Obec Vyšná Myšľa sa môže pýšiť bohatou históriou, ktorej súčasťou sú aj sakrálne pamiatky. Architektonickou dominantou obce je Kostol Sedembolestnej Panny Márie. V centrálnej časti obce stojí najstaršia architektúra - Kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Sakrálna stavba vznikla pravdepodobne v 14. storočí, jej pôvodná gotická podoba je neznáma. Objekt má dve výrazné prestavby: barokovo-klasicistickú a novovekú. Počas poslednej prestavby, v 90. rokoch 20. storočia došlo k výrazným stavebným úpravám. Stredoveká svätyňa bola zbúraná, avšak bez prítomnosti odborníkov, ktorí by mohli ozrejmiť jej stavebný vývoj.
Veriaci obce Vyšná Myšľa po 90. rokoch jestvovania rímskokatolíckeho kostola pristúpili k rozšíreniu lode kostola do dĺžky o 8 metrov a prispôsobili ho požiadavkám pokoncilovej liturgickej obnovy. So stavbou sa započalo dňa 13. júna 1984. Ukončená bola v septembri na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky kostola. Duchovným otcom bol vdp.
Vo Vyšnej Myšli dňa 16. 1. Tuba bola zaletovaná a uložená v guli pod krížom na veži kostola.
Zvon „Bystrík“ dali vliať v r. 2001 rímskokatolícki veriaci obce. Je na ňom nápis: „Svätý Bystrík ulil Josef Tkadlec Halenkov 2001. Svätý Bystrík, biskup a mučeník oroduj za nás. Vyšná Myšľa roku pána 2001“.
Sochu Sedembolestnej Panny Márie v hlavnej lodi kostola zhotovil umelecký rezbár Cyril Kocúrek v r.
Pri búraní oltárnej menzy (stola) našla sa zamurovaná kartónová krabička v rozmeroch 15x8x5 cm. Dva listy /4strany/ novín „Budapest“ a to 3.,4.,5., a 6. strana z 19. mája č. 138. Na 3. Pamätný spis napísaný ručne na papieri formátu A4. Text bol napísaný v maďarskej reči a je nasledovný: voľne v preklade: Na pamiatku občania Vyšnej Myšle vystavili rímskokatolícky kostol! Na vlastné náklady bez pomoci. V roku 1892 započali s výstavbou. I. II. III. IV. V.
História obce Vyšná Myšľa
Začiatky dediny Vyšná Myšľa sa spomínajú z roku 1270. Avšak nakoľko sa neuvádza Myšľa nijakým prívlastkom je pravdepodobné, že Vyšná Myšľa vtedy ešte neexistovala ako zvláštna dedina a že sa vyvinula len po založení prepošstva.
Územie Myšle je však staré osídlené územie, ako jej susedná dedina Ždaňa, o ktorej existuje zhodou okolností písomný doklad už zo začiatku XIII. stor. a o jej starobylosti svedčí aj jej názov slovanského pôvodu.
V roku 1325 Peter, prepošt myšliansky, prepúšťa Čanadinovi (Chanadinus), jagerskému biskupovi majetok Keren, ležiaci pri rieke Slanej v Zemplínskej stolici (dnes je to dedina Korom pri sútoku Slanej do Hornádu) za desiatky dedín patriacich prepošstvu myšlianskemu. Tu sa prvý raz dozvedáme, ktoré dediny patrili prepošstvu v prvej polovici XIV. stor.
V pápežských desiatkoch z roku 1332-1337 vystupujú už tiež dve Myšle (de Misle, de alio Misle). Podobne aj za port súpisu r. 1427 sa uvádzajú dve Myšlw, ale prívlastkami sa neodlišujú. V jednej z nich bolo vtedy 41 port a druhej 25 port. Teda pravdepodobne z uvedeného sa dozvedáme, že myšliansky prepošt vlastnil v Nižnej Myšli 41 daňových jednotiek, t.j. Dnešný slovenský názov Myšľa, (i maď.
V Myšli bola tiež pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a už v stredoveku sa pomaďarčila. Vyšná Myšľa, ak v toku 1270 skutočne ešte neexistovala a vznikla až niekedy na rozhraní XIII. a XIV. stor. mohla už byť osídlená priamo maďarským obyvateľstvom.
Obe Myšle sa znovu poslovenčujú až v priebehu XVIII. a XIX. stor.
Vývoj názvu obcí Myšľa
Pre lepšiu orientáciu v historických záznamoch uvádzame vývoj názvov obcí Myšľa:
| Obec | Vývoj názvu |
|---|---|
| Nižná Myšľa | Myssle - 1270, Misle - 1288, 1317, 1325, 1330, 1332 - 1337, 1343, Mysle - 1289, 1296, 1297, cca 1300, 1311, 1324, 1332 - 1337, 1427, 1456, Misla - 1332 - 1337, Myssle - 1427, Naghmisle, Kismisle (Veľké a Malé Misle, ktoré bolo vyšné a ktoré nižné?) - 1435, Alsó-Misle - 1773, Nižna Missla - 1786, Alschó-Mischle - 1786, Alsó-Mislye - 1808, Nižní Myssla, Nižnj Myssla - 1808, Alsómislye - 1863 - 1913, 1938 - 1945, Mišľa - 1906, Nižná Myšľa - 1945, maď.: Alsómislye |
| Vyšná Myšľa | Felmisle - 1325, Naghmisle, Kismisle (Veľké a Malé Misle, ktoré bolo vyšné a ktoré nižné?) - 1435, Felsew Mysle - 1456, Felső-Misle, Wissna Missla - 1773, Felschő - Mischle - 1786, Felső-Mislye, Wyssní Myssla, Vyssnj Myssla - 1808, Felsőmislye - 1863 - 1913, 1938 - 1945, Vyšná Misla - 1920, Vyšná Myšľa - 1945, maď.: Felsőmislye |
Kostolík z 13. storočia - Koscelek
2,5 km južne od obce, za riekou Olšavou sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia. Podľa ľudovej tradície sa neďaleko od obce, na mieste zvanom Koscelek, mali nachádzať zvyšky kostola. Po terénnej obhliadke a následnom výskume, sa pravdivosť tejto informácie potvrdila. Skúmaná lokalita niesla náznaky terénnych reliktov po zaniknutej architektúre.
Už v prvej sezóne výskumu bolo možné pôdorys sakrálnej stavby spoľahlivo rekonštruovať vzhľadom na pomerne dobre zachované základy. Stavba má klasickú orientáciu východ - západ, avšak s výraznou odchýlkou od základnej osi smerom na juh. Touto odchýlkou sa stavitelia kedysi zrejme prispôsobili terénu. Vonkajšie rozmery kostola sú 14,5 x 8,5 m.
Východný uzáver tvorila pravouhlá apsida s vnútornou svetlosťou 3,8 m a s vonkajšími rozmermi 5,5 x 5 m. Vchod bol široký 160 cm a bol situovaný na západnú stranu. Počas výskumu bol odkrytý aj starší južný vstup do kostola, ktorý bol neskôr zamurovaný. V priestore presbytéria sa odkryli základy oltárnej menzy, ktoré pozostávali z veľkých kameňov kladených na sucho. K apside bola neskôr pristavaná sakristia s rozmermi 5 x 4,5 m. Dlážka kostola bola tehlová. V lodi kostola sa našli, okrem nesúvislej deštrukcie tejto dlážky, aj jej zachované fragmenty.
Z objektu sa zachovali takmer 1 m vysoké múry s fragmentami omietok, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. Archeologický výskum v rokoch 1996 a 1997 odhalil zvyšky kamennej architektúry kostola a hrobov prikostolného cintorína.
Po skončení výskumu kostola archeológovia prikročili k jeho rekonštrukcii a konzervácii. Chýbajúce časti muriva doplnili s použitím pôvodného kameňa zo sute, ktorý pre tento účel odkladali. Odkryté hroby cintorína sa rozprestierali na južnej a čiastočne na juhovýchodnej strane sakrálnej stavby. Už počas výskumu bolo zrejmé, že odkryté hroby nepatria k najstarším hrobom prikostolného cintorína.
Kostol patril zaniknutej dedine, ktorá sa rozkladala v bezprostrednej blízkosti sakrálnej stavby na brehu rieky Olšava. Prečo a kedy táto dedina zanikla, sa zatiaľ s určitosťou nezistilo. Mohla zaniknúť v súvislosti s vojenskými akciami bratríckych vojsk, keďže existuje záznam o plienení a obsadení premonštrátskeho prepošstva v Nižnej Myšli Jiskrovým vojskom v roku 1458. Obyvatelia sa po vyplienení dediny a kostola pravdepodobne presťahovali do susedných dedín Nižná a Vyšná Myšľa.
Výskum sa ale mohol oprieť len o skromné písomné pramene, ktoré ale nespomínajú skúmaný kostol ani zaniknutú dedinu. Datovanie kostola sa opiera jednak o skromný materiál z výskumu, ale hlavne o datovanie obdobného pôdorysného stvárnenia stojacich a zaniknutých kostolov v najbližšom okolí. Vznik stavby možno rámcovo určiť do druhej polovice 13. stor. a následné stavebné úpravy do prvej polovice 14. storočia. Preskúmané hroby sa datovali na základe hrobových nálezov do 16. - 18.
RÉGÉSZETI KUTATÁSOK / ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM 2017 (Full HD 1080)
Každoročne v júli sa v lokalite Koscelka koná sv. omša na sviatok sv. Márie Magdalény. Aj keď sa nezachovala žiadna historická listina, ktorá by dokumentovala, aké patrocínium mal kostol. Iba na základe novších prameňov sa predpokladá, že bol zasvätený Márii Magdaléne.
Obec Vyšná Myšľa ako aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Sasanka dbajú o zachovanie miesta, ktoré dýcha históriou a pokojom. Starajú sa o okolie kostolíka. Záleží nám na zachovaní tohto miesta pre budúce generácie. Aj spomínaný archeologicko-architektonický výskum uskutočnený v rokoch 1996 - 1998 sú toho dôkazom. Výskum realizoval Archeologický ústav SAV s podporou Collegium Myssle, o. z.