a spoločenské okolnosti. Právo udeľovať amnestiu a milosť tak patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu.
Peter Pellegrini, súčasný prezident Slovenskej republiky
Vývoj Právnej Úpravy Amnestie a Milosti na Slovensku
Inštitút amnestie a milosti prešiel vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky viacerými zmenami prostredníctvom troch ústavných zákonov. Prvú zmenu priniesla druhá novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, respektíve ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým bola zakotvená kontrasignácia, ktorá sa vzťahuje na amnestiu. Pôvodná ústavná právna úprava z roku 1992 nepoznala kontrasignáciu. Kontrasignácia bola upravená až článkom 102 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky vydané podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, ak ide o udelenie amnestie je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister. V týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
Kontrasignácia v prípade amnestie znamená, že prezident môže udeliť amnestiu len po kontrasignácii, teda po spolupodpise predsedu vlády alebo ním povereného ministra. Z uvedeného však vyplýva, že predseda vlády a ani žiadny minister nie sú povinní rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie podpísať, nie je možné ich k tomu donútiť, pretože ide o ich rozhodnutie.
Za amnestiu preberá zodpovednosť vláda, ktorá ju nesie pred Národnou radou SR, čím jej vystavuje dôveru, ktorú od nej dostala, aby mohla riadne a zodpovedne spravovať Slovenskú republiku, a to vrátane otázky verejnej bezpečnosti a bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.
Kontrasignácia je vylúčená pri milosti, pretože milosť zostáva aj naďalej osobným rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol ďalšiu zmenu v ústavnej úprave udeľovania amnestie a milosti. Primárnym cieľom zmien v článku 102 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zabrániť tomu, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto ústavných oprávnení prezidenta.
Tento ústavný zákon vstúpil priamo do samotného oprávnenia hlavy štátu podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky a upravil ho do dnešnej podoby. Podľa ústavnej úpravy z roku 1992 bolo oprávnenie prezidenta SR pri udeľovaní amnestie a milosti omnoho rozsiahlejšie ako po zmene z roku 2001.
Rozdiel spočíval v amnestii vo forme abolície, ktorá predstavovala možnosť prezidenta SR svojím rozhodnutím nariadiť, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a ak sa už začalo, aby sa v ňom nepokračovalo.
Právna úprava, ktorá bola súčasťou Ústavy Slovenskej republiky, prekročila štandardy amnestie a milosti typické pre demokratické a právne štáty. Následkami abolície nie len vo vzťahu k súdnej moci, ale aj vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní bolo, že súdna moc strácala svoje základné oprávnenia v právnom štáte, najmä v riadnom procese uplatniť svoju právomoc, čo spôsobilo, že orgány činné v trestnom konaní nemohli pokračovať vo svojej činnosti smerujúcej k zisteniu skutku a jeho kvalifikácii ako trestného činu a k odhaleniu páchateľa tohto skutku.
Nie len že páchateľ skutku ostal nepotrestaný, ale ani nebolo možné zistiť, či trestný čin bol vôbec spáchaný. Práve táto forma amnestie bola zastupujúcim prezidentom použitá v roku 1998, no skúsenosťami s rozhodnutiami predsedu vlády ako zastupujúceho prezidenta o amnestiách z 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 pristúpil ústavodarca v roku 2001 k výraznému obmedzeniu udeľovania amnestie tým, že udelenie milosti alebo amnestie vo forme abolície už nebolo možné a následne bolo z ústavnej úpravy vypustené.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol zmenu aj v článku 105 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého význam spočíva v tom, že ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú na vládu Slovenskej republiky.
Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Po zmene Ústavy Slovenskej republiky z roku 2001 pre amnestiu a milosť platí, že je nezastupiteľným právom prezidenta SR, čo znamená, že ak úrad prezidenta Slovenskej republiky nie je obsadený, amnestiu a ani milosť nemá kto udeliť. Aktuálna právna úprava oprávnenia prezidenta udeľovať milosť a amnestiu je výsledkom ústavných zmien, ktoré boli vykonané ústavnými zákonmi č. 9/1999 Z. z. a č. 90/2001 Z.
