Neresti môžeme zoradiť podľa čností, s ktorými sú v protiklade, alebo ich môžeme dať do súvisu s hlavnými hriechmi. Prvým najväčším hriechom je pýcha. Čo je to pýcha a ako sa dá pred ňou brániť? Malý teologický slovník definuje pýchu ako „nezriadenú túžbu vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosťami iných ľudí“.
Pýcha je hriech, ktorý sme zdedili od našich prvých rodičov; túžba „byť ako Boh“, ktorú im do srdca zasial diabol a keď zlyhali pri skúške a jedli zo stromu poznania dobra a zla (porov. Gn 2). V Kréde, vo vyznaní viery, vyznávame a veríme, že jedine Panna Mária bola pre zásluhy Ježiša Krista uchránená od dedičného hriechu. Pýcha je hriech, ktorý nepochádza ani z tela ani zo sveta, ale od samého diabla. Je to najstrašnejší, ale zároveň aj najsmiešnejší hriech. Je taký smiešny, že aj anjeli sa musia z neho niekedy smiať. Symbolom pyšného postoja je páv, ktorý ukazuje svoje krásne perie, ale pritom zabúda, že tak vystavuje na posmech svoju najmenej dôstojnú časť tela.
Pýcha je protikladom k prvému Božiemu prikázaniu, ktoré nám pripomína, že je len jeden Boh a nebudeš mať iného boha, ktorému by si sa klaňal, a že ho budeš milovať z celého srdca, z celej sily a z celej duše. Ako chápali pýchu Židia a ako ju vnímali Gréci? Ako ich vnímanie ovplyvnilo a aj naďalej ovplyvňuje naše vnímanie pýchy? Grécka filozofia a jej hlavný predstaviteľ Aristoteles považovali pýchu za hlavnú čnosť. Pýcha je niečo, na čo mali byť Gréci hrdí. Pyšný človek podľa ich filozofie je čnostný človek. Pýcha bola považovaná za čnosť a pokoru odsudzovali. Aristotelov „vysokozmýšľajúci človek“ vedel oceniť svoje vlastné kvality, ináč by ho považovali za slaboduchého.
Judaizmus mal úplne iný pohľad na pýchu. V Starom zákone bol pyšný ten, kto sa nadúval, prekypoval, ten čo bol drzý a robil sa tým, čím v skutočnosti nebol. Pýcha je priamou vzburou proti Bohu a spolu s neposlušnosťou si privlastňuje moc a slávu, aká patrí len Bohu.
Úplne z iného uhla pohľadu sa na pýchu pozerá evanjelium a Ježiš Kristus. Protikladom pýchy je pokora. Ježiš nás učí, aby sme si brali vzor z neho, lebo On je tichý a pokorný srdcom. Pýcha je teda najzávažnejší hriech. C. S. Lewis sa vo svojom diele Veľký rozvod zamýšľa nad dielom veľkého teológa a svätca sv. Augustína v súvislosti s pýchou a píše: „Napokon zostanú iba dva druhy ľudí: tí, čo hovoria Bohu: Nech sa stane tvoja vôľa, a tí, ktorým hovorí sám Boh: Nech sa stane tvoja vôľa.“
Koľkokrát sme povedali Bohu: „Akým právom to odo mňa žiadaš? Ako to odo mňa môžeš chcieť? Prečo si to dopustil? Som taký dobrý, tak prečo práve ja?… Pýcha sa vkráda do našej duše a hovoríme „Non serviam“ (Nebudem slúžiť), alebo budem slúžiť, ale za istých podmienok; budem ťa nasledovať, ale iba vtedy, keď…; som ochotný všetko urobiť, Bože, ale môžem niečo navrhnúť? Ako sa prejavuje pýcha? Prejavuje sa velikášstvom, ctižiadostivosťou - je to hriech predstavených v Cirkvi, ale aj u laikov vo svete.
Zapretie pravdy - to je prejav skrytej pýchy. „Príkladom“ nám môže byť apoštol Peter, ktorý sa počas Poslednej večere vystatoval, že Ježiša nezaprie a aj život položí za neho, a keď sa dostal na dvor veľkňaza, tak pred slúžkou Ježiša trápne zaprel a bol zbabelý. Pýcha sa prejavuje aj v klebetách a v urážlivých označeniach: Peter povedal, že nepozná „toho človeka“. Je to typický príklad aj pre nás veriacich. Ďalším prejavom pýchy je prehnaná sebadôvera. Sebadôvera sa môže stať zlom, keď sa viac spolieham iba na seba a cítim sa byť všade „šéfom“. Príkladom je znova Peter, ktorý hovoril: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja ťa nezapriem nikdy!“ Ďalším prejavom pýchy je pyšná ctižiadosť a sebectvo - typickým príkladom sú farizeji a zákonníci, ktorí si nárokovali úctu, tituly, pocty a posty.
Farizej z evanjelia si o sebe myslí, že je spravodlivý. V skutočnosti dbá viac na fasádu ako na vnútro. Viac sa chce zdať, ako byť. Je napadnutý bacilom pokrytectva až do špiku. „Farizej potrebuje, aby Boh jestvoval: On nepotrebuje Boha preto, lebo potrebuje Boha, ale potrebuje Boha, aby Boh uznal, že vedie správny, čnostný život.
Sv. Najvšednejší hriech, ktorý vyrastá z pýchy, je márnivosť. Je to detská potreba byť uznaným. Mnohí ľudia dbajú o svoj vzhľad, o to, aký majú účes, ako sa správajú pri tanci, aké majú vzorové správanie; iní rozmýšľajú o svojich akademických tituloch a počtoch diplomov; iní sú pyšní na svoje svaly a krásu tela a iní padajú do vytrženia, keď ich druhí vidia.
Hovorí sa, že perly, ktoré vznikajú v búrkach, majú len škrupinu a vnútri sú duté. Priznajme si, že každý z nás túži po uznaní. Z prirodzenosti po tom túžime, ale nech sa to nestane márnou túžbou. Ako sa dá nad pýchou zvíťaziť? Tak, že sa musíme nad sebou aj občas zasmiať, akí sme dôležití. Zasmiať sa aj nad tým, aký zmysel pre humor má náš Boh, keď si vybral na takú, a nie inakšiu prácu práve nás. Účinným prostriedkom proti pýche je denné spytovanie svedomia, ktoré nám pomáha k pravidelnému pristupovaniu k sviatosti zmierenia, a postoj služby.
Žiadostivosť očí, žiadostivosť tela a pýcha života v nás často hrajú „prvé husle“. „Ak robíme chybu už hneď na začiatku, spôsobujeme to, že chceme, aby Boh konal podľa našej vôle. Ako môžeme chcieť, aby taký dom obstál? Snažme sa, aby sme sa vyhli akémukoľvek stretnutiu s jedovatými zvieratami, pretože Pán často dopustí, aby nás skúšal vyprahnutosťou a zlými myšlienkami, ktorých by sme sa chceli zbaviť. Inokedy dopustí, že nás pohryznú, aby sme boli pozorní a aby vedel, že nám je to ľúto, keď sme ho týmto urazili.
Sv. Tomáš Akvinský vo svojej Summe (II - II, 162, 6; 3) píše: „Boh v úsilí predísť pýche dovolí niektorým ľuďom upadnúť do telesných hriechov, ktoré síce nie sú až také závažné, no o to zahanbujúcejšie… Tým nepriamo poukazuje na ohavnosť pýchy. Pýcha je zahľadená do seba.
Pavol. zlatym od neba a zeleznym od pekla. toho , ze ho nazval Jezis Kristus "rybarom dusi". jeden z prechodovych dni. svedkom ukamenovania sv. Stefana, prveho diakona cirkvi. oslepol. vieru a meno Pavol. nazyvali ho apostolom naroda. Rime. alebo zvitky posolstiev. Spolu so sv. pravych zakladatelov krestanskej cirvi. zasvateny 30. jun a Petrovi 29. jun. juna. Na 29. jun sa viazu pranostiky, napr. obilia - uz nerastie, dozrieva zrno. chleba v peci, Peter a Pavol seju hriby.
A. Dna 29. deti a liecili chorych a ine. nema kupat, lebo hrozi utopenie a pohnevanie vodnika. Lit.: Enc. lud. kultury, zv. nasho ludu. to, aby musela odist tam, odkial uz niet navratu. aj nad velkou chutou zit. poznali zo zamestnania a na potulkach prirodou. ju a milovala ludi, ktori milovali prirodu. turisticko - brannych pretekoch. v Cechach vobec. velku uzkost. domovom. Osirela domacnost, osireli aj hory. dolinka - Magduska, uz nebude tou, akou bola. Budeme vsak na teba spominat. Hura prazdniny!
Redukcia je rednutie vlasov. ... patku? neznamymi. - No a? ... ... - Palko, ty si ale mudry. priehrstim vtipov. vies naspamat... skoncil prvu triedu! ... nevedeli. ... - Co je to rovnica? rovnika... ... ... u nas neda kupit nic! ... citrony a figy borove. ... - Pan riaditel, to je hroza. si, moja trieda dnes kompletne neprisla do skoly! provokacia, strajk! zaujimave, ale ked je ta sobota... ... im zvysil platy. ... - Nevestou. ... cepmi.
