Biblia, ako Božia kniha múdrosti, dáva do kontrastu život hlúpeho človeka so životom múdreho človeka a ukazuje nám, ako najlepšie funguje život v padlom svete.
Sila slova v Biblii
Vieme, že slová majú moc. Moc iného človeka povzbudiť, poradiť mu, priať mu dobro a pod., jednoducho moc budovať, ale tiež moc manipulovať ho, zraniť ho, uraziť ho a pod., jednoducho moc ničiť. Určite je tiež dôležité, kto nám dané slová hovorí, a v akej situácii.
Sila slova je zachytená aj v Biblii. V príbehu o stvorení sveta sa uvádza ako Boh tvoril celý svet svojim slovom. Boh povedal, aby bolo svetlo a bolo svetlo. Ďalej, aby bolo to a hento a vzniklo to a hento, až na záver prišiel na rad človek. Teda na začiatku tvorivej Božej činnosti je svetlo a na jej konci je človek.
Obdobne v paralele príbehu stvorenia sveta evanjelista sv. Ján začína svoje evanjelium o Ježišovi Kristovi týmito slovami: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“ (Jn 1,1-5 SSV). Teda opäť sa tu poeticky vyjadruje podstata, že z Božieho Slova povstalo všetko. Biblia nám teda zjavuje, akú silu majú Božie slová.
Biblista a evanjelista Derek Prince povedal, že každý kto Božie slovo číta, je ním zároveň čítaný.
Identita Božieho dieťaťa
Prejdem však k podstate celej mojej úvahy. Je to veta, ktorá mení v ľudských dejinách absolútne všetko. Je to veta, ktorá vyjadruje nielen Ježišovu identitu, ale skrz Ježiša aj tú našu. Je to identita tá, že my ľudia sme deti Boha. Áno, sme deti toho Boha, ktorý je vševediaci, všemohúci, všadeprítomný, milosrdný, spravodlivý, dobrý, láskavý, plný milosti, starajúci sa a pod., ktorého sv. Ján vo svojom liste charakterizuje: „Boh je láska.“ (1Jn 4,8 SSV). Skúste sa teraz do tohto vcítiť, že Boh je Váš Otec a tento Otec Vás miluje. Ale to nie je stále ešte všetko. K tejto identite a k tomu, že ste milovaní, Boh skrz Ježiša pridáva, že má vo Vás zaľúbenie, čo v podstate znamená, že ste Božou radosťou. Predstavte si teraz, ako sa Boh z Vás raduje.
Vaša pravá identita ako poslušného Božieho dieťaťa - Pastor Chris Oyakhilome
Odpustenie ako základ zdravých vzťahov
Ježiš nás učil modliť sa: „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“. Je to vzorová modlitba. Je to modlitba, na ktorej staviame naše ďalšie modlitby. Ukazuje nám, ako sa máme modliť. Každý kresťan, ktorý kráča s Bohom, vie s istotou, že od Neho potrebuje denné očistenie. Vraví sa, že čím väčší svätec, tým väčší zmysel pre hriech a uvedomenie vlastného hriechu. Čím viac kráčaš s Bohom, tým viac si budeš uvedomovať svoje nedostatky.
Ježiš nás učil, že sa nemáme len modliť za svoje vlastné odpustenie, ale že máme zároveň odpúšťať svojim vinníkom (Mt 6:12). Podľa Ježiša by malo byť naše štedré a neustále odpúšťanie prirodzeným výsledkom nášho porozumenia odpustenia od Boha. Ak vieš niečo o Božom odpustení, mal by si odpúšťať ostatným. Ak nie si odpúšťajúci typ človeka, potom premýšľam, ako veľa vieš o Božom odpustení. On ti ho dal bezpodmienečne.
Odpustenie je v mnohých veciach základom všetkých vzťahov, ktoré sú zdravé, silné a trvácne. Mal by si sa učiť odpúšťať, pretože konflikt určite príde. Muži určite urazia svoje ženy. Ženy urazia svojich mužov. Rodičia urazia svoje deti. Deti urazia svojich rodičov. Členovia rodiny urazia jeden druhého. Priatelia ublížia priateľom. Kolegovia ublížia jeden druhému. Niekedy je to naschvál. Niekedy nie. Kde nie je odpustenie, rastú korene horkosti.
Samozrejme, žijeme v dobe, keď sa odpustenie neteší obľube. Na odpustenie sa vo veľkej miere díva zhora. Ak odpúšťaš, považujú ťa za slabocha. Naša spoločnosť nevyzdvihuje odpúšťanie, ale pomstu. V našej kultúre sa stále riadime starým príslovím „pomsta je sladká“. Naša kultúra vyzdvihuje násilie a odplatu. Biblia nám stále dookola hovorí, že máme odpúšťať. Okrem iného sa v Prvom liste Korintským 13:5 píše, že keď milujeme, nemali by sme zmýšľať zle. Táto fráza by sa dala preložiť aj ako „neuchovávaj nevybavené účty“. Je to účtovnícky pojem, ktorý znamená kalkulovať, alebo spraviť si do účtovnej knihy trvalý záznam, ku ktorému sa dá v prípade potreby vrátiť. Takže, nevyťahuj niečo, čo ti niekto povedal pred 12 rokmi. Je čas odpustiť.
Odpustenie nie je dôležité len pre tvoj duchovný život, ale je dobré aj pre tvoje zdravie. Pred pár rokmi uverejnil časopis Time článok s názvom Malo by byť všetkým odpustené? Svet konečne začína vidieť hodnotu toho, čo hovoril Boh po celý čas. Odpúšťať je dobré. Je to dobré pre tvoje fyzické zdravie. Je to nevyhnutné pre tvoj duchovný život. Ak si skutočne Božím dieťaťom, nemáš na výber. Nemôžeme mať pod kontrolou všetko, čo sa nám v živote stane. Snažíme sa o to, no nedá sa to. Existuje však jedna vec, ktorú môžeme spraviť.
Požehnanie a kliatba
Tieto slová apoštola Pavla z listu Galaťanom hovoria o dôležitom rozmere Kristovej obete na kríži. Okrem toho, že obeť Božieho Syna vyriešila problém ľudského hriechu a priniesla možnosť večnej záchrany pre tých, kto v Syna uveria, otvorila im tiež možnosť úplného oslobodenia od duchovnej sily kliatby a umožnila im prijať Abrahámovo požehnanie (pozri Gn 12), ktoré bolo dovtedy vyhradené len pre fyzických potomkov praotca viery Abraháma.
Pre moderne a materialisticky zmýšľajúceho človeka znie slovo kliatba ako niečo mystické, nereálne a ťažko zdôvodniteľné. Ukážme si teda, ako táto negatívna duchovná sila pôsobí. Aj v našej sekulárnej spoločnosti existujú ľudia, ktorým sa doslova „lepí smola na päty“ a prenasleduje ich neúspech. Majú rovnakú inteligenciu a východiskové možnosti ako ľudia v ich okolí, ale hoci sa veľmi snažia, darí sa im oveľa horšie. Sú to tí nešťastníci, ktorí „keď si dajú do záhradky trpaslíka, tak im vyrastie“. Ďalšiu kategóriu tvoria ľudia, na ktorých sa nevysvetliteľným spôsobom „lepia“ rôzne ochorenia, a to nie iba infekčné. Máme tiež ľudí, ktorí dlhodobo nedokážu preraziť vo finančnej oblasti. Aj keď sú veľmi usilovní, akonáhle zarobia peniaze, nejakým záhadným spôsobom o ne prídu. Tieto nešťastné symptómy sa mnohokrát dedia z generácie na generáciu, a práve takto sa prejavuje sila prekliatia.
Dobrou správou je, že vďaka Božej milosti a vykupiteľskému dielu Pána Ježiša Krista sa pôsobenie rôznych prekliatí dá vyriešiť a zvrátiť. Požehnanie (dobrorečenie) predstavuje pravý opak.
V Biblii sú dôsledky požehnania aj kliatby veľmi dobre opísané v 28. Hlavným prostriedkom požehnania a prekliatia sú slová. Ide predovšetkým o Božie slová, pri ktorých pôsobí najsilnejšia autorita, ale tiež slová ľudí. Ako sme už naznačili, najčastejšou a najsilnejšou príčinou kliatby (ale aj požehnania) v živote človeka sú Božie výroky. O všeobecnom požehnaní alebo prekliatí života človeka primárne rozhoduje jeho postoj a poslušnosť voči Božiemu slovu. Z už spomenutej 28. kapitoly Deuteronómia je zjavné, že požehnanie alebo prekliatie si ľudia môžu vybrať.
Príčiny kliatby:
- Uctievanie iných bohov
- Zhotovovanie a uctievanie modiel
- Okultné aktivity
- Neúcta k rodičom
- Útlak a nespravodlivosť
- Antisemitizmus
- Spoliehanie sa na vlastné sily
- Lenivosť
Ak má byť odstránená kliatba, pôsobiaca v dôsledku vyššie uvedených vecí, je potrebné týchto praktík zanechať, odstrániť okultné predmety a prosiť Boha o odpustenie. V prípade, že sa takýmto aktivitám venovali naši predkovia, môžeme sa modliť aj za to, s vierou, že v našich životoch tieto temné sily už pôsobiť nebudú.
Hoci sú kliatby reálnou a nebezpečnou duchovnou silou, ich moc je možné zrušiť. Oslobodenie z moci prekliatia pozostáva z niekoľkých krokov. Tým najdôležitejším je osobné obrátenie sa k Ježišovi Kristovi. V prípade kliatby vychádzajúcej z porušenia Božieho Zákona je dôležité biblické pokánie z hriechov, ktorými sme Zákon prestúpili. Hriechy treba oľutovať, vyznať ich Bohu a poprosiť ho o odpustenie.
Ľudia veriaci v Ježiša Krista sú zo svojej podstaty požehnaní. Pán Ježiš svojím životom naplnil všetky požiadavky Zákona na to, aby mohol byť dokonale požehnaný, a potom si s nami vymenil miesto a stal sa prekliatím. Rovnako ako niesol náš hriech a dal nám svoju spravodlivosť, stal sa za nás prekliatím a dal nám svoje požehnanie. Túto skutočnosť si musíme uvedomiť a konať podľa nej.
Ozajstný kresťanský život nie je životom „konzumentov požehnania“. Je životom požehnaných ľudí, ktorí požehnanie šíria, nasledujú šľapaje „praotca požehnaných“ Abraháma a sú požehnaním pre každého, koho stretnú. Takto totiž vyzerá víťazstvo nad kliatbou, ktoré je vďaka Ježišovi Kristovi k dispozícii každému.
Zdroj a odporúčaná literatúra:Derek Prince: Požehnanie alebo kliatba. Vyber si!