Významnou novelou zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) bol zákon č. 422/2002 Z. z., ktorý upravil čiastkové aplikačné problémy v konaní o udelení milosti, kedy bola definitívne potvrdená povinnosť ministra spravodlivosti zabezpečovať podklady pre prezidenta Slovenskej republiky v konaní o udelení milosti, upravili sa právomoci pri overovaní splnenia podmienok v prípade, že udelenie milosti je viazané na ich splnenie.
Rozhodovanie o splnení podmienok uložených odsúdenému v rozhodnutí o udelení milosti je právomocou prezidenta Slovenskej republiky. Ak prezident bez zavinenia obvineného neurobí rozhodnutie o splnení podmienok do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa podmienky vzťahujú, platí, že odsúdený podmienky uložené v rozhodnutí o udelenie milosti splnil.
Ponechanie agraciácie a rehabilitácie malo svoj význam spočívajúci v tom, že orgány činné v trestnom konaní môžu pri týchto formách amnestie uplatniť svoju právomoc a súdna moc môže v súlade so svojím poslaním v právnom štáte rozhodnúť o vine a o treste.
Prezident Slovenskej republiky využitím inštitútu agraciácie alebo rehabilitácie koriguje rozhodnutie súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v trestnom konaní nebolo možné alebo vhodné vziať do úvahy.
Príklad Udelenia Milosti
Prezident SR Peter Pellegrini podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky rozhodol 14. apríla 2025 o udelení milosti 43-ročnému mužovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. K tragickej dopravnej nehode došlo za mimoriadne nepriaznivých okolností.
Príčinou bola kombinácia zlého technického stavu vozovky a nepriaznivého počasia. Nehoda mala mimoriadne tragické následky. Zahynulo pri nej päť osôb, medzi nimi aj desaťročný syn odsúdeného, pričom viacerí ďalší účastníci nehody utrpeli zranenia. Pozostalí prezidentovi adresovali osobitné vyjadrenia, v ktorých uviedli, že odsúdenému nič nevyčítajú.
Pri rozhodovaní prezident SR prihliadol najmä na skutočnosť, že skutok bol spáchaný z nedbanlivosti, bez úmyslu. Dôležitým faktorom bola aj osoba odsúdeného, jeho predchádzajúci bezúhonný život, pracovné zaradenie a rodinné pomery.
Prezidentský palác dlhodobo zdôrazňuje, že hlava štátu pristupuje ku každej žiadosti individuálne a s maximálnou starostlivosťou. Agenda žiadostí o milosť podľa Kancelárie prezidenta SR odráža dôsledný a transparentný prístup hlavy štátu k tejto citlivej kompetencii.
Štatistické Údaje
Štatistické informácie od 3.3.1993, aktualizované k 31.1.2026:
Legislatíva Slovenskej Republiky o Milostiach
Ústava Slovenskej republiky:
- Čl. 102 ods. 1 písm. j): Prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.
- Čl. 102 ods. 2: Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak ide o udelenie amnestie, je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov):
- § 472: Udelenie milosti - Prezident Slovenskej republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.
- § 473: Konanie o udelení milosti - Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister spravodlivosti.
Záver
Prezident Slovenskej republiky má právo odpustiť alebo zmierniť právoplatne uložený trest alebo zahladiť odsúdenie, a to prostredníctvom udelenia individuálnej milosti alebo amnestie. Na základe žiadosti o milosť a ďalších podkladov, ktoré pre hlavu štátu zabezpečuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky, môže prezident rozhodnúť o udelení milosti osobe právoplatne odsúdenej za trestný čin. Počas konania o žiadosti o milosť môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu. Trest alebo jeho časť môže odpustiť aj podmienečne.
Použitie inštitútu amnestie umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, pričom na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády Slovenskej republiky alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia).