Prívrženci aj nepriatelia kresťanstva správne zhodnotili, že zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je základným pilierom viery. Odporcovia cirkvi sa vo svojich útokoch na kresťanstvo najčastejšie zameriavali na zmŕtvychvstanie. Správne pochopili, že je základným kameňom celej kresťanskej viery.
Keď to apoštol Pavol počul, zhrnul takéto múdre vyhlásenie: „Ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera.“ (1. K 15:14) Pavol náležite vložil do niekoľkých slov celú kauzu telesného vzkriesenia Ježiša Krista. Ak vstal, potom je to tá najsenzačnejšia udalosť v celej histórii a dáva nám presvedčivé odpovede na najhlbšie otázky našej existencie:
- Odkiaľ pochádzame?
- Prečo sme tu?
Ak Kristus vstal, môžeme s istotou vedieť, že Boh existuje, môžeme vedieť aký je, a môžeme vedieť, že sa zaujíma osobne o každého z nás. Vesmír nadobúda zmysel a účel, a my môžeme mať skúsenosť so živým Bohom v bežnom živote.
Na druhej strane, ak Kristus nevstal z mŕtvych, kresťanstvo je len zaujímavým múzejným exponátom, a nič viac. Nemá objektívnu hodnovernosť, a teda nie je reálne. Aj keď obsahuje pekné myšlienky, určite si nezaslúži pozornosť. Mučeníci prvých storočí išli neochvejne do arén plných levov, a pritom si spievali.
4 dôkazy o zmŕtvychvstaní - Lee Strobel z knihy The Case for Christ (Dôvody pre Krista)
Jeden mladý britský právnik v tridsiatych rokoch 19. storočia si premyslel pozoruhodný plán útoku. Bol presvedčený, že zmŕtvychvstanie je len spleť výmyslov a rozprávok. Keďže zmŕtvychvstanie je základom kresťanskej viery, rozhodol sa urobiť svetu láskavosť a raz a navždy odhaliť tento podvod a poveru. Avšak kým Frank Morison robil tento prieskum, stalo sa niečo zvláštne. Prípad nebol ani zďaleka taký ľahký, ako sa na prvý pohľad zdalo. Opisuje v nej, ako sa pri skúmaní dôkazov proti svojej vôli presvedčil, že telesné zmŕtvychvstanie bolo skutočnosťou.
Výsledkom bola prvá kapitola Kto pohol kameňom? v knihe s názvom „The Book That Refused to Be Written“.
Fakty podporujúce zmŕtvychvstanie
Po prvé, je to skutočnosť, že kresťanská cirkev existuje. Je rozšírená po celom svete a stopy jej histórie vedú do Palestíny okolo roku 32 n. l. Skutky apoštolov sú opisom príbehov, ako boli celé spoločenstvá ľudí pohnuté Ježišovým posolstvom a správou o Jeho zmŕtvychvstaní. V meste Antiochia boli veriaci prvýkrát nazvaní kresťanmi. Pavlovo kázanie v Tesalonikách presvedčilo niektorých Židov, mnoho bohabojných Grékov a nemálo významných žien, aby uverili.
Ďalším faktom je, že existuje kresťanský deň. Nedeľa je sviatočným bohoslužobným dňom kresťanov. História nedele sa datuje od roku 32 po Kristovi. Táto zmena v kalendári bola veľkolepá. Muselo sa stať niečo prevratné, keď sa zmenil sviatočný deň Židov, sabat, siedmy deň týždňa, na nedeľu, prvý deň v týždni.
V Skutkoch apoštolov 20:7 je jednoducho povedané: „V prvý deň týždňa sme sa stretli.“ Bol to jednoducho všeobecne uznávaný fakt. Kresťania tvrdia, že zmena nastala preto, že chceli oslavovať deň, kedy Ježiš vstal z mŕtvych. Táto zmena je mimoriadna o to viac, ak si uvedomíme, že prví kresťania boli Židia.
Existuje kresťanská kniha, Nová zmluva. Na stranách Novej zmluvy sú nezávislé dôkazy o vzkriesení. Najmenej tri z týchto svedectiev sú od očitých svedkov: Jána, Petra a Matúša. Lukášovo evanjelium je dokladom historika s poznatkami od Pavla, s ktorým cestoval a počúval jeho kázne o vzkriesení. (2. Tim 4:11) Pavol, ktorý písal cirkevným zborom hneď na začiatku, sa zmieňoval o vzkriesení takým spôsobom, že je zrejmé, že on a jeho čitatelia túto skutočnosť veľmi dobre poznali a prijímali ju bez pochybností.
Boli títo ľudia, ktorí pomáhali zmeniť morálnu štruktúru spoločnosti, dokonalí klamári alebo oklamaní šialenci? Tieto myšlienky vychádzajú z nášho ľudského poznania, ale dá sa im ťažšie uveriť ako faktu, že Ježiš, vtelený Boh, vstal z mŕtvych. Pre rozumnú vieru potrebujeme vysvetliť dva aspekty vzkriesenia, a to pre veriacich aj neveriacich.
Teórie a vysvetlenia
Prvým rozšíreným vysvetlením bolo, že učeníci ukradli telo! V Evanjeliu podľa Matúša 28:11-15 je zaznamenaná reakcia najvyšších kňazov a starších, keď im stráže oznámili záhadnú správu, ktorá ich rozzúrila, že telo je preč. Títo náboženskí vodcovia dali vojakom peniaze a povedali im, aby hovorili, že kým v noci spali, prišli učeníci a ukradli telo. Tento príbeh bol tak zjavne nepravdivý, že sa Matúš ani neunúval, aby ho vyvrátil!
Ktorý sudca by vás počúval, keby ste povedali, že prišiel sused a zobral vám televízor, kým ste spali? Kto z nás vie, čo sa okolo neho deje, keď spí? A naviac v tomto prípade čelíme psychologickému a etickému nezmyslu. Ukradnúť telo Krista bolo predsa úplne cudzie charakteru učeníkov podľa toho, čo o nich vieme. Znamenalo by to, že spáchali premyslenú lož a jej výsledkom bol podvod a smrť tisícov ľudí.
Každý z učeníkov čelil mučeníckej skúške a všetci okrem apoštola Jána boli umučení pre svoje názory a vieru. Ľudia dokážu položiť svoj život za to, čo je podľa nich pravda, aj keď to v skutočnosti nemusí byť pravda. Ale nezomierajú za to, o čom vedia, že je to klamstvo. Ak niekedy človek hovorí pravdu, tak je to určite na smrteľnej posteli.
Druhá hypotéza je, že židovské alebo rímske úrady premiestnili telo. Ale prečo? Keď Rimania postavili ku hrobu mimoriadnu stráž, čo by presunutím tela získali? Presvedčivou odpoveďou na túto tézu je ticho, ktorým úrady čelili apoštolom, ktorí smelo kázali v Jeruzaleme o zmŕtvychvstaní. Náboženskí vodcovia kypeli zlosťou a robili všetko možné, aby zabránili šíreniu tejto zvesti a aby ju potlačili.
Židovské či rímske úrady mohli problém jednoducho vyriešiť. Ak niekto z nich mal telo Ježiša Krista, mohol ho vystaviť v uliciach Jeruzalema. Takto mohli úspešne zlikvidovať kresťanstvo už v jeho začiatkoch.
Ďalšia populárna teória, ktorá sa tiež nazýva teória nesprávneho hrobu, tvrdí, že roztržité ženy premožené žiaľom zablúdili na ceste k hrobu, keďže sa ešte len brieždilo. Hrob bol prázdny, a tak si vo svojom žiali predstavili, že Kristus vstal z mŕtvych. Táto teória však padá na tom istom argumente ako predchádzajúca. Ak ženy šli k nesprávnemu hrobu, prečo najvyšší kňazi a ostatní nepriatelia viery nešli k správnemu hrobu a nevyniesli telo?
Naviac je nepredstaviteľné, aby všetci Ježišovi nasledovníci urobili tú istú chybu. Jozef z Arimatie, majiteľ hrobu, by určite tento problém vyriešil. A nakoniec nesmieme zabúdať, že to bol súkromný hrob, a nie verejný cintorín, ako si mnohí predstavujú.
Teória, že Kristus len omdlel, bola tiež rozšírená na vysvetlenie prázdneho hrobu. Podľa tejto teórie Kristus v skutočnosti nezomrel. Omylom Ho vyhlásili za mŕtveho, no On len omdlel od vyčerpania, bolesti a straty krvi. Keď ležal v chladnom hrobe, prebral sa. Táto teória bola vymyslená v súčasnosti. Prvýkrát sa objavila koncom osemnásteho storočia. Je významné, že žiadny takýto názor nevznikol v staroveku napriek tomu, že kresťanstvo bolo vystavené mnohým násilným útokom.
Skúsme si na chvíľu predstaviť, že Kristus len omdlel, a bol zaživa pochovaný. Je možné uveriť, že prežil tri dni bez jedla, vody či inej pomoci vo vlhkom hrobe? Dokázal by prežiť zavinutý v pohrebných plachtách, ktoré boli napustené vonnými masťami a vážili asi 34 kilogramov? Mal by dosť sily, aby sa vymotal z plachiet, odvalil ťažký kameň, premohol rímske stráže a prešiel kilometre s prebodnutými nohami?
A po tom všetkom by mal dostatok sily, aby sa ukázal ako slávny a majestátny Boh, ktorého máme uctievať? Dokonca aj nemecký kritik David Strauss, ktorý bezpochyby veril v zmŕtvychvstanie, odmietol tento názor ako neuveriteľný : „Je nemožné, aby Ten, kto práve polomŕtvy vyšiel z hrobu, plazil sa slabý a chorý, kto potreboval zdravotnú starostlivosť, obviazanie rán, posilnenie a jemné zaobchádzanie, a kto nakoniec podľahol utrpeniu, mohol zapôsobiť na učeníkov ako Víťaz nad smrťou a hrobom, ako ten, kto je Vládcom života. Toto stretnutie položilo základ ich budúcej služby. No takého kriesenie by len oslabilo celkový účinok, ktorý mal Pán Ježiš na učeníkov v živote a smrti.
A nakoniec, ak by to bola správna teória, Ježiš sám by sa zaplietol do ohavných klamstiev. Jeho učeníci verili a kázali, že bol mŕtvy, ale znovu ožil. Ježiš neurobil nič, aby poprel túto vieru, skôr ju podporoval. Jediná teória, ktorá dostatočne vysvetľuje prázdny hrob, je vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych. Hroby iných náboženských vodcov sa stali posvätným miestom uctievania.
Druhý aspekt, ktorý musia veriaci aj neveriaci objasniť, sú zjavenia Ježiša Krista. Máme zaznamenaných desať rozličných zjavení. Všetky sa odohrali od rána, keď bol Ježiš Kristus vzkriesený, až kým vstúpil na nebesá o štyridsať dní neskôr. Odohrali sa na rôznych miestach, v rôznom čase a prítomní boli rôzni ľudia. Dvakrát sa zjavil jednotlivcom, Petrovi a Jakubovi. Inokedy sa zjavil skupine učeníkov a raz sa zjavil naraz päťsto veriacim. Vždy to bolo na inom mieste. Niekedy to bolo v záhrade blízko hrobu; inokedy v hornej dvorane. Raz sa zjavil učeníkom na ceste z Jeruzalema do Emmaus, inokedy až ďaleko v Galilei. Každé zjavenie sprevádzali rozličné Ježišove slová a skutky.
Klamstvá ani legendy nemôžu vysvetliť prázdny hrob. Nemôžeme ani odmietať zjavenia Ježiša Krista na takýchto pochybných základoch. Dôkazom sú očité svedectvá ľudí, ktorí tam boli, videli Ho a rozprávali sa s Ním.
Samozrejme, že niekto môže tvrdiť, že šlo o halucinácie, aby znížil hodnovernosť týchto očitých svedkov zjavení Ježiša Krista po ukrižovaní. Na prvý pohľad to vyzerá ako prijateľné vysvetlenie inak nadprirodzeného javu. Prijateľným je až dovtedy, dokiaľ neberieme do úvahy všeobecné zákony modernej medicíny, ktoré platia pre tento psychologický fenomén. Ak dáme do súvislosti tieto princípy s dôkazmi, ktoré máme k dispozícii, zistíme, že to, čo sa na prvý pohľad zdalo veľmi prijateľné, je v skutočnosti nemožné.
Halucinácie sa obyčajne prejavujú u ľudí, ktorí majú živú predstavivosť a nervóznu povahu. Kristus sa však zjavoval rôznym ľuďom. O halucináciách je známe, že sú extrémne subjektívne a individuálne. Práve preto nemôžu mať dvaja ľudia rovnaký zážitok. V prípade vzkriesenia sa však Kristus zjavil nielen jednotlivcom, ale aj skupinám, a raz dokonca skupine päťsto ľudí. Pavol povedal, že viac ako polovica z týchto ľudí ešte žije a môže túto udalosť dosvedčiť.
Halucinácie sa obvykle odohrávajú len v určitom čase, na určitých miestach a sú spojené s obľúbenými udalosťami. Obvykle sa tieto psychické zážitky opakujú dlhší čas s určitou pravidelnosťou. Pán Ježiš sa zjavoval počas štyridsiatich dní a potom to náhle skončilo.
Asi najpresvedčivejším náznakom, že táto teória je omyl, je fakt, ktorý sa často prehliada. Ak niekto chce zažiť takýto zážitok, musí intenzívne veriť, že vidí niečo, čo v skutočnosti neexistuje a potom spojiť realitu s touto víziou. Napríklad matka, ktorá stratila syna vo vojne, si pamätá, ako chodil domov z práce každý večer o 5.30. Každé popoludnie sedí v hojdacom kresle a premýšľa. Nakoniec si myslí, že ho vidí vo dverách a rozpráva sa s ním. Niekto si možno myslí, že učeníci mali halucinácie a mysleli si, že Kristus vstal z mŕtvych.
Opak je však pravdou. Ráno v prvú Veľkonočnú nedeľu prišla Mária k hrobu s vonnými masťami. Prečo? Aby pomazala mŕtve telo Pána, ktorého milovala. Očividne neočakávala, že Ho nájde vzkrieseného. V skutočnosti, keď prvýkrát zbadala Ježiša, pomýlila si Ho so záhradníkom! Keď to počuli ostatní učeníci, neverili jej. Keď sa im vzkriesený Ježiš nakoniec zjavil, zľakli sa a zdalo sa im, že vidia ducha! Mysleli si, že majú halucinácie a striaslo ich. Nakoniec Ježiš povedal, aby ich presvedčil: „Dotknite sa ma a viďte, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám.“ Požiadal ich, či nemajú nejaké jedlo, a oni mu dali kúsok pečenej ryby. Lukáš už nepíše, čo je všetkým jasné - že duchovia nejedia ryby!
Na záver si ešte pripomeňme klasický prípad neveriaceho Tomáša, ktorý sa v našom jazyku bežne používa. Tomáš nebol spolu s učeníkmi, keď sa im Ježiš prvýkrát zjavil. Povedali mu o tom, ale on ich vysmial a neveril im. Akoby povedal: „Som z Missouri. Neuverím, až kým neuvidím. Som empirik. Ján živo popisuje, ako sa Pán Ježiš zjavil učeníkom o osem dní neskôr. (J 20) S láskou pozval Tomáša, aby preskúmal Jeho ruky a bok ako dôkaz.
Čo zmenilo skupinu vystrašených a zbabelých učeníkov na mužov plných odvahy a presvedčenia? Čo zmenilo Petra, ktorý sa noc pred ukrižovaním tak bál o svoju kožu, že trikrát verejne zaprel, že pozná Ježiša? Ako je možné, že sa asi o päťdesiat dní neskôr stal revúcim levom, ktorý riskoval svoj život, keď svedčil, že videl Ježiša, vzkrieseného z mŕtvych? Peter nebol niekde v Galilei, kilometre vzdialený od Jeruzalema, kde nik nemohol potvrdiť tieto udalosti a kde by asi nik neprotestoval proti jeho jasným vyhláseniam.
Nakoniec existuje dôkaz zmŕtvychvstania, ktorý je súčasný a osobný. Ak Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, je aj dnes živý a je pripravený zasiahnuť a zmeniť tých, ktorí Ho požiadajú, aby vstúpil do ich života. Tisícky dnes žijúcich ľudí vydávajú rovnaké svedectvo, že ich život radikálne zmenil Ježiš Kristus. Zmenil ich tak, ako sľúbil. Puding dokážete, keď ho jete.
Na záver musíme súhlasiť s Canonom B. F. Westcottom, skvelým odborníkom z Cambridge, ktorý povedal: „Ak spojíme všetky dôkazy, potom skutočne musíme priznať, že neexistuje historická udalosť, ktorú by bolo možné lepšie podoprieť z rôznych strán ako práve zmŕtvychvstanie Krista